Utopický román Tisícdeväťstoosemdesiatštyri – vyjadril svoje obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti. Ruská literatúra
Próza
Tragédia 2. sv. vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po vojne sa spisovatelia vracali k tejto tematike (Šolochov, Bondarev, Rasputin). Boris Pasternak – publikoval filozofické verše v 20. a 30. rokoch. Prírodnú a ľúbostnú tematiku spájal s reflexiami. Román Doktor Živago – vyvolal búrku protestov a následné prenasledovanie autora. Kritika mu vyčítali protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať. Pasternaka vylúčili zo Zväzu sovietskych spisovateľov, a keď mu roku 1958 Kráľovská akadémia vied v Štokholme udelila NC, bol prinútený ju odmietnuť. Prevzal mu ju až v r. 1989 jeho syn. V románe autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v r. 1903-1929 (1. svetová vojna, februárová a Októbrová revolúcia r. 1917, občianska vojna, obdobie novej ekonomickej politiky) stoja v popredí hlavnej postavy Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila. Udalosti sú poprepletané mýtom lásky, bojom človeka o vlastný plnohodnotný život. Alexander Solženicyn – (1918 – ešte žije v Rusku) počas 2. sv. vojny bojoval v Červenej armáde a na základe falošného obvinenia za „protisovietsku činnosť“ ho odsúdili na 8 rokov väznenia v pracovnom tábore na Sibíri. Nasledovali 3 roky vyhnanstva, r. 1956 rehabilitovaný. Samozdativ (samizdatová literatúra – literatúra, ktorá sa šírila lístočkami do cudziny), napísal esej Nobelovská cena – človek, ktorý prešiel peklom gulagov (Stalin) – prvé veľké svedectvo o deptaní – fyzickom deptaní. Jeden deň Ivana Denisoviča – novela, získal svetové uznanie. Nezachytáva len spomienky a trpké skúsenosti z pracovných táborov, nie je len dokumentom toho, čo autor sám prežil, ale je aj svedectvom o období kultu osobnosti. Opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy. Príbeh na stanici Krečetovka, Matrionina chalupa, Vo vyššom záujme – poviedky, zaoberá sa v nich dopadom odľudšteného režimu na charaktery obyčajných ľudí a varuje pred morálnym a spoločenským úpadkom celého štátu. Súostrovie Gulag – dielo vzbudilo celosvetovú pozornosť. Zbavili ho štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách Sibíri, … Odišiel s rodinou do USA, kde napísal diela Rakovina – dej je situovaný do nemocničného pavilónu v ktoromsi väčšom meste stredoázijskej republiky. Červené koleso – v rozsiahlom románe interpretuje dejiny Ruska od r. 1914 po súčasnosť.