Staroveká literatúra

STAROVEKÁ LITERATÚRA
(3000 p.n.l - 5. stor. n.l)

- formuje sa v mezopotamií

Orientálna literatúra - Sumerská literatúra
Staroegyptská literatúra
Akkadská literatúra
Hebrejská literatúra
Indická literatúra

Antická literatúra- Grécka literatúra
Rímska literatúra


ORIENTÁLNA LIT.

Sumerská literatúra

Písanie klinovým písmom.
Prvý krát sa tu objavuje pojem epos.
Kompozícia eposu : 1,propozícia- krátke naznačenie deja
2,invokácia- vzývanie múz, bohov
3,enumerácia- epická šírka, predstavenie bojovníkov
4,opis boja
5,deux ex maschina- zásah bohov do deja
6,zázračné skutky- ovplyvnia dej
7,epizódy
8,peronácia-vyvrcholanie, Epos musí mať ponaučenie

Epos o Gilgamešovi – anonymný epos - 1.epos
-Zachoval sa v 4 verziách. Pozostáva z 12 summerských a akkadských epických piesni. Epos má dve časti, prvá je o priateľstve a druhá o nesmrteľnosti.
-žáner: monumentálny hrdinský epos
-hlavné postavy : kráľ Gilgameš - historická postava poloboha, vládol v meste Uruk. Bol krutý, núti ľudí pracovať } stavba slávnych hradieb v Uruku. Jeho matka bola bohyňa.
Enkidu - bol zrodený z vôle bohov, divoch, bojoval s Gilgamešom, neskôr priatelia, pomohol Gilgamešovi v jeho premene a duševnom raste
Ištar – Bohyňa, ktorá túži po Gilgamešovi, posiela na neho býka, zabíja Enkidua
Utanapišta – Jediný kto prežil potopu, pozná tajomstvo večného života
-Dej - Enkidu príde so stepi do mesta Uruk. GIlgameš sa vo svojom sne dozvie, že s ním bude zápasiť, tak je pripravený. Ich boj ku ničomu nevedie a stávajú sa z nich priatelia. Gilgameš chce pokoriť obludu z cédrového lesa Chumbabu. Musí vyrúbať cédrový les, aby obluda z lesa vyšla. Enkidu mu pomáha a spolu ju zabijú. Bohyňa Ištar túži po Gilgamešovi, ale on vie, že svojich predošlých manželov premenila na zvery, tak ju odmietne. Pošle na nich nebeského býka, ktorého zabije Enkidu. Bohovia sa nahnevajú a preto vydajú rozsudok, že ten, ktorý nemá rodiča boha dostane chorobu a umrie. Následne na to Enkidu umiera.. Gilgameš prichádza ku podsvetiu a volá ducha Enkidu. Keď vyjde, dozvedá sa o živote v podsvetí a má strach, že sa tam niekedy dostane. V meste Uruk vypukol mor a on sa bojí, že umrie. Vydáva sa na cestu hľadania nesmrteľnosti. Stretne krčmárku Siduri, ktorá mu rozpráva, že iba jeden človek zatiaľ dostal dar nesmrteľnosti a ukáže mu cestu k moru smrti. Má problémy, ale zvládne to. Stretáva Utanapištima, ktorý ako jediný prežil potopu sveta a preto dostal nesmrteľnosť. Vyrozpráva mu príbeh ako sa môže stať nesmrteľným. Musí premôcť spánok a nespať 6 dní a 7 nocí. Nepodarí sa mu to a prespí 7 dní, ale aj tak dostane rastlinku, ktorá mu v starobe dá mladosť. Zožerie mu ju had, no Gilgameš sa domov vracia ako hrdina.
-Ponaučenie – Človek sa stáva nesmrteľným skutkami a nie večným životom, v tomto prípade sa Gilgameš stal nesmrteľný vďaka svojim hradbám v meste Uruk, ktoré dal sám vybudovať.


Hebrejská literatúra

-najmladšia z literatúr Blízkeho Východu
-zachovala sa nepretržitým podaním
-Biblia (1000 pred n. l.): Biblion – Kniha kníh
- Najčítanejšia, najprekladanejšia, najinterpretovaná kniha čias.
Najuznávanejšia bola v Stredoveku a Baroku. Bola zdrojom Katolíckej Moderny.
-Veda zaoberajúca sa bibliou je teológia.

- Starý Zákon – tirén - svätá kniha židovského náboženstva : Izraelity, židovský národ, Mojžiš ich privádza cez rieku do Palestíny – Jeruzalemu. Tu syn kráľa Dávida Šalamún dal postaviť chrám. Pokladajú sa za vyvolený národ. Starý zákon vznikol v priebehu viacerých storočí pred narodením Krista. Opisuje osudy židovského národa. V židovstve má názov tóra.
Tvorí ho 46 kníh 3-akého druhu:
Historické (dejepisné): 5 kníh Mojžišových (Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri a Deuteronomium), Kniha Jozue, Kniha sudcov, Kniha Rút...
Poučné a básnické: Jób, Žalmy, Kniha prísloví...
Prorocké: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel...
Frazeologia : podobenstvá biblie :
jablko – pokušenie, symbol nedorozumenia medzi Bohom a ľuďmi.
jóbova zvesť – nepríjemná správa
bratovražda – Kain zabíja brata Ábela
Judáš, Neveriaci Tomáš ,Sodoma Gomora,
Z našej mytológie – moréna, jánske ohne (mytológia-súbor báj jedného národa)
Nový Zákon - je kresťanského pôvodu. Hovorí o živote Ježiša Krista o založení prvotnej cirkvi
Vznikal v 1.storočí. Delí sa na 27 kníh:
historické – (život Ježiša Krista), 4 evanjeliá (podľa sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána) a Skutky apoštolov;
poučné – 14 listov sv. Pavla, List sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu a List sv. Júda Tadeja;
prorocké – patrí sem len spis Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa (obraz konca sveta).


Indická literatúra

Rámajána : osudy kráľoviča Rámu a jeho ženy Síty – obrazy exotickej prírody
Mahábharata : bratovražedný boj o trón. Hl. konflikt sa pravdepodobne zakladá na skutočnosti


ANTICKA LIT.

Grécka literatúra

-Rozvíjala sa na Peloponézskom polostrove – egejské more. Mestá polis : Atény, Olympia, Delfy.
Ovplyvnila renesanciu a osvietenstvo.
Na Slovensku prekladal antickú stredoveké literatúru napr. Holý.
Kalokagatia = krásy, rovnováha, tela aj duše . Ideál krásy - sochy
-Vznik lyriky – lýra = struna
epiky – epos
drámy – dramos = hrať
-Otrokárska demokracia – napr. Ezop. Otroci malo možnosť zhromažďovať sa a voliť.

Lyrika:

SAPFO
Vo sv. dome na ostrove Lesbos učila mladé dievčatá a zasvätila sv. život službe bohom a umeniu. Vyspievala milostný vzruch i smútok z nenaplnenej túžby. Byzantskí spisovatelia považovali jej tvorbu za neprístojnú a v 11.str. ju spálili. Zachovala sa 1 celá báseň, Modlitba k Afrodite.
Epika:

HOMER - slepý básnik
Ilias - Iliada
- Má 16 000 veršov, ktoré alexandrijskí filológovia rozdelili do 24 spevov a označili ich veľkými písmenami gréckej abecedy, zobrazuje posledných 15 dní trójskej vojny medzi Trójou a Spartou. Trvala 10 rokov.
- žáner – hrdinský epos, rozsiahli
- hlavné postavy - Priam - trójsky kráľ
- Paris - jeho syn, ktorý zapríčinil vojnu
- Hektor - hlavný trójsky veliteľ. Syn trojského kráľa
- Agamemnón - mykénský kráľ, vrchný veliteľ achajcov sparty
- Meneláos - brat Agamenóna. Manžel Heleny
- Achilleus - najväčší achájsky hrdina v trójskej vojne
- Patrokolos - Achilleov najlepší priateľ

Dej - dej zachytáva 51 dní 10 ročnej Trójskej vojny, základ tvorili báje a piesne o Trójskej vojne, o vojenskom ťažení Grékov proti Trójanom. Trójska vojna vznikla tak, že syn trójskeho pána Paris uniesol gréckemu kniežaťu Menealovi Helenu – najkrajšiu ženu na svete. Najlepší grécki bohatieri sa vypravili k Tróji, aby odčinili urážku. 9 rokov obliehali Tróju nadarmo. Blížil sa 10-ty rok vojny, kedy sa podľa veštby mala vojna skončiť. Najkrajším a najudatnejším gréckym hrdinom bol Achilles. Jemu zobral hlavný vojvoda Agamemnón krásnu zajatkyňu. Achilles sa urazí a odmieta bojovať. Achillov priateľ Patrokles ho prosí, aby mu požičal svoje brnenie a zbrane. Zoberie si ich a ide zaňho bojovať. Keď ho uvidia Trójania, zutekajú za hradby, ale Hektor, trójsky veliteľ Patrokla zabije. Achilles sa nahnevá a zabije Hektora, jeho mŕtvolu vláči po hradbách. Nakoniec na prosbu Hektorovho otca, starého Priama, vydá mŕtvolu. Vojna sa skončí porážkou Trójanov : Gréci urobia dreveného koňa a ukryjú sa doňho. Koňa postavia pred brány Tróje ako dar bohov. Fingovane odplávajú. Trójania koňa zoberú do opevnenia. V noci vojaci vyjdú z koňa a otvoria brány, tak sa Grékom podarí lesťou dobyť Tróju.
Odysea

Odysea má 12 103 veršov a zobrazujú najmä posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea, ktorý sa vracia domov. Dielo je písané v 1. osobe. Homér povzdvihuje ľudské vlastnosti, lásku, vernosť Penelopy, Odyseov bystrý rozum
- hlavné postavy - Odyseus - bol veľmi silný, múdry a vyznamenal sa i tým, že dal postaviť pod hradbami Tróje obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli achájski bojovníci a takto dobyli a zničili hrdinské mesto.
- Penelopa - krásna a milujúca manželka, ktorá večne dúfala, že sa Odysseus vráti, aj keď tomu už sama prestávala veriť.
- Télemachos - syn Odysea, bol spravodlivý a rozvážny, avšak bol príliš mladý a neskúsený na to, aby prevzal vladárske kreslo.
- Dej - dej zachytáva 41 dní 10 ročného putovania Odysea. Hrdina Odyseus blúdi po skončení trójskej vojny po svete, zažije veľa dobrodružstiev. Odysea na jeho ceste sprevádza ochranná ruka bohyne Palas Atény a hnev boha Poseidóna (Odyseus oslepí jeho syna Kyklópa Polyféma). Udalosti na ceste do Itaky: - Kyklópovia - Sirény (krásny spev) - čarodejnica Kirké - zostúpenie do Hádovej ríše,...až sa Odyseus po rokoch vracia do rodnej Itaky. Doma má jeho žena Penelopa veľa nápadníkov. Nútia ju, aby sa za jedného z nich vydala. Ona si dá podmienku, že sa vydá, až došije šaty. Všetko čo cez deň ušije, v noci vypára. Odyseus prichádza domov v prestrojení za žobráka, aby zistil, či je mu žena verná. Pytači ho urážajú. Penelopa ho nespoznáva, rozpráva sa s ním o tom, ako túžobne očakáva muža. Jedine slúžka ho spozná, keď mu umýva nohy. Na druhí deň pytači opäť nútia Penelopu, aby sa vydala, pretože odhalia trik s páraním. Ona povie, že sa vydá za toho, kto napne Odyseov luk. Nik okrem žobráka ho nenapne a Penelopa v žobrákovi spozná Odysea. Odyseus sa pomstí za všetky urážky a všetkých pobije.


EZOP

Väčšina jeho bájok, kt. sa mu pripisujú, sa odohráva vo svete zvierat. Na základe charakt. vlastností alebo podoby sa stávajú typom a ako nositelia určitého ustáleného charakteru majú v deji prisúdené aj pevné miesto a spôsob správania (prefíkaná líška, pracovitý mravec, panovačný a krutý lev). V mnohých bájkach vystupujú aj ľudia, kt. sú typizovaní podľa vonk. vzhľadu, stavovskej príslušnosti alebo povolania. S postavami bohov, kt. konajú ako ľudia, prenikajú do gr. bájok prvky mytológie.
Z bájok vyplývajú ponaučenia.

Dráma:

Znaky Gréckej drámy:
Oslavy boha Dionýza (boh vína), spojenie hudby, tanca.
Dodržiavala sa jednota miesta, času , deja – jednotný dej, jedno miesto a jeden čas.
Hrali len muži, v amfiteátroch, ženy nesmeli sedieť.
Hralo sa v maskách, ozdoba chór – zbor – na dopĺňanie deja,
Hlavný hrdina drámy bojoval za svoj ideál a bol ochotný zaň aj zomrieť.
Vonkajšia kompozícia drámy : dejstvá (uzavretý celok), obrazy (časť dejstva), výstupy, dialógy –A, symetrický, rovnovážny B, asymetrický, nerovnovážny
Replika – prehovor postavy
Scénické poznámky – text v zátvorke, slúžia pure herca + chór
Vnútorná kompozícia drámy :
Expozícia – úvod, oboznámenie s prostredím, dejom
Kolízia – zauzlenie deja, zápletka
Kríza – stupňovanie, vyvrcholenie, konflikt
Peripetia – obrat, nečakané, retardér, spomalenie
Katastrofa – záver, riešenie konfliktu

*antropomorfizmus - prenášanie ľudských vlastností a osobitostí na vonkajšie prírodné sily alebo mýtické bytosti. Npr. bohovia mali ľudskú podobu aj vlastnosti, zapadli do davu, často sa v dielach nevie či postava je alebo nie je bohom.


SOFOKLES

Kráľ Oidipus
Je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, kt. mu pripravili bohovia. Podľa veštby sa má Oidipus stať otcovrahom a mužom vl. matky. Preto rodičia odnesú syna do lesa, aby ho roztrhali divé zvery. Dieťa však nezahynie a po rokoch sa dozvedá, že tí, kt. ho vychovali, nie sú jeho rodičia. Preto sa vráti do Téb. Nakoniec sa veštba naplní.
Oidipovský complex – hľadať si manželku podľa vzoru vlastnej matky.

Antigona
Zmena v divadelnej hre – viac postáv, chóru je menej.
Prelínanie s hrou Kráľ Oidipus – Antigona je jeho dcéra
literárny žáner – tragédia
kompozícia – 5 dejstiev, prológ, epilóg
hlavné postavy – Antigona – Prvá žena ktorá sa postavila proti mužovi a kráľovi. Ctí si božské zákony – pochovala brata
- Kreón – kráľ Théb, brat Antigoninej matky – strýko, neľútostný, despotický, nepozerá na zvyky predkov, v závere je za to potrestaný
- Haimon – syn Kreóna, opak otca, počúva hlas ľudu
- Euridika – matka Haimona, milujúca manželka
- Ismena – sestra Antigony, ústupčivá, nevýrazná
- Eteokles – Spojený s Kreónom, po smrti pochovaný
- Polyneikos – Bojoval proti bratovi Eeokleovi, nemohol byť pochovaný

PROLÓG – Všetky deti kráľa Oidipa žijú v Thébach. Rozdelí ich túžba po moci. Brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Thébam. Eteokles stojí na strane Théb. Obaja zomierajú. Polyneikos je vyhlásený za vlastizradcu, ktorého nemôžu pochovať, ale bude roztrhaný psami. Kreón vyhráva – ostáva mu trón. Vyhlási Eteokla ako hrdinu, ktorému patrí náležitý pohreb. V závere sa Antigona rozhoduje brata pochovať aj napriek zákazu.

1.Dejstvo – Kreón zdôrazňuje svoje rozhodnutie, Eteokles je pochovaný a Polyneika dajú roztrhať divým psom. V závere prichádza strážnik a hovorí , že Polyneikovo telo bolo pochované.
2,Dejstvo – Strážca privádza Antigonu, obviňuje ju z pochovania brata. Ona sa odvoláva na božie zákony a je si vedomá svojho skutku a neľutuje ho. Rozsudok príma. Antigonu majú pochovať v hrobke. Kreónovy vadilo už len to, že jemu kráľovi sa postavila žena. Ismena prosí o sestrin život, veď je snúbenica Haimona, jeho syna. Kreón odpovedá : ,,Sú aj iné s ktorými sa dajú robiť deti.’’Obe zadžia
3.Dejstvo – Haimon hovorí otcovi že Thébomskemu ľudu sa nepáči jeho rozhodnutie o uväznení Antigony do hrobky. Haimon si uvedomuje štát musí patriť ľudu a nie jednému človeku. Nechápe otca. Antigonu aj tak chcú zatvoriť do hrobky a potom bude v podsvetí pykať za svoj hriech, Hádes, vládca podsvetia.
4.Dejstvo – Antigonu prinášajú, je nešťastná, ale hovorí, že pykať budú neskôr tí, ktorí ju tam zatvárajú a nie ona. Uvedomuje si, že jej svadobnou sieňou bude hrobka a jej manželom bude Acheron – sprievodca duší do podsvetia.
5.Dejstvo – Teiresias, veštec, oznamuje že bohom sa nepáči Kreónove rozhodnutie neprimajú dym obetí Antigony. Vravia že všetci ľudia sú si rovný. Veštec radí Kreónovi aby oslobodil Antigonu inak bude pomstený smrťou vlastnej krvi. Nariadi ANtigonu vypustiť.
EPILÓG – Kreón vošiel do hrobky a nájde tam Haimona ako objíma mŕtve telo Antigony. Chce zabiť svojho otca, no rozhodne sa zabiť seba aby neskončil ako on. Dozvedá sa to Euridika a tiež sa zabíja – dvaja mŕtvy z jedného rodu. Kreón v závere zošalie.
Človek si myslí, že zmôže všetko a pri styku so smrťou sa dozvedá , že nezmôže nič.
,, Na svet sme prišli milovať a nie nenávidieť! ‘‘


AISCHYLOS

Pripútaný Prometeus - V tejto dráme sa hlavný hrdina stáva mytologickým darcom rozumu, ktorý povzniesol ľudstvo ku kultúrnemu životu. Za služby preukázané ľuďom je Prometeus odsúdený na mučenie: božský kováč Hefaistos ho na Diov rozkaz prikuje ku skale. Hefaista pritom sprevádzajú dve alegorické postavy - Moc a Sila. Zeus stavia proti Prometeovi len hrubú silu.
EURIPIDES

Trójanky – Je tu vykreslené vojnové utrpenie žien a detí.

Ifigénia v Tauride – Hrdina Orestes chce zachrániť priateľa.


ARISTOFANES

Písal komédia – napr. Oblaky, Jazdci


Rímska literatúra

Dráma:

TITUS MACCIUS PLAUTUS
námety na sv. komédie čerpal z každodenného života, no ich dej sa odohrával v gr. prostredí, najčastejšie v Aténach. Spol. atmosféra deja však bola výlučne rímska. Platí to v plnej miere aj o. Jeho najhodnotnejšie diela sú Komédia o hrnci, Pseudolous a Chvastavý vojak

Epika:

MARCUS TULLIUS CICERO
Jeden z naj rečníkov (O štáte, O zákonoch, O senáte...)

GAIUS JULIUS CAESAR
Histografia

Lyrika:

PUBLIUS VERGILIUS MARO

Aeneas - pokračovanie Iliady.
Po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas so sv. druhmi, otcom a synom na príkaz bohov novú vlasť. Prenasleduje ho hnev bohyne Junony, a preto, podobne ako Odyseus, roky blúdi morom, až sa napokon po bojoch s italickými kmeňmi usadí vLatiu, ožení sa s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z kt. vzídu rímski panovníci, Caesar a Gaius Augustus. V Aeneovi stelesnil ríms. ideál osobnej dokonalosti (hrdina, kt. uprednostňuje potreby spoločnosti pred os. blahom), naplnil dielo myšlienkou túžby po mieri a dal mu taký um. tvar, že z neho vychádzala celá ďalšia ríms. i eur. literatúra, najmä poézia.

QUINTUS HORACIUS FLACCUS

Zástanca Epikurovho učenia. Jeho ideálom je úplná osobná nezávislosť
Ódy – QHF v nich vystupuje ako “kňaz Múz”, kt. chce zasvätiť mld generáciu do tajov spol. poriadku: poúča mladých ľudí, kt. mravné hodnoty sú základom ríms. sily a akými cestami sa má občan uberať, aby bol čo najviac prospešný celku i sebe. Oslavuje mravné hodnoty.
Satiry – zameriava sa na problematiku individuálneho života. Usiluje sa ukázať správny spôsob života v protiklade s ľud. chybami.
Listy – zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb, váhavého a hľadajúceho životné cesty.


PUBLIUS OVIDIUS NASO

Písal milostnú poéziu, spracúval námety z gr. a ríms. mytológie a básne o vyhnanstve
Lásky – kniha ľúb. elégií, to znamená básní smutného obsahu, žalospevov. Ospevuje ľahkú, zábavnú a dobrodružnú hru, kt. si mladí Rimania spestrovali život.
Listy heroín – 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojim
vzdialeným ♂.
Umenie milovať – usmerňuje v nich mladých ♂ a ♀, ako si majú získať a udržať ♥.
Mýtus o potope - Jupiter poslal na hriešne ľudstvo potopu
Pygmalion - Sochárovi Pygmalion vzplanul vrúcnou ♥ k soche dievčaťa, kt. sám vytvoril. Afrodita ju na jeho prosby oživila (Galatea). Nadčasovosť: silná ♥ sa mení na skutočnosť.
Daidalos a Ikaros – ich 1.let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom. Vyjadril túžbu človeka lietať, nedodržiavanie rodičovských rád. Daidalos postavil bludisko, v kt. bol uväznený aj so synom Ikarom. Aby sa odtiaľ dostali, urobili si krídla. Otec varoval syna, aby neletel vysoko ani nízko. On ho nepočúvol, letel blízko pri slnku, vosk na krídlach sa mu roztopil a on sa utopil.