Patria tu: Alain Robbe – Grillet (alan rob grije), Nathali Sarrautová (natali sarotová), Claude Simon (klod simon), Michel Butor (mišel bitor), Marguerite Durras (margerit diras). Znaky: neboli proti objektívnej skutočnosti, odmietali dej (fabulu, ak bol prítomný, bol tolzovitý – rozkúskovaný), chýbala mu kauzalita a časová postupnosť, odmietali uplatnenie fantázie, odmietli lyrické pocity, odmietali vnútorný monológ, odpsychologizovanie postavy (odmietali psychológiu človeka). Keď začali písať, zistili, že takýto román sa nedá napísať. Postava niečo rozpráva – už sa tu tlačí dej. Francua Sagarová – ukázala, že sa nedá napísať taký román. Zdôrazňovali, že netreba skúmať v románe javy ako vznikli, ale treba len konštatovať, že skutočnosť je taká aká je. Alain Robbe – Grillet – zakladateľ antirománu, Gumy – prvotina, román. V prológu – stretávame sa tu s vrahom, obeťou i okolnosťami zločinu. V epilógu – opis všedného mesta, v ktorom sa nikto nepozastavuje nad profesorovou smrťou. Žiarlivosť – román, Hirošima, moja láska, Nesmrteľná, Transeurópsky expres, Muž, ktorý luže – sfilmované diela. Michal Butor – Premena – najúspešnejší román, využíva časové a priestorové striedanie deja. Stupne – román, opúšťa od opisnej metódy a len mechanicky registruje informácie, čím chce dosiahnuť max. objektívnosť videnia. Absurdná dráma, antidráma, divadlo absurdity
V 50. rokoch 20. storočia sa začala rozvíjať dramatická tvorba známa ako absurdná dráma. Silný vplyv existencializmu, niektoré spoločné znaky s antirománom vznikla vo Francúzsku v Paríži, ani jeden z jej predstaviteľov nebol Francúz. Predstavitelia zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Vplývalo na nich: absurdné bezvýchodiskové postavenie človeka v spoločnosti, obdobie vojny (2. sv. vojna), boj proti fašizmu. Strácali dôveru v Boha a vieru v spoločenský pokrok, zmechanizované ľudské vzťahy spoločnosti, ľudia strácali celistvé chápanie skutočnosti, komplikované ľudské vzťahy. Ich hry nastavovali zrkadlo ľudským chybám, mravným pokriveniam, tieto chyby zveličovali a zosmiešnili – Arthur Adamov – pôvod Rusko – arménsky, Samuel Beckett (semjuel) – Ír, prozaik a dramatik írskeho pôvodu. Próza Malone umiera – úvaha na absurdnosťou života. Prvá dráma Čakanie na Godota – je to hra v 2. dejstvách. Vystupujú 2 postavy – Estragon a Vladimír – obidvaja sú tuláci. Rozprávajú sa a stále na niečo čakajú. Nič sa tu nedeje. Na iné myslia, iné konajú, iné rozprávajú. Je to hra, kde sa nič nedeje, hra o čakaní.