Marína je chladná, neváži si knižku, ktorú dostala od Braxatorisa, nevďačná, nevzdelaná: „Venoval mi aj knižku, totiž dosť je to tenké, veršov pár … ja dobre viem, že o mne písal, ale dáke sprosté to je …, že riadka z toho nechápem.“ Prednosť pred skutočnou láskou dáva peniazom. „… do zabezpečeného živobytia bohato, šťastne som sa vydala.“
(Sládkovič sa zoznámil s Máriou Pišlovou v Bánskej Štiavnici, kde Andrej vyučoval v meštiackych rodinách, kde učí Máriinho brata. Je donútená vydať sa za bohatého Geržu. Ona mu píše, ako sa má zle a ako ho ľúbi. On jej neopísal list, kde by jej vyznal lásku, ktorú ku nej tak veľmi cítil – nebojoval o vzťah). Milan Rúfus – 1928, básnik, esejista, prekladateľ, vysokoškolský pedagóg, najvýznamnejšia osobnosť slovenskej literatúry svojím hlbokým mysliteľstvom. Narodil sa v Závažnej Porube – Liptov, gymnázium v LM, FFUK v Blave – odbor slovenčina – história.
Prvotina – Až dozrieme – 1956, téma – vojna, domov, matka, otec, starí rodičia, úvahy SNP, poslanie poézie. Zbierky: Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, Zvony, Stôl chudobných , Óda na radosť – básnická skladba – kniha životnej súvahy, Triptych, Kolíska, Neskorý autoportrét, Studnička. Spolupráca s umeleckým fotografom Martinom Martinčekom vznikajú „dvojspevy“: Nezbadaný svet, Ľudia v horách, Hora, Báseň o Kriváni. „Dvojspev“ s maliarom grafikom Ľudovítom Fullom: Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov. Sprevádza veršami obrazy Miloša Bazovského: Hľadanie obrazu. Knihy veršovaných rozprávok: dotyk s Dobšinským: Kniha rozprávok, Sobotné večery, Tiché papradie – triptych, Rozprávočka veselá, zostaň ešte s nami, Modlitbičky, Lupienky z jabloní, eseje: - Človek, čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, O literatúre. Prekladá z čestiny, ruštiny, H. Ibsena. Pamätníček, Prísny chlieb – 1987, Čítanie z údelu – 1996, Vážka – 1998, Malá nočná hudba – 1998/99, Trojveršie s krížom – 1999, Jednoduchá až po korienky vlasov – 1999. Rúfusova myšlienka: „Až ten kto veľmi miloval, vi čo je to mať dieťa“. Miroslav Válek – 1927 – 1991, narodil sa v Trnave – gymnázium a obchodnú akadémiu. Študoval na VŠ obchodnej v Blave. Pracoval ako redaktor v rôznych časopisoch, dôležité bolo jeho účinkovanie v Mladej tvorbe, kde bol od r. 1962 – 1966 šéfredaktorom a v literárnom mesačníku Romboid. Pôsobil ako predseda Zväzu slov. spisovateľov. Bol politicky aktívny v komunistickej strane a štátnych fciách. V r. 1969 sa stal ministrom kultúry SSR až do r. 1988. zomrel v Blave.
„Mierou politiky v poslednej inštancii bude vždy človek“. Jeho poézia – pokračovateľ I.