Koráby z Janova – zbierka, vznik súvisí s pobytom v Taliansku, Ponorná rieka – zbierka, venoval ju Novomeskému. Asonancie, Z posledných, Torzá – výbery z pozostalosti. Prekladateľ z poľskej, bulharskej a ruskej literatúry. Náhodné stretnutie – kniha prekladov (europóski a orientálni básnici). Pavol Horov – Nioba matka naša – (opora matky v blížiacom sa nebezpečí) báseň obsahuje motívy premeny – metamorfózy. Bola napísaná v roku 1942 v období vojny. Ukážka v čítanke je napísaná asociátivnou podobou, t. j., že jeden obraz v ňom evokuje, tvorí vyvoláva ďalší obraz, ďalšiu spomienku. Je to vlastne spomienka na vojnu a na otca a matku. Básnik spomína vtákov. Sú to symboly lietadla symboly vojny, slobody, voľnosti. Síce ešte neskončila 1. sv. vojna, ktorá prináša strach a biedu, začína sa už 2. sv. vojna, „Vietor požiaru“ – vojnu… „Vták s roztrieľanými krídlami“ – prinášajú biedu a zlo. Zažíhajú nebezpečie. „Dve bludné sestry koľajníc…“ – symboly dvoch nepriateľov, nie nevie, kde sa stretnú, kedy sa spoja. Básnik túži, aby zakopali vojnovú sekeru, aby vojna bola už iba spomienka na staré časy. Okrem vojny spomína na otca. Jeho otec – zomrel počas vojny, nikdy ho nepoznal, a preto si ho predstavuje s dierou uprostred čela, s vytekajúcou krvou z pŕs. Menuje rieky, kde padlo mnoho ľudí. Jeho otec padol za cisára. Straší ho predstava o prítomnosť otca a vojny, pretože nemá silu zabrániť tomu. Spomína aj na matku. Ona hoci plakala, stále plakala, bála sa zhasiť lampu a bála sa tmy v strašidelnom dome, vždy čakala. Pod tmou si predstavuje vojnu a matku ako svetlo v tme. Strašidelný dom – obraz ľudstva a strašná situácia pred a počas 2. sv. vojny. Nioba – symbol materinskej lásky, ale aj symbol pýchy a lásky ku svojim vlastným deťom. Kráľovná Tíb, mala 7 dcér a 7 synov. Ju urazili smrteľníci, hoci to nikdy nesmeli. Až pri smrti poslednej dcéry si uvedomí, čo vykonala. Vojtech Mihálik – 1926-2001, rodák z Dolnej Strede, Gymnázium Trnava, Filozofická fakulta UK v Blave slovenčina a filozofia. Redaktor vo vydavateľstve Kniha a Slovenský spisovateľ, v časopise Československý voják. Anjeli – debatujúca básnická zbierka, Plebejská košeľa – smeruje k poézii socialistického realizmu. Tŕpky – publikuje básne o osudoch žien: vdov, opustených, stareniek – učiteliek, bezdetných, márne snívajúcich o láske a porozumení. Appassionata, Útek za Orfeom – básnické diela, Sonety pre tvoju samotu – knižka, ľúbostné sonety. Posledná prvá láska – intímne a ľúbostné vyznania. Trinásta komnata – básnická zbierka, hovorí o mravnej povinnosti človeka uvedomiť si pravdu o sebe.