Romantizmus v ruskej literatúre sa rozvíjal v cárskom nevoľníckom Rusku, ktoré neumožňovalo žiť ľuďom slobodne.
Predstaviteľom je Alexander Sergejevič Puškin, ktorý, aj keď pochádzal zo šľachtickej rodiny, sympatizoval s odporcami cára. Jeho tvorba je rozsiahla, napísal okolo 800 básní, v ktorých sa vyjadruje k rôznym témam ako je láska, príroda, priateľstvo alebo sloboda; vyjadruje svoje osobné pocity. Takýmto dielom je aj báseň Dedina. Autor v nej vyjadruje radosť z toho, že sa nachádza na dedine. Je založená na kontraste života na dedine :,,útulok pokoja; tu oslobodiac sa z okov zhonu s dušou už slobodnou.“ Sú tu idylické obrazy prostredia, svedectvá dostatku a práce. Táto báseň je však aj kritickým obrazom ruskej spoločnosti, z ktorej autor uteká :,,rád vymenil som ten dvor nerestí, chorú tôňu, nezávidieť už viac, nie, lotrom či hlupákom jagavú špinu peny.“
,,jagavá špina peny“- metafora; nie je všetko zlato, čo sa blyští. Autor ňou chcel vyjadriť, že aj keď sa ruská spoločnosť zdá dokonalá, v jej vnútri je morálna špina. Napísal aj báseň Exegi monumentum; autor v nej predpovedá svoju slávu a nesmrteľnosť, je sebavedomý, pretože:,, dobré city som prebúdzal lýrou v stých.“ ,,Dlho budem ľudskému milý rodu; chýr o mne preletí celú Rus.“
Jeho najznámejším dielom je veršovaný román Eugen Onegin, ktorý podáva široký obraz ruskej spoločnosti na začiatku 19. storočia. Autor používa 14-vešovú strofu, tzv. oneginovskú. Hlavný hrdina je príslušník najvyššej vrstvy, pôžitkár Eugen. Eugen je veľmi vzdelaný človek, dokonale ovláda francúzštinu, tanec a spoločenské spôsoby. Jeho deň spočíva v tom, že ráno dlho spí, potom si vyberá z množstva pozvánok a večer sa ide niekam zabaviť. Po čase ho však takýto život omrzí, nudí sa, a preto odchádza na vidiek k ujcovi. Po jeho smrti zdedí majetok a pozemky, teší sa, že nachádza šťastie, po dvoch dňoch sa však znova začína nudiť. Na dedine sa stretne s neúspešným básnikom Lenskym, ktorý ho zoznámi s rodinou Larinovcov. Tí majú dve dcéry- Oľgu a Tatianu. Eugen sa zamiluje do Oľgy, ktorá je krásna, milá, spoločenská a veselá. Jej pravým opakom je Tatiana, ktorá je tichá, smutná, plachá, zádumčivá a nespoločenská. Zaľúbi sa však do Onegina. Veľmi sa touto láskou trápi a rozhodne sa mu napísať list, v ktorom mu vyzná lásku. Jej city sú úprimné, naozajstné a nefalšované. Uvedomuje si však, že prekračuje hranice, pretože v tej dobe nebolo možné, aby žena písala mužovi list. Po prečítaní Eugen Tatianu odmietne a obhajuje sa slovami:,, Mne cudzia je však prostá radosť, šťastie, ja nezrodil sa preň. Láska, tá rozplynie sa v dym, zvyknem si a hneď odľúbim.“ Tatiana je veľmi nešťastná a chradne. Eugen hľadá nejaké rozptýlenie- začne dvoriť Oľge.