Vydelili sa 2 prúdy: a) materialistický – väčšinou Francúzi – Jean Paul Sartre (žán pól sártr) – odmietol NC – 1964, Albert Camus(kami), b) idealistický – Gabriel Marcel, Karl Jaspers, Martin Heidegger(hajdeger).
Jean Paul Sartre – román Hnus – otázky o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca. Pocity úzkosti, ale i nádeje, ktorými je preniknutý jeho hrdina, sú typické pre prvé obdobie Sartrovej tvorby. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať. Musí sa rozhodnúť pre nejaký čin. Čin závisí od neho samého. Ak sa pre niečo rozhodneme sme za to zodpovedný. Vidieť to hlavne v zbierke kratších próz Múr. Bytie a ničota – teoretický spis, prichádza k téze, že „človek je zodpovedný za všetkých ľudí“ (Existencializmus je humanizmus). Cesta k slobode – nedokončená trilógia – vystupuje proti vojne aj rasovej diskriminácii. Uragán nad cukrom – román, Muchy – alegorická hra, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky – drámy. Diabol a Pánboh – dráma, nastoľuje základné otázky bytia a konania. Slová – autobiografická črta o detstve.
Albert Camus – narodil sa v Alžírsku, 1957 – NC, jeho otec padol v 1. sv. vojne a matka živila rodinu ako práčka. Spomína na detstvo v knihe Prvý človek – nie je dokončená, spomienka na negramotnú matku. „Tej, ktorá ju čítať nikdy nebude.“ Druhú časť venuje učiteľovi, ktorý objavil jeho talent, pomáhal pri štúdiu – druhý otec. Caligula – existencialistická dráma, Cudzinec – román, Mýtus o Sizyfovi – esej, na postave antického gréckeho hrdinu odsúdeného bohmi gúľať do vrchu ťažký balvan, ktorý mu vlastnou ťarchou vždy padal nazad. Dokazuje, že človek si uvedomuje zbytočnosť svojho konania, márnosť boja proti osudu, a predsa v tomto boji pokračuje. Mor – román, dej sa odohráva počas 2. sv. vojny v alžírskom meste Oran. Mor, ktorý prepukol v meste, je abstraktným symbolom vojny a okupácie, ale aj absurdnosti sveta. Podľa Camusa sú za chorobu vinní všetci, pretože vnútorný mor, ku ktorým patri klamstvo, pýcha, nenávisť, rozožiera ľudské duše. Ľudské konanie, hoci často vyznieva ako beznádejné, absurdné, má zmysel.
Človek, ktorý sa búri – esej, Pád – román, Exil a kráľovstvo – zbierka poviedok. Jeho tvorba je výrazne angažovaná, strháva ilúziu spokojného meštianskeho prostredia, v ktorých sa jednotlivec stráca, a nabáda k tomu, aby každý našiel odvahu vzbúriť sa proti zaužívaným konvenciám. 1960 – zahynul pri autohavárii. Nový román – antiromán
V polovici 50. rokov vznikla vo Francúzsku skupina spisovateľov, ktorí sa pokúsila určiť nové zásady prózy, a tým ju vlastne od základov zmeniť. Títo prozaici zdôrazňovali, že nie je možné v jednom diele zobraziť skutočnosť v celej šírke. Francúzska škola „nového románu“.