ROMANTICKÁ REVOLTA PROTI NECITLIVEJ SPOLOČNOSTI VO SVETOVEJ ROMANTICKEJ LITERATÚRE

Romantizmus vznikol vo Francúzsku roku 1789, keď ľudia bojovali za dôstojnejší život vo Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcii. Tento boj sa niesol v znamení troch hesiel: Liberté, Egalité, Fraternité – Sloboda, Rovnosť, Bratstvo. Ich uskutočnenie prinieslo pád feudalizmu a nástup kapitalizmu, ktorý bol založený na moci peňazí a ovládol celú spoločnosť. Človek, ktorý sa narodil do takejto spoločnosti, začal pociťovať odcudzenosť k svetu, ocital sa bez istôt, v situáciách, ktoré boli rozumovo nepochopiteľné a neriešiteľné. Človek sa nemôže spoliehať na rozum, len na city, preto sa ustupuje od racionalizmu a prechádza sa k novej filozofii – idealizmu. Tento smer vyzdvihuje význam ducha a myšlienky, ktoré sú v živote človeka prvotné, druhotné sa samotné bytie a hmota. Jeho zakladateľom je nemecký filozof Hegel. Zároveň vzniká aj iracionalizmus ako opak racionalizmu, ktorý vyzdvihuje význam viery a inštinktu, popiera rozumové, logické a vedecké poznanie. Romantická literatúra odráža postavenie obyčajného človeka, jeho neistoty, obavy, túžbu po lepšom živote, ale zároveň aj nemožnosť naplnenia tejto túžby. Nenapodobňuje klasické antické vzory, krásu hľadá úplne niekde inde. Ideálom prestáva byť pravidelnosť a upnuté pravidlá, nahradzuje ich originalita a prirodzenosť. Literatúra ruší stavovské rozdiely medzi ľuďmi. Romantizmu predchádzalo krátke obdobie- preromantizmus. Majú mnohé spoločné črty, ale základný rozdiel je v hrdinovi; preromantický hrdina je pasívny, romantický je aktívny. Romantický hrdina je charakteristický konfliktom, žije v rozpore so súčasnou spoločnosťou, svoju nespokojnosť vyjadruje vzburou, revoltou. Cíti sa výnimočný, svoje zámery nemôže uskutočniť kvôli rozporu s okolím. Je to výnimočná osobnosť, silný individualista, ktorý žije v izolácii osamotený, nepochopený a nešťastný. Jeho život je sprevádzaný láskou, či už láskou k žene alebo vysnenému ideálu, vždy je to však láska nešťastná. Romantický hrdina je najčastejšie autoštylizáciou básnika, ktorý do svojej literárnej postavy vkladá niekedy aj prvky titanizmu- hrdina koná ako titan, podujíma sa na nadľudské úlohy.
Základným znakom romantizmu je historizmus – ťažisko literatúry je v histórii, človek je nespokojný so súčasnosťou, preto spisovatelia hľadajú inšpiráciu v minulosti, ktorá sa im stala vzorom. Ďalším znakom je nový typ romantického hrdinu, individualizmus, titanizmus a autorov subjektivizmus.