Barok
(16.-17.storočie)
v európskej literatúre

Od slovíčka barocco – nepravidelná perla
Rozšíril sa z Talianska a Španielska až do celej Európy.

Spoločenské podmienky:
- súperenie panovníckych rodov v Európe
- turecká expanzia
- živelné pohromy
- 30-ročná vojna
- náboženské boje

Charakteristika:

Barok zachytáva a zdôrazňuje duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju.
V nepriaznivých životných podmienkach sa začala rodiť beznádejnosť a pesimizmus, filozofia je orientovaná na pesimizmus, beznádejnosť, pominuteľnosť ľudského života. Platnosť nadobúdalo presvedčenie o vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného.
Vzrástlo uvedomenie si dôležitosti kresťanskej viery.

Znaky barokovej literatúry:
dekoratívnosť – ozdobnosť
pompéznosť – nádhera
patetickosť – nadnesenosť
Týmito znakmi chceli okúzliť a zapôsobiť na čitateľove zmysly. Pozemský svet ani zmyslová skúsenosť z renesancie sa nevytratili, len stratili svoj pôvodný význam a zmysel. Poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, symboly, prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné. Nad rozumom víťazí fantázia a viery, typické sú zobrazenia utrpenia pozemského života a pekelných múk.

Barokové antitézy:
protiklady bieda – prepych
prirodzenosť – prehnaná preumelkovanosť
pozemský život – posmrtný život
očakávanie lepšieho posmrtného života – strach zo smrti
viera v niečo lepšie – strach zo zatratenia
vyšší štýl v lit. – nižší štýl v lit.

Literatúra:
Pre Barokovú literatúru sú typické stredoveké žánre ako legenda, epos, duchovná pieseň. Je postavená na alegórii a symbolike. Štylistika literárneho baroka vytvorila pompézny (veľkolepý) knižný štýl, najmä básnický, so zložitými trópmi a figúrami a neobvyklými prekvapujúcimi obrazmi; najobľúbenejšie barokové trópy – antitéza, hyperbola.
Vyšší štýl – kvetnatý, patetický, zložité a neobvyklé figúry a trópy, protiklady
Nižší štýl – jednoduchší, témy z pozemského života, jazyk ľudovejší a obyčajnejší