sloha – „Ty bosá kráľovná moja pastierka jahniat najbelších“ – jeho kráľovná, vyznáva jej svoju lásku, berie náboženskú terminológiu, najvyšší stupeň vyznania lásky „svätica slnkom opálená, práčka podkasaná“ – je preňho zbožňovaná, čistá, nedoknutá. Kompozícia – gradácia – stupňuje svoju lásku. 6. sloha – „Vidím ťa na prahu domova. Oheň praská v kozube západu“ – západ – symbol vojny na západe.
Matka čaká na oneskorencov, personifikuje moja rodná na matku, ktorá naňho čaká. Nikto nečaká len matka. Záver: 7. sloha – návrat domov a nikdy neopustí rodnú – „palicu lámem družku blúdení“ – definitívne rozhodnutý neodpustiť rodnú vlasť – „zhadzujem na prah mošnu žobrácku.“
Napísať túto zbierku ho dohnali výčitky a túžby, že opustil rodnú vlasť a odal sa západu a túžby vrátiť sa.
J. Kostra – Snliečko septembra – zo zb. Hniezda
Celá báseň spomienkou na 1. rok v škole, na jeho prvú učiteľku. 1. sloha – veľ zdrobenín – detský svet, pre prváčika je škola, to na čo sa veľmi teší, niečo krásne – ružové jabĺčko. 2. sloha – „A potom príde pani učiteľka v bielučkej blúzke ako anjel svätý – prvá láska, ešte nevedel napísať i – a ona nevedela ako ju máš rád a dávala ťa kľačať. „Sklené guľky raz si ku nej zakotúlil“ – aby si ho všimla, predstavuje možno snáď slzy. On od nej čakal, že bude jemná, nielen múdra, ale bola hrubá, bila ho, ale on ju stále miluje a vidí ju ružovo a beží odrezať prúty na vlastné srdce. Škola – prvé stretnutie s láskou, ale aj zlobou, krutosťou u človeka, ktorý miluje, čaká len dobré. „Ono sa nevie čo je v láske bič a čo sú dlane vrúce.“

Pavol Horov – vlastným menom Pavol Horovčák, narodil sa v Bánovciach nad Bebravou, študoval na učiteľskej akadémii v Blave, po r. 1645 učil v Čani a v Michalovciach, po vojne pracoval vo vedúcich funkciách v Č-S rozhlase v Košiciach, potom vo vydateľstve Slovenský spisovateľ a vo Zväze slovenská spisovateľov v Blave. Od r. 1954 sa venoval iba lit. práce.
Tvorba: Zradné vody spodné – básnické prvotiny, zbierka sa člení sa na 2 časti: Mimóza – prevláda intímna a prírodná lyrika. 2. Na sklonku – básnikov postoj k aktuálnym spoločenským udalostiam. Nioba matka naša básnická zbierka, jadro zbierky tvoria cykly: Nioba matka naša, Nápisy na hroby, Trhlinou krvi. Návraty – zbierka, 1. časť s rovnomenným názvom je autorovou umeleckou autobiografiou, v 2. časti básnickej zbierky (Zemplínske variácie) sa vyznáva zo svojej lásky k rodnému Zemlínu. Defilé – zbierka, vrátil sa k téme 2. sv. vojny, k utrpeniu, ktoré priniesla. Moje poludnie, Slnce nad nami – zbierky, stotožnil sa s budovateľským úsilím. Vysoké letné nebo – básnická skladba, návrati do rodného kraja, Návraty – zbierka, autora motivovala smrť matky, motívy detstva a zemplínskej prírody.