Tradície a novátorstvo vo svetovej povojnovej literatúre

Tradície a novátorstvo vo svetovej povojnovej literatúre

Znaky: 1. téma 2. sv. vojny – 2. sv. vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Silne zasiahla a ovplyvnila aj iné zložky umenia (filmové, divadelné, výtvarné, ústnu ľudovú slovesnosť, architektúru, tanečné). Solženicyn – téma gulagov – po smrti Stalina. 2. nové rozdelenie Európy – po víťazstve nad fašizmom bolo hlavnou úlohou medzinárodnej politiky nové usporiadanie sveta podľa zásad, na ktorých sa dohodla protihitlerovská koalícia. Rozdelenie Európy po r. 1945 na východný a západný blok viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). 3. západ – nové umelecké prúdy – experimentovanie – západné prúdy: existencializmus, novorealizmus, antiromán – novýromán, epické divadlo, divadlo absurdity, kritický realizmus, subjektivizovaná próza, objektivizovaná próza. Určité uvoľnenie nastalo koncom 50. a začiatkom 60. rokov, v období kritiky kultu osobnosti. Nie je náhodné, že v rámci literárneho procesu sa v tomto období znova kladú základné otázky o zmysle literatúry, o jej podobe a úlohách. 4. význam prekladov

Subjektivizovaná próza – nový prúd, ktorý zasiahol literatúru, autor sa obyčajne stotožňuje s hlavnou postavou, dej je v úzadí, v popredí je vnútorný monológ, myšlienky, pocity, rozprávač je prítomný sám autor, rozprávanie je v 1. os. j. č. alebo mn. č., využíva sa hovorový štýl, slangy, vulgarizmy, typický jazyk mladých. Objektivizovaná próza – zobrazuje sa tu reálny život – zobrazenie, v popredí je dej. Subjekt autora je v úzadí. Nehovorí to rozprávač. Americká literatúra – próza
Jerome David Salinger (džerom dejvid selindžer) – psychologický román Kto chytá v žite. Hlavná postava Holden Caufield (kofild) ako 17-ročný spomína na udalosti spred roka. Vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, túži po láske. Veľmi sa búri proti názorom dospelých, rodičov, učiteľov. Nechce sa mu pracovať, ale predsa má ako každý mladý človek svoje ideály a predstavy o živote. S Luceom sa rozprávajú o láske. Dochádza k rozporu a Luce ho posiela k svojmu otcovi – psychoanalytikovi. Jeho život je krajší, ale má dievča, ktoré má naozaj rád, ku ktorému niečo cíti. Na 1.

miesto kladie citový vzťah k dievčaťu a vernosť.
V druhej časti ide o vzťah k sestre. Jedine ona ho presvedčí vrátiť sa domov. Nakoniec sa však dostane do penziónu a tu môže rozmýšľať o sebe, o svojej osobnosti. Vyskytujú sa tu slangy a vulgarizmy. Žitné pole – symbol chleba, úrody, bohatstva, búri sa proti dravosti Ameriky. Kto chytá v žite – chce pomáhať druhým, zachraňovať ich. Jeho dcéra vydala pokračovanie s názvom Kto chytá v sne. V poviedkovej tvorbe – Deväť poviedok, Franny a Zooey túži po dokonalejšej spoločnosti. John Updike (apdajk) – román Kentaur v mnohom pripomína Salingerov román Kto chytá v žite. Romány: Vezmi si ma, Dvojice, Bosorky z E.
Saul Bellow – (sol belou) – román Herzog (hercog), Obeť, 1976 – udelenie NC
Norman Mailer (normen mejler) – bojoval vo vojne, po jej skončení vyal román Nahí a mŕtvi – veľká popularity, romány: Pobrežie pirátov, Obora, Americký sen, Katova pieseň,...
Joseph Heller – protivojnový román Hlava XXII. Uvádza ho mottom: „Hlave XXII neprišiel nikto cez rozum“. Využíva humor, satiru a iróniu. Podobné romány: Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo, Zisk nad zlato.
Toni Morrisonová – NC, černošská spisovateľka, Príliš modré oči, Pieseň o Šalamúnovi, Dieťa človeka
Joseph Bruchac – indiánsky spisovateľ
Wiliam Styron – Sophiina voľba
Menšinové prúdy: černošská, indiánska, židovská menšina, veselá literatúra (homosexuáli, lesbičky). John Steinbeck – r. 1962 – NC za celoživotnú tvorbu. Predstaviteľ objektivizovanej prózy, jeho tvorba nesie znaky objektivizovanej prózy, 1. velikán americkej prózy. Písal ešte pred 2. sv. vojnou (30-te roky). Žil v Kalifornii – písal reportáže Potulky s Charlym. Po otcovi je Nemec, po matke Ír – rozvíjal Írsku tradíciu. Bol vrstovníkom stratenej generácie. Bol veľmi zodpovedný, prešiel mnohými zamestnaniami až po skúsenostiach začal písať – zobrazoval realistický obraz USA. Život farmárov- Ovocie hnevu – generačný román, ide o rodinu Joadovcov (džuodovcov), ťažko žijú, v Oklahome – mysleli si, že v Kalifornii je super život, predajú svoje polia a odchádzajú do Kalifornie. Zistia, že je tam ťažký život a domorodci ich odmietajú. Román končí tragicky. Zúčastnil sa 2. sv. vojny ako korešpondent – s letcami. Taktiež sa zúčastnil americkej vojny vo Vietname. Použité biblické príbehy (na symboloch Kain a Ábel): O myšiach a ľuďoch – román, o živote bezdomovcov, Na východ od Edenu – sfilmované, vykresľuje osudy 3 generácií 1 rodiny v čase osídľovania Kalifornie od občianskej vojny až po 1. sv.

vojnu.
Zhoďte bomby – reportážny román, opísal príbeh posádky bombardovacieho lietadla. Po západe mesiaca – krátky román, na histórii fiktívneho mestečka obsadeného nepriateľom analyzuje vzájomné vzťahy obyvateľov a okupantov, ale aj obavy ľudí z vojny. Túlavý autobus – krátka próza, zábavné aj menej príjemné zážitky cestujúcich. Ruský denník – napísal, keď navštívil Sovietsky zväz. Mesiac zapadol – reportáž z prežitých vojnových udalostí. Americká poézia
Robinson Jeffers – nie je predstaviteľ beatnickej poézie, ale mal silný vplyv. Má popredné miesto v americkej poézii, veľký lyrik, inšpiráciou bola jeho žena UNA (o 2 roky staršia). Narodil sa v Pittsburghu. Po skončení štúdií odchádza do zálivu Bigzur, dedina Karmel – tvrdá príroda, lámal skalu, aby postavil kamennú jastrabiu vežu – 1. poschodie venoval svojej Une, kde hrala na klavíri a spievala írskej piesne, najvyššie poschodie jemu. Všetky príjmy z tvorby pohltili dane z domu. Bol šťastný, mal 2 synov. Jedni ho milovali – citlivý vzťah k americkej poézii, prekladal z antickej literatúry, študoval v Kalifornii východné jazyky. Pohŕdal Amerikou, ľutoval americkú spoločnosť, iní ho nenávideli – nazývali ho kamenný jastrab, jastrab z kamennej veže. Poznal neduhy americkej spoločnosti. Smrťou Uny umiera aj ako básnik. Elégia pre Unu, Prirodzená hudba, Kalifornské verše (najväčšie dielo), prebásnil Euripida, Tamar a iné básne (ovplyvnené antickou literatúrou), básnická poviedka – Grošovaný žrebec, Začiatok a koniec. Úvaha o meči – meč je zrada a zbabelosť, plač a beznádej, hrôza namiesto šťastia, mŕtvy namiesto detí … Nakoniec nerozhodne rozum, ale meč. Bojí sa o svojich dvoch synov, že pôjdu do boja. Americkú poéziu reprezentuje skupina beat generation, vznikla v San Franciscu, kde bolo najlepšie vidieť lesk a biedu Ameriky, vychádza z dvoch hlavných zdrojov: 1. z domácej tradície Ameriky, ktorú možno nazvať „antiformálna“ a ktorá má korene u Whitmana. 2. z francúzskej poézie (Rimbaud, Appollinaire,…), pokúšali sa zachytiť stav, vedomie,…
Tvorbu spájali s džezovou hudbou, za rytmu džezovej hudby, emocionalitu básne zakladali na rytme. Hlásali: 1. slobodu umeleckej tvorby, 2. neuznávali žiadny spoločenský systém, poriadok, 3. popierali význam medzi skutočnosťou a tvorbou, 4. odsudzovali násilie, 5. odsudzovali nukleárne vojny, 6. búrili sa proti každému, čo im bránilo v ich slobodnom konaní. - zbitá generácia.

Predsatavitelia: Lawrence Ferlinghetti (1919) – Smutná nahá jazdkyňa, Obrazy zašlého sveta – zbierka, vplyv francúzskej poézie, Lunapark mysle – zbierka, Vychádzajúc zo San Francisca – lyrická zbierka, Nečistý spor s existenciou - jednoaktovka
Allen Ginsberg – pápež beatnickej generácie, voľný verš, hovorené výrazy, hrubé, Vytie – zbierka, Kadiš – básnická skladba (kadiš je tradičná židovská modlitba za mŕtveho) napísal na pamiatku svojej matky. Jack Keruac (kerulek) – navštívil Olomouckú univerzitu, Na ceste – román zobrazil životný štýl americkej beatnickej generácie. Tuláci, Skrytí ľudia, Doktor Sax – romány
Gregory Corso – Benzín, Šťastné narodeniny smrti – básnické zbierky. Americká dráma
- čerpá z realistických tradícií
Tennessee Williams –(tenesí viljemz), básnik, prozaik, no najmä dramatik. Mojžiš a svet rozumu – autobiografická novela, vracia sa do mladosti, Zápas anjelov – hra, bola prepracovaná – Zostup Orfea – opäť sklamaný neúspechom – psychologická dráma, Sklenený zverinec – spoločensko-kritická hra, Električka zvaná Túžba – hra, premiéra r. 1947 aj sfilmovaná, Vytetovaná ruža – hra, Mačka na horúcej plechovej streche – dráma, v jeho drámach bolo veľa násilia, alkoholizmu a drogovej závislosti a smrti. Hra s dvoma postavami – absurdná dráma
Arthur Miller – Smrť obchodného cestujúceho – psychoanalytická dráma, analýza života priemerného Američana, Skúška ohňom – hra, historický námet, uvádzajú ju aj pod názvom Bosorky zo Salemu, Mustangy – pôvodný scenár filmu napísal pre svoju manželku Marlyn Monroevovú, r. 1961 spracoval ako poviedku, Po páde – dráma, autobiografické črty, Cesta z hory Morgan – psychologická hra, Rozbité sklo – hra. Francúzska literatúra
- originálne umenie, patrí medzi najvýznamnejšie súčasné národné literatúry. Vyrastá z bohatých kultúrnych tradícií minulých storočí, keď vytvárala a aj v súčasnej literatúre vytvára nové literárne smery a inšpiruje nimi svetovú literatúru (absurdná dráma, subjektivizovaná próza, antiromán, …). Najväčší rozmach dosiahla avantgarda. Nielen jednotlivci, ale celý národ bojoval proti neľudskému fašizmu, za humanizmus a spoločenskú spravodlivosť. Antoine de Saint – Exupéry (antoán d sentegzúperi), letec, vojnový pilot, otvorený typ človeka, hĺbavý, zaujímala ho literatúra, ale aj technika, spisovateľ, esejista, prozaik. Študoval v Paríži, zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre francúzske noviny. Počas 2. sv. vojny bol vojenským pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike. R. 1944 sa nevrátil z letu na Korzikou. V prozaickej tvorbe venoval pozornosť životu letcov. Letec – debutoval túto zbierku, Pošta na juh – román, dej sa odohráva na letisku v saharskej púšti v období začiatkov letectva. Autor spája dobrodružstvo s ľudskou odvahou a túžbou po činorodom živote. Zem ľudí – román, neobyčajná žánrová kompozícia.

Striedajú sa tu autorove zážitky, spomienky a reportáže s filozofickými úvahami o zmysle ľudskej existencie. V úvahách vyzýva ľudstvo k tolerancii, k úcte k človeku, k zachovaniu a rozvíjaniu života na Zemi. Vojnový pilot, Nočný let. Nedokončené dielo Citadela
Malý princ – najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých, humanistickým posolstvom. Autor ju štylizoval ako rozprávanie pilota, ktorý havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte. Pri oprave poruchy prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. Rozpráva pilotovi o svojej planéte i o tom, ako zapochyboval o láske k ruží, ktorú miloval. Na svojej púti navštívil 5 planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami (kráľom, chvastúňom, pijanom, biznismenom, geografom, pracovitým lampárom), ktorí predstavujú ľudské vlastnosti. Na Zemi sa zoznámi s líškou, ktorá mu vysvetlí tajomstvá lásky a vtedy spoznáva, čo preňho znamená milovaná ruža. Pomôže nájsť letcovi studňu, a keď sa tomu podarí opraviť pokazený motor, princ opúšťa Zem. Dá sa uštipnúť žltému hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu, materializmu stavia priateľstvo, družnosť, lásku. Využíva pritom kontrasty život – smrť, oáza – púšť, priateľstvo – osamelosť. Existencializmus
- z latinského slova existentia – bytie, jestvovanie, je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov. Nový umelecký prúd (30-te roky už pred vojnou), ale jeho vznik má korene už v hebrejskej, čínskej, indickej literatúre. Nie je to filozofický smer – vo filozofii sa berie vzťah hmota a duch. Je to filozofia každého človeka postavená na jeho osobných pocitoch alebo zážitkoch v konkrétnych životných situáciách. Existencialisti sa vo svojich dielach obracajú na človeka s filozoficko-etickým posolstvom, vyjadrujú sa k základným otázkam ľudského bytia, pričom nestrácajú zo zreteľa estetickú funkciu umeleckého diela. Zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Podľa existencialistov život človeka záleží len na jeho voľbe. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým že sa nepodriaďuje okolnostiam, vžitej konvencii. Rozhoduje sa iba na základe vlastnej vôle.

Vydelili sa 2 prúdy: a) materialistický – väčšinou Francúzi – Jean Paul Sartre (žán pól sártr) – odmietol NC – 1964, Albert Camus(kami), b) idealistický – Gabriel Marcel, Karl Jaspers, Martin Heidegger(hajdeger).
Jean Paul Sartre – román Hnus – otázky o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca. Pocity úzkosti, ale i nádeje, ktorými je preniknutý jeho hrdina, sú typické pre prvé obdobie Sartrovej tvorby. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať. Musí sa rozhodnúť pre nejaký čin. Čin závisí od neho samého. Ak sa pre niečo rozhodneme sme za to zodpovedný. Vidieť to hlavne v zbierke kratších próz Múr. Bytie a ničota – teoretický spis, prichádza k téze, že „človek je zodpovedný za všetkých ľudí“ (Existencializmus je humanizmus). Cesta k slobode – nedokončená trilógia – vystupuje proti vojne aj rasovej diskriminácii. Uragán nad cukrom – román, Muchy – alegorická hra, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky – drámy. Diabol a Pánboh – dráma, nastoľuje základné otázky bytia a konania. Slová – autobiografická črta o detstve.
Albert Camus – narodil sa v Alžírsku, 1957 – NC, jeho otec padol v 1. sv. vojne a matka živila rodinu ako práčka. Spomína na detstvo v knihe Prvý človek – nie je dokončená, spomienka na negramotnú matku. „Tej, ktorá ju čítať nikdy nebude.“ Druhú časť venuje učiteľovi, ktorý objavil jeho talent, pomáhal pri štúdiu – druhý otec. Caligula – existencialistická dráma, Cudzinec – román, Mýtus o Sizyfovi – esej, na postave antického gréckeho hrdinu odsúdeného bohmi gúľať do vrchu ťažký balvan, ktorý mu vlastnou ťarchou vždy padal nazad. Dokazuje, že človek si uvedomuje zbytočnosť svojho konania, márnosť boja proti osudu, a predsa v tomto boji pokračuje. Mor – román, dej sa odohráva počas 2. sv. vojny v alžírskom meste Oran. Mor, ktorý prepukol v meste, je abstraktným symbolom vojny a okupácie, ale aj absurdnosti sveta. Podľa Camusa sú za chorobu vinní všetci, pretože vnútorný mor, ku ktorým patri klamstvo, pýcha, nenávisť, rozožiera ľudské duše. Ľudské konanie, hoci často vyznieva ako beznádejné, absurdné, má zmysel.
Človek, ktorý sa búri – esej, Pád – román, Exil a kráľovstvo – zbierka poviedok. Jeho tvorba je výrazne angažovaná, strháva ilúziu spokojného meštianskeho prostredia, v ktorých sa jednotlivec stráca, a nabáda k tomu, aby každý našiel odvahu vzbúriť sa proti zaužívaným konvenciám. 1960 – zahynul pri autohavárii. Nový román – antiromán
V polovici 50. rokov vznikla vo Francúzsku skupina spisovateľov, ktorí sa pokúsila určiť nové zásady prózy, a tým ju vlastne od základov zmeniť. Títo prozaici zdôrazňovali, že nie je možné v jednom diele zobraziť skutočnosť v celej šírke. Francúzska škola „nového románu“.

Patria tu: Alain Robbe – Grillet (alan rob grije), Nathali Sarrautová (natali sarotová), Claude Simon (klod simon), Michel Butor (mišel bitor), Marguerite Durras (margerit diras). Znaky: neboli proti objektívnej skutočnosti, odmietali dej (fabulu, ak bol prítomný, bol tolzovitý – rozkúskovaný), chýbala mu kauzalita a časová postupnosť, odmietali uplatnenie fantázie, odmietli lyrické pocity, odmietali vnútorný monológ, odpsychologizovanie postavy (odmietali psychológiu človeka). Keď začali písať, zistili, že takýto román sa nedá napísať. Postava niečo rozpráva – už sa tu tlačí dej. Francua Sagarová – ukázala, že sa nedá napísať taký román. Zdôrazňovali, že netreba skúmať v románe javy ako vznikli, ale treba len konštatovať, že skutočnosť je taká aká je. Alain Robbe – Grillet – zakladateľ antirománu, Gumy – prvotina, román. V prológu – stretávame sa tu s vrahom, obeťou i okolnosťami zločinu. V epilógu – opis všedného mesta, v ktorom sa nikto nepozastavuje nad profesorovou smrťou. Žiarlivosť – román, Hirošima, moja láska, Nesmrteľná, Transeurópsky expres, Muž, ktorý luže – sfilmované diela. Michal Butor – Premena – najúspešnejší román, využíva časové a priestorové striedanie deja. Stupne – román, opúšťa od opisnej metódy a len mechanicky registruje informácie, čím chce dosiahnuť max. objektívnosť videnia. Absurdná dráma, antidráma, divadlo absurdity
V 50. rokoch 20. storočia sa začala rozvíjať dramatická tvorba známa ako absurdná dráma. Silný vplyv existencializmu, niektoré spoločné znaky s antirománom vznikla vo Francúzsku v Paríži, ani jeden z jej predstaviteľov nebol Francúz. Predstavitelia zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Vplývalo na nich: absurdné bezvýchodiskové postavenie človeka v spoločnosti, obdobie vojny (2. sv. vojna), boj proti fašizmu. Strácali dôveru v Boha a vieru v spoločenský pokrok, zmechanizované ľudské vzťahy spoločnosti, ľudia strácali celistvé chápanie skutočnosti, komplikované ľudské vzťahy. Ich hry nastavovali zrkadlo ľudským chybám, mravným pokriveniam, tieto chyby zveličovali a zosmiešnili – Arthur Adamov – pôvod Rusko – arménsky, Samuel Beckett (semjuel) – Ír, prozaik a dramatik írskeho pôvodu. Próza Malone umiera – úvaha na absurdnosťou života. Prvá dráma Čakanie na Godota – je to hra v 2. dejstvách. Vystupujú 2 postavy – Estragon a Vladimír – obidvaja sú tuláci. Rozprávajú sa a stále na niečo čakajú. Nič sa tu nedeje. Na iné myslia, iné konajú, iné rozprávajú. Je to hra, kde sa nič nedeje, hra o čakaní.

Konanie dvoch tulákov je nezmyselné a život je pasívny. Godot symbolizuje čakanie na niečo, na niekoho, kto neprichádza. Ďalšie hry: Koniec hry, Posledná páska, Ó, krásne dni. Posledné diela: Obraz, Búrlivé ticho. V roku 1969 mu udelili NC za celoživotnú tvorbu. Eugéne Ionesco (jonesko) – dramatik rumunského pôvodu, prvá hra Plešivá speváčka, hry Stoličky, Nosorožec. Sú to hry, ktoré obsahujú znaky absurdnej drámy. Tragická fraška Kráľ umiera. Švajčiarska literatúra – absurdná dráma – Friedrich Durrenmatt (direnmat) – švajčiarsky dramatik, prozaik, esejista, výtvarník. Komédia – Návšteva starej dámy – tragická komédia predstavuje podobenstvo o moci peňazí, ktoré likvidujú ľudskú morálku. Hra Fyzici odhaľuje vzťah medzi morálkou a mocou. Max Frisch (friš) – švajčiarsky prozaik a dramatik, vrchol tvorby sú tri romány: Stiller (štiler), Homo Faber, Volajte ma Gandenbein – trilógia. Divadelná hra Don Juan alebo láska ku geometrii.

Nemecká literatúra
Vznikla tu literárna škola Skupina 47 – voľné združenie názorov blízkych autorov. Bola ovplyvnená vojnou, ale najmä existencializmom. Predstavitelia: Heinrich Böll – významný autor Skupiny 47, román Kde si bol, Adam? – osudy vojaka a civilistov na fronte, román A nepovedal jediné slovo – odhaľuje psychiku človeka, romány Dom bez strážcu, Biliard o pol desiatej – pozornosť venuje najmä nemeckej skutočnosti. Klaunove názory – román, odhaľujú kritický pohľad na život v Nemecku. V r. 1972 dostal NC za celoživotnú tvorbu. Günter Grass – nazývali aj „prorokujúci prozaik“, prvý román Plechový bubienok – je to groteskno-absurdné zobrazenie skutočnosti. Novela Mačka a myš a román Psie roky – odhaľuje groteskný pohľad na nacizmus. 1999 NC. Nemecká dráma
Bertol Brecht – básnik, prozaik a dramatik, režisér, herec. Založil slávne Berlínske divadlo – vo východnom Berlíne po vojne. Nástup fašizmu ho prinútil emigrovať – túlal sa po Európe, potom USA, po vojne znovu Nemecko. Začal uplatňovať princípy epického divadla. Prvá úspešná hra Žobrácka opera kritizuje spoločnosť, sprevádzaná songami – spevný recitatív, 200-té výročie tejto opery, dej – v podsvetí – žobráci, zlodeji, vrahovia, prostitútky – na čele Mackie (meki) organizujú prepady proti šľachtickej spoločnosti, policajti ich chytajú, nemôžu ich chytiť na konci zradí najlepší priateľ. Kritika bohatej spoločnosti, songy plné smútku, pesimizmu. Epická dráma Matka Guráž a jej deti – poukazuje na ničivosť a absurdnosť vojny.

Historická dráma Život Galileiho – uvažuje nad zmyslom ľudského konania a o ústupkoch, ktoré človek spraví pod tlakom okolností. Epická dráma Kaukazský kriedový kruh – podobenstvo o zápase dobra so zlom. Strach a bieda Tretej ríše – fašistické Nemecko, Malomeštiacka svadba, Pušky pani Carrarovej – španielske prostredie. Tvorca epického divadla. Znaky: autor dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušený výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv. Aby divákov odpútal od prežívania deja, využíval songy a neobvyklé inscenačné techniky (film, titulky, avizujúce obsah výstupu alebo deja). Chcel vzbudiť v divákovi nielen emocionálne, ale najmä racionálne pocity, pôsobivosť na jeho aktivitu, aby uvažoval nad príčinami a podmienkami činov a nad reagovaním postáv. Talianska literatúra – neorealizmus
Začiatok 50-tich rokov, z gr. neos – nový a lat. realis – skutočný, prejavuje sa v próze, menej v poézii a najviac vo filme. Znaky: - nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska.
- hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami – zobrazená tvrdá sociálna skutočnosť
- dej sa odohrával na perifériách veľkých miest (Rím, Miláno), kde žila mestská chudoba
- využívajú ľudový jazyk (nič kvetnaté, ostrá hovorová reč, argot – slovník podradnej spoločnosti), jasné a nekomplikované vyjadrovanie
- neštylizovaná skutočnosť
- vedľajšie úlohy hrávali ľudia z toho prostredia
- hlavné roly profesionálny herci (Sofia Lorenová)
- teoretikom vo filme je Cesare Zavattini (čezare cavatiny) – scenárista, spisovateľ. Napísal scenáre k filmom – Zlodeji bicyklov, Umberto D, Strecha a bol iniciátorom neorealistickej filmovej školy
K známym režisérom patria: R. Rossellini (Rím, otvorené mesto, 1945), V. De Sica (Zlodeji bicyklov, 1948), C. De Santis (Niet mieru pod olivami), Visconti, Frederico Felini, Pur Paolo Psolini. Filmy: Ulička chudobných milencov, Zázrak v Miláne, Posadlosť, Rocco a jeho bratia, Vrchárka. K známym predstaviteľom neorealistickej literatúry patrí – Vasco Pratolini – pochádza z chudobnej florentskej rodiny – prostredie námet románov.

Príbehy chudobných milencov – rozpínavosť fašistickej diktatúry, ale aj odpor voči najchudobnejšej štvrti Florencii, Metello – román.
Alberto Moravia – prozaik, dramatik
Ľahostajní – román, kritika meštiackej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky – poviedky – chcel pravdivo zachytiť skutočnosť a ľudské charaktery, Rimanka – román, psychologický obsah, verný rímskemu prostrediu, posledné roky fašizmu. Vrchárka – sfilmovaný V. De Sicom, román nie je o vojne, ale o utrpení a násilí, ktoré vojna prináša. Príbeh je rozprávaním obchodníčky Cesiry(čeziri), ktorá rozpráva o svojom osude, pokojnom živote v prvých rokoch vojny. Keď sa r. 1943 situácia v Ríme zhoršila, Cesira s dcérou Rosettou odchádza na vidiek, do hôr, kde chce prečkať prechod frontu. Znášajú príkoria utečencov, okradnú ich a nakoniec sa obe stanú obeťami násilia marockých vojakov, ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Po niekoľkých dňoch skrývania sa vracajú do Ríma, fyzicky, psychicky zlomené, ale s nádejou, že začnú znova žiť. Román končí Cesirinou úvahou: _ Možno bol náš život úbohý, plný nejasnosti a omylov, ale predsa len to bol jediný život, ktorý máme žiť.“
Nuda – román, črty existencializmu z prostredia rímskych boháčov. Pocitu nudy sa chcú zbaviť v telesných rozkošiach, žiarlivosti. Beatrice Cenci (beatriče čenči), Život je hra – divadelné hry. Pier Paolao Pasolini – básnik, prozaik, režisér, publicista. Denníky – poézia, Pasáci – román, sociologické problematika mládeže v chudobných štvrtiach Ríma. Búrlivý život – román, opísal psychickú a sociálnu situáciu mládeže rímskeho predmestia. Režisér: Accabone – 1961, Mamma Roma – 1962.

Anglická literatúra
„Rozhnevaní mladí muži“ – mladá generácia autorov, ktorá vstupovala do literatúry po 2. sv. vojne, si uvedomovala vtedajšiu bezvýchodiskovosť literatúry, prejavoval sa u nich hnev, nihilistická kritika, ktorá bezmocne bili do všetkého, z čoho mali strach. John Osborn – podľa názvu jeho drámy Obzri sa v hneve, ktorá odráža pocity povojnovej generácie, vznikol pravdepodobne aj názov skupiny „rozhnevaní mladí muži“. Dráma je výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu
John Wain – (džon vejn), román Ponáhľaj sa dolu má podobný námet ako Osbornova dráma, román Zima v horách zobrazuje boj medzi drobnými súkromníkmi a silnými podnikateľmi. John Braine (brejn) – najpopulárnejší prozaik skupiny, román Miesto hore – odhaľuje život karieristu, Život hore – román, ktorý je voľným pokračovaním románu „Miesto hore“. George Orwell – publicista a prozaik, reportáže a eseje Poprava obesením, Spodina a vyvheli Paríža a Londýna. Vlastné vojnové zážitky spracoval v knihe Hold Katalánsku. Alegorický román Zvieracia farma mu priniesol svetovú slávu. Román, v ktorom paradoval politické udalosti v Rusku od r. 1917 do r. 1943.

Utopický román Tisícdeväťstoosemdesiatštyri – vyjadril svoje obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti. Ruská literatúra
Próza
Tragédia 2. sv. vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po vojne sa spisovatelia vracali k tejto tematike (Šolochov, Bondarev, Rasputin). Boris Pasternak – publikoval filozofické verše v 20. a 30. rokoch. Prírodnú a ľúbostnú tematiku spájal s reflexiami. Román Doktor Živago – vyvolal búrku protestov a následné prenasledovanie autora. Kritika mu vyčítali protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať. Pasternaka vylúčili zo Zväzu sovietskych spisovateľov, a keď mu roku 1958 Kráľovská akadémia vied v Štokholme udelila NC, bol prinútený ju odmietnuť. Prevzal mu ju až v r. 1989 jeho syn. V románe autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v r. 1903-1929 (1. svetová vojna, februárová a Októbrová revolúcia r. 1917, občianska vojna, obdobie novej ekonomickej politiky) stoja v popredí hlavnej postavy Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila. Udalosti sú poprepletané mýtom lásky, bojom človeka o vlastný plnohodnotný život. Alexander Solženicyn – (1918 – ešte žije v Rusku) počas 2. sv. vojny bojoval v Červenej armáde a na základe falošného obvinenia za „protisovietsku činnosť“ ho odsúdili na 8 rokov väznenia v pracovnom tábore na Sibíri. Nasledovali 3 roky vyhnanstva, r. 1956 rehabilitovaný. Samozdativ (samizdatová literatúra – literatúra, ktorá sa šírila lístočkami do cudziny), napísal esej Nobelovská cena – človek, ktorý prešiel peklom gulagov (Stalin) – prvé veľké svedectvo o deptaní – fyzickom deptaní. Jeden deň Ivana Denisoviča – novela, získal svetové uznanie. Nezachytáva len spomienky a trpké skúsenosti z pracovných táborov, nie je len dokumentom toho, čo autor sám prežil, ale je aj svedectvom o období kultu osobnosti. Opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy. Príbeh na stanici Krečetovka, Matrionina chalupa, Vo vyššom záujme – poviedky, zaoberá sa v nich dopadom odľudšteného režimu na charaktery obyčajných ľudí a varuje pred morálnym a spoločenským úpadkom celého štátu. Súostrovie Gulag – dielo vzbudilo celosvetovú pozornosť. Zbavili ho štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu. Je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách Sibíri, … Odišiel s rodinou do USA, kde napísal diela Rakovina – dej je situovaný do nemocničného pavilónu v ktoromsi väčšom meste stredoázijskej republiky. Červené koleso – v rozsiahlom románe interpretuje dejiny Ruska od r. 1914 po súčasnosť.

Červeným kolesom nazýva červenú diktatúru, ktorá dlávi všetko, čo sa jej postaví do cesty. Valentin Rasputin – Sibírčan, majstrovským autorom psychologických próz. Ži a pamätaj – novela, ktorá rieši eticko-morálne problémy človeka v krajine vypätých situáciách. Dej sa odohráva v posledných mesiacoch 2. sv. vojny v malej sibírskej dedinke pri rieke Angare. Hlavnou postavou je Andrej Guskov, jednoduchý vojak, nie hrdina, ale ani zbabelec. Po vyliečení z ťažkého zranenia dostal príkaz vrátiť sa k svojej jednotke. Stáva sa dezertérom a skrýva sa v horách, pri skrývaní mu pomáha jeho žena Nasťona. Lúčenie s Maťorou – novela má existencialistické črty. Požiar – novela
Čingiz Ajmatov – známy sa stal za hranicami rodného Kirgizska čoskoro potom, ako uverejnil 1. novelu Džamila. Biela loď – novela, je typické využívanie legendických motívov pri riešení mravných konfliktov súčasnosti. Strakatý pes bežiaci na brehu mora – poetická novela predstavuje príbeh zo života na ďalekom severe. Deň dlhší ako ľudský vek – román predstavuje tvrdú životnú realitu spojenú s vedeckou fantáziou a mýtami. Dej sa odohráva počas 1. dňa. Apeluje na ľudstvo, aby nezabúdalo na tyraniu, útlak. Zdôrazňuje, že každý človek je zodpovedný za osud našej planéty. Popravisko – román, striedajú sa 2 dejové pásma.

Poézia
Na konci 50. rokov vstúpili do poézie mladí autori, ktorí svojimi veršami reagovali nielen na 2. sv. vojnu, ale najmä na súčasnosť. Jevgenij Jevtušenko – básnik, prozaik, publicista, herec a fotograf, ktorý otvorene, formou lyrickej výpovede vyjadril pocity, ideály a problémy súčasnej generácie. Prieskumníci budúcnosti. Neha – zbierka obsahuje ľúbostnú a prírodnú lyriku. Epické témy spája s publicistickými, kladie dôraz na rytmus a nezvyčajný rým. Andrej Voznesenskij – architektúra, výtvarné umenie a film ovplyvnili jeho tvorbu. Majstri, Mozaika, Antisvety – námetmi sú technika, civilizácia, mesto, boj dobra so zlom – zbierky. Česká literatúra
František Hrubín – básnik, prozaik, dramatik, bol oslavovaný i kritizovaný. Romance pro křídlovku, Lešanské jesličky – diela, v ktorom sa vrátil do kraja svojho detstva. Krásná po chudobě – v 1. období tvorby sa predstavil ako lyrik, ktorý s náboženskou pokorou prejavuje sociálne a národné problémy. Cikády – počas vojny hľadal istotu v domovine. Hirošima – zbierka, vyjadruje obavu, strach, úzkosť z budúcnosti. Socialistická kritika ju odsúdila ako zbierku temnú, pesimistickú. Jak se chytá sluníčko, Hrajte si s námi, Mánesuv orloj – venoval sa tvorbe pre deti a mládež.

Muj zpěv – zbierka vyjadruje smútok z krátkosti ľudského života. Proměna – básnická skladba spája minulosť s prítomnosťou. Srpnová neděle – lyrická hra. Bohumil Hrabal – Ostře sledované vlaky – novela, v ktorej sa vrátil k téme nemeckej okupácie – sfilmovaná. Pábitelé – zbierka, poviedka, Proluhy – opísal vlastné osudy po r. 1968. Postřižiny, Slavnosti sněženek – Hrabalove diela vychádzali v oficiálnych vydavateľstvách v upravených verziách. Michal Kundera – básnik, prozaik, dramatik začal publikovať po 2. sv. vojne. Člověk zahrada širá – básnická zbierka, Monology – zbierka, Směšné lásky – kniha 3 poviedok – všetky sfilmované: Nikdo sa nebude smát, Já truchlivý Buh, Sestřička mých sestřiček. V línii anekdotického rozprávania o zvodoch, ktorých úsilie sa zakaždým obracia proti nim, pokračoval aj v Druhém sešitu směšných lásek a v Třetím sešitu směšných lásek. Žert – román. R. 1979 bol zbavený československého štátneho občianstva a od tých čias žije vo Francúzsku. Živoj je jinde, Valčík na rozloučenou, Kniha smíchu a zapomnění, Nesnesitelná lehkost bytí – romány, vydal v emigrácii. Josef Škvorecký – v r. 1969 emigroval do Kanady, bol už známym prozaikom. Zbabělci – zobrazil posledné dni vojny v malom mestečku, ako ich prežívala partia mladých ľudí na čele s Danym (autobiografická postava). Tankový prapor – práv exilová kniha, sfilmovaný je to satira na Č-S armádu 50. rokov. Mirákl, Příběhy inženýra lidských duší, Prima sezóna – autobiografický rad románov. Smutek poručíka Boruvky – pred odchodom do exilu napísal detektívne poviedky. Hříchy pro pátera Knoxl, Konec poručíka Boruvky – v emigráciim, cykly. Scherzo capriccioso – román o pobyte A. Dvořáka v Amerike. Ze života spoločnosti, Hlas z Ameriky, Nápady čtenáře detektívek – posledné diela. Oldřich Mikulášek – na začiatku tvorby Márne milovaní, Pulsy – zbierka, v ktorej zachytáva životný rytmus veľkomesta, Horoucí zpěvy – zbierka, Divoké kačeny – zbierky, ktoré oslavujú pestrosť a nezdolateľnosť života. Svlékaní hadu, to královské, Šokovaná ruže – vrcholné diela českej poézie 60. rokov. Kam lítají labutě – po zbierke sa musel odmlčať. Agogh –kniha veršov reaguje na udalosti posledných rokov. Zbierka vyšla až r. 1980 v Mníchove a r. 1989 v Čechách – pod názvom Veliké černé ryby a dlouhý bíly chrt. Sólo pro jeden dech – výber z veršov. František Halas – počas 2. sv. vojny bol jedným z mála aktívnych spisovateľov. Naše paní Božena Němcová – básnická zbierka, morálnu istotu nachádzal v domovine.

Posledná Halasova zbierka A co vyslovuje obavy pred neistotou sveta, preto mohla vyjsť až posmrtne zásluhou L. Kunderu. Nazývali ho predstaviteľom „starého sveta“, sveta rozkladu a zániku. Ján Otčenášek – študoval na OA. Ktorý od tzv. budovateľského románu (Plným krokem) cez román „jedného človeka“ (Občan Bryck) prepracoval k novele Romeo, Julie a tma – námet čerpá z obdobia protektorátu, tesne po atentáte na Heydricha. Vytvoril novodobé postavy shakespearovskej tragédie, ktorých láska sa končí tragicky nie pre nepriateľstvo rodín, ale pre temné, kruté ovzdušie fašistickej okupácie. Láska študenta Pavla a skrývajúceho sa židovského dievčaťa Estery sa končí tragicky. Ester Nemci zastrelili a Pavlova duša je plná zúfalstva. K postave Pavla sa vrátil v románe Kulhavý Orfeus, v ktorom zobrazil generáciu dospievajúcu za protektorátu. Otčenášek sa na niekoľko rokom odmlčal, pretože kritika mu vyčítala neangažovanosť. Když v ráji pršelo – posledný román. Pokušení Katarína – vyšiel posmrtne.