Tradície a novátorstvo vo svetovej povojnovej literatúre

Znaky: 1. téma 2. sv. vojny – 2. sv. vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Silne zasiahla a ovplyvnila aj iné zložky umenia (filmové, divadelné, výtvarné, ústnu ľudovú slovesnosť, architektúru, tanečné). Solženicyn – téma gulagov – po smrti Stalina. 2. nové rozdelenie Európy – po víťazstve nad fašizmom bolo hlavnou úlohou medzinárodnej politiky nové usporiadanie sveta podľa zásad, na ktorých sa dohodla protihitlerovská koalícia. Rozdelenie Európy po r. 1945 na východný a západný blok viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). 3. západ – nové umelecké prúdy – experimentovanie – západné prúdy: existencializmus, novorealizmus, antiromán – novýromán, epické divadlo, divadlo absurdity, kritický realizmus, subjektivizovaná próza, objektivizovaná próza. Určité uvoľnenie nastalo koncom 50. a začiatkom 60. rokov, v období kritiky kultu osobnosti. Nie je náhodné, že v rámci literárneho procesu sa v tomto období znova kladú základné otázky o zmysle literatúry, o jej podobe a úlohách. 4. význam prekladov

Subjektivizovaná próza – nový prúd, ktorý zasiahol literatúru, autor sa obyčajne stotožňuje s hlavnou postavou, dej je v úzadí, v popredí je vnútorný monológ, myšlienky, pocity, rozprávač je prítomný sám autor, rozprávanie je v 1. os. j. č. alebo mn. č., využíva sa hovorový štýl, slangy, vulgarizmy, typický jazyk mladých. Objektivizovaná próza – zobrazuje sa tu reálny život – zobrazenie, v popredí je dej. Subjekt autora je v úzadí. Nehovorí to rozprávač. Americká literatúra – próza
Jerome David Salinger (džerom dejvid selindžer) – psychologický román Kto chytá v žite. Hlavná postava Holden Caufield (kofild) ako 17-ročný spomína na udalosti spred roka. Vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, túži po láske. Veľmi sa búri proti názorom dospelých, rodičov, učiteľov. Nechce sa mu pracovať, ale predsa má ako každý mladý človek svoje ideály a predstavy o živote. S Luceom sa rozprávajú o láske. Dochádza k rozporu a Luce ho posiela k svojmu otcovi – psychoanalytikovi. Jeho život je krajší, ale má dievča, ktoré má naozaj rád, ku ktorému niečo cíti. Na 1.