Známy je aj román Bedári, v ktorom si autor všíma tri problémy storočia: chradnutie dieťaťa v tme, poníženie človeka v proletariáte a úpadok hladujúcej ženy.
Najznámejším dielom sa stal historický a zároveň spoločenský román Chrám Matky Božej v Paríži. Vyznačuje sa množstvom dejových línií a opisov. Podáva komplexný obraz všetkých spoločenských vrstiev 15. storočia. Je to obraz biedneho ľudu a jeho hrdinstva a zároveň obraz aristokracie a jej zákernosti. Hlavnou myšlienkou tohto diela je túžba po živote podľa vlastných predstáv, keďže to ľuďom nie je dovolené, búria sa. Román zobrazuje zápas jednotlivca s predsudkami a náboženskými dogmami. Hlavnými postavami sú Esmeralda, Quasimodo, Frollo, Phoebus a Gringoire. Esmeralda je z najnižšej spoločenskej vrstvy- je cigánka. Je krásna, milá, nie je kontrastnou postavou, ale slúži ako kontrast k Frollovi a Phoebovi. Je zaľúbená do Phoeba, kapitána lukostrelcov, no jej láska sa nemôže naplniť- nemôže žiť podľa svojich predstáv. Stelesňuje dobrotu, pretože sa nebála podať vodu Quasimodovi, ktorého bičovali na pranieri a ktorý ju v noci prenasledoval: ,,Mlčky pristúpila k odsúdencovi, ktorý sa márne zvíjal, aby jej unikol, odviazala od pása čutoru a priložila ju k úbožiakovým vyprahnutým ústam.“
Quasimodo je kontrastná postava:,, Skôr celá jeho osoba je úškľabkom, obrovská hlava, na ktorej sa ježili ryšavé vlasy, medzi plecami obrovský hrb, stehná a nohy čudne pokrútené, maličké ľavé oko prekryté ryšavou obrvou.“ Aj keď bol ohyzdný, jeho srdce bolo dobré a vedelo odplácať dobrotu iných k nemu. Ľudia ho však ponižovali a zosmiešňovali:,, Tá hnusná opica, je to čert!“ Miloval Esmeraldu, záležalo mu na jej šťastí, nežiadal od nej lásku- bol nesebecký a zachránil ju. Nemohol žiť podľa svojich predstáv, pretože ním spoločnosť opovrhovala. Frollo, arcidiakon, sa ho ujal a vychovával ho a za to mu bol Quasimodo nesmierne vďačný:,, A predsa bol jeden ľudský tvor, ktorého Quasimodo vylučoval zo svojej nenávisti: bol to Claude Frollo. Keď naňho deti pokrikovali, často našiel útočište pri Claudových nohách.“
Arcidiakon Frollo je predstaviteľom aristokracie, je sebecký, skúpy, je ovládaný hriešnou túžbou po Esmeralde, ktorá sa mení na posadnutosť a neskôr na nenávisť, kvôli ktorej Esmeraldu vyhlási za čarodejnicu. Je kňazom, ale je nositeľom zlých vlastností- v tom spočíva kontrast. Quasimodo ho nakoniec zabije, keď zisťuje, že on je príčinou Esmeraldinho nešťastia- zhodí ho z chrámu. Ďalšou kontrastnou postavou je Phoebus, ktorý predstavuje šľachtu. Navonok je pekný, ale jeho srdce je škaredé- nie je schopný úprimného citu, Esmeraldu, ktorá ho miluje, len využije. Jeho život sprevádza pokrytectvo, predsudky, sebeckosť, povrchnosť a povýšenectvo.