Obsah:
Prvý diel
Hlavný hrdina Čičikov prichádza do istého gubernského mesta a ubytuje sa v hostinci. Všetci majú o ňom dobrú mienku. Chodí po večierkoch k mestským pánom. Na večierkoch, ktoré navštevoval sa snažil o každom dozvedieť čo najviac a v prvom rade o tom, koľko má ktorý nevoľníckych duši. Navštívil gubernátora, námestníka gubernátora, predsedu guberniálneho súdu, policajného náčelníka a iných. Vďaka výbornej rečníckej schopnosti a znalosti v komplimentoch si ho každý obľúbil a pozval na návštevu. Na večierkoch sa tak tiež zoznámil so statkármi Manilovom a Sobakevičom, ktorí si ho tiež pozývajú na návštevu.
Ako prvého zo statkárov mimo mesta sa Čičikov rozhodol navštíviť Manilova. Po ceste k nemu zablúdil, ale stretol dvoch sedliakov, ktorí mu opísali cestu. Čičikov dorazil so svojim kočišom a bričkou na vidiek k Manilovovi, ktorý ho zoznamuje so ženou a deťmi. Pani Manilova bola pekná a vkusne oblečená. Mali dvoch synov, s ktorými sa Čičikov zoznámil pri obede. Starší mal meno Temistoklus a mal osem rokov a mladší Alkides mal šesť. Po uvítaní a pohostení Čičikov začal rozhovor s Manilovom v jeho pracovni o jeho majetku, nevoľníkoch a o tom, koľko mu ich zomrelo od posledného spočítania ľudu. Majitelia nevoľníkov, ktorí už zomreli, ale v revíznych záznamoch sú zapísaní ako živí, musia za nich platiť dane. Čičikov ponúkol Manilovovi, že si ich kúpi od neho a svoje rozhodnutie zdôvodnil ako pomoc priateľovi. Manilov bol spočiatku zaskočený, no potom mŕtvych nevoľníkov nepredal ale prepustil úplne zadarmo lebo sa snažil Čičikovi úplne vyhovieť. Čičikov spolu s Manilovom uzavreli kúpnopredajnú zmluvu. Potom sa Čičikov rozhodol, že napriek príjemnému pohosteniu a prosbe o ostanie odchádza.
Ďalej jeho cesta smerovala k Sobakevičovi. V tu noc veľmi pršalo, všade bolo blato a keďže Selifan bol aj opitý, podarilo sa mu prevrátiť bričku. Čičikov naňho najskôr poriadne nakričal no vzápätí počul brechot psov a nejaké svetlo v diaľke, za ktorým nasledovali. Keď tam došli, otvorila im starena, ktorá najprv zavolala domácu pani. Domáca pani si Čičikova po vypočutí prichýlila na noc. Domáca pani bola vdova, nedávno jej umrel manžel a tak o všetkom rozhodovala sama. Na druhy deň ráno Čičikov jej povedal, že by si rád od nej odkúpil mŕtvych nevoľníkov, aby nemusela platiť dane. Domáca pani Korobočková sa zo začiatku vyhovárala, že nevie ako to s takýmto obchodom chodí, akú sumu má pýtať. Pričom stále mu ponúkala tovar, s ktorým obchodovala. Nebola si vôbec istá. Čičikov jej vysvetlil, že na čo jej budú mŕtvi, ešte k tomu musí za nich platiť dane, tak ju od toho oslobodí a ešte jej aj zaplatí. Po ťažkom prehováraní nakoniec s ním súhlasila a uzatvorili zmluvu.
V ten istý deň pokračoval ďalej v ceste. Pri najbližšej krčme kázal Selifanovi zastaviť. Hlavne aby si kone oddýchli a aby si on mohol zajesť a posilniť sa. Tu stretol svojho kamaráta statkára Nozdriova s ktorým sa zoznámil pri obede u miestneho prokurátora. Ten ho taktiež pozve k sebe. Čičikov po kratkom prehováraní ide k Nozdriovovi. Aj jeho po večeri sa spýtal na mŕtvych nevoľníkov. Ten by mu ich aj predal, avšak mu musel povedať, na čo mu budú. Neskôr ustúpil, ale musel si s ním zahrať karty. Čičikov odmietol. Tak potom chcel hrať dámu, s tým už náš hrdina súhlasil, no zistil, že Nozdriov podvádza, a tak odmietol hrať ďalej. Chcel odísť, no Nozdriov mu v tom bránil a zavolal si na pomoc dvoch silných sluhov, ktorí mu mali pomôcť zbiť Čičikova. Tu už bol Čičikov zmierený, že je po jeho živote. No v poslednej chvíli prišiel do domu Nozdriova policajný kapitán ohľadom toho, že je v súdnom Nozdriov vyšetrovaní. To odpútalo Nozdriovu pozornosť, a tak to Čičikov využil. Prikázal Selifanovi, aby uháňal ako len môže. Napokon, po tejto zlej skúsenosti, sa Čičikov konečne dostal ku statkárovi Sobakevičovi. Avšak počas cesty narazili do oproti idúcej bričky, v ktorej sedela mladá neznáma dáma. Pri pohľade na ňu si Čičikov uvedomil, aká je krásna. No hneď aj prestal myslieť, lebo bola príliš mladá a on síce nie je nijaký starec no ani mládenec. Pokračoval ďalej v ceste. Konečne sa už dostal ku Sobakevičovi. Ten sa taktiež potešil jeho návšteve. Sobakevič mu ponúkol chutný obed, bol taký honosný, že po jedení už nemohol ani dýchať. Po obede si šli oddýchnuť a samozrejme, porozprávať o obchode. Čičikov mu opatrne naznačil, že by chcel kúpiť mŕtve duše. Reakcia Sobakeviča ho príjemne prekvapila, pretože reagoval veľmi dobre. Horšie však bolo, keď navrhol sumu. Pýtal za ne veľmi veľa peňazí a na začiatku pýtal 100 rubľov za každého nevoľníka. Čičikov nesúhlasil, ale neskôr sa mu podarilo znížiť túto sumu. Opäť spokojný Pavel Ivanovič Čičikov odchádza a pokračuje vo svojej ceste ďalej.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie