Autor sa inšpiroval legendou o nemeckom alchymistovi Faustovi, ktorý chce spoznať šťastie- upíše svoju dušu diablovi Mefistofelovi, ktorý mu na oplátku sľúbi, že mu navráti mladosť a ukáže radosť. Faust sa zaľúbi do Margaréty a myslí si, že zmyslom života je láska. Ona však zomiera a zisťuje, že láska je pominuteľná. Mefistofeles mu uspokojuje všetky túžby a priania, ale Faust stále nenachádza to, po čom túži jeho srdce, preto sa vracia späť k svojmu panovníkovi, ktorý mu daruje zem, na ktorej Faust buduje raj. Vyjadruje túžbu po slobode: ,,žiť v zemi voľnej s voľným národom.“ Faust postupne prežíva vysnívané šťastie, ktoré vyjadruje myšlienkou: ,,Si taká krásna, stojže, stoj!“ Keď to počuje Mefistofeles prichádza si po Faustovu dušu. Zachráni ho však vyššia moc, ktorá zošle anjelov. Tí ho vezú do neba, pretože Faust našiel šťastie v tvorivej, zmysluplnej práci a nie v uspokojovaní svojich potrieb: ,,Zaslúži len ten slobodu si s žitím, kto denne o ňu bojuje.“ Dielo je vyjadrením odvekých túžob človeka o hľadaní zmyslu života. V pohľade na človeku je Goethe už realistický, napriek tomu, že v diele prevláda fantastickosť, mýtickosť a symbolickosť. Ďalším predstaviteľom nemeckej preromantickej literatúry je Friedrich Schiller. Je považovaný za vynikajúceho básnika, písal lyrické básne, balady a ódy. Napísal ódu Na radosť, ktorá je vyjadrením humanistických nádejí 19.storočia: ,,celé ľudstvo pobratá sa; v priateľstve žiť s priateľom.“ Túto ódu spieva zbor v IX. symfónii Beethovena. Schiller je známy ako autor divadelných hier, ktorých základným motívom je túžba po slobode; autor v nich odsudzuje tyraniu. Napísal drámu Panna Orleánska, Mária Stuartová, Úklady a láska, Viliam Tell alebo zakázanú hru Zbojníci. Pri písaní tejto hry mu bola vzorom rozprávka o dvoch bratoch, ktorí sa hádali o peniaze. Autor chcel poukázať na rozdiely medzi šľachtou, ktorú predstavuje Franz, a meštiactvom, ktoré predstavuje Karl. Franz zosmiešni Karla pred otcom, a tak Karl prichádza o dedičstvo, dôveru aj snúbenicu. Ten sa potom vzbúri proti nim aj proti celej spoločnosti a odchádza ku zbojníkom, ktorí bojujú proti šľachte a cirkvi. Karl pochopí, že existujú dvaja bohovia- boh cirkvi = boh bohatých a boh chudobných = boh lásky a porozumenia. Hra Viliam Tell čerpá zo švajčiarskych dejín zo 14. storočia, kedy panovali Habsburgovci. Je o národnom hrdinovi Viliamovi Tellovi, ktorý miluje slobodu, a preto sa odmieta pokloniť klobúku na palici, ktorý tu ako symbol nadvlády Nemcov nad Švajčiarmi vystavil miestodržiteľ Gessler. Prinúti Tella zostreliť jablko z hlavy svojho syna, aby nešiel do väzenia.