Počas návštevy u Sobakeviča sa dozvedá o ďalšom sedliakovi, ktorý má veľa mŕtvych nevoľníkov, Pľuškinovi. Rozhodol sa, že i u neho sa zastaví. Predsa potrebuje veľa mŕtvych duší. Tento sedliak bol veľmi chudobný a aj šetrný. U každého statkára sa Čičikov najedol, oddýchol si, no u Pľuškina sa to nestalo. Tu Čičikov si pomyslel ako dobre, že sa poriadne najedol u Sobakeviča. No čo sa týka obchodu s nevoľníkmi, dopadol výborne. Pľuškinovi v poslednej dobe zomrelo veľa nevoľníkov a keď sa dozvedel, že nebude musieť za nich platiť, veľmi rád ich predal. Po ďalšom úspešnom obchode sa Čičikov už pobral do hostinca. Čičikov tiež každého zo statkárov u ktorých kupoval mŕtve duše, uisťoval, že na tom nie je nič nezákonné a vlastne, že sú ako živí.
Čičikov prichádza do hostinca šťastný. Hneď na druhý deň začal písať zoznam kúpených nevoľníkov, aby mohol ísť uzatvoriť oficiálne kúpnopredajné zmluvy. Každý ho obdivuje. Vážia si ho aký je bohatý, koľko má nevoľníkov. Pri spísaní týchto zmlúv sa Čičikov priznal, že by už aj chcel opustiť mesto. No ľudia si ho tak obľúbili, že mu to nechceli dovoliť. Vraj s nimi mu bude dobre. Hoci Čičikov nebol krásavec, no ženy po ňom túžili. Dokonca pred plesom, ktorý sa mal konať u gubernátora, mu prišiel list. Písalo sa v ňom, že jestvuje čosi ako tajná túžba dvoch blízkych duší a že sa stretnú na plese. V deň konania plesu bol Čičikov nedočkavý. Keď prišiel na ples, vzbudil neobyčajný rozruch. Všetci, čo tam boli, ho išli vítať. Obzeral sa okolo seba a keď videl dámy, snažil sa lúštiť záhadu, ktorá mu mohla napísať.
Zrazu sa k nemu prihovorila gubernátorka. Keď sa otočil k nej, neuvidel iba ju, ale aj dievčinu pri nej. Bola to jej šestnásťročná dcéra, ktorú stretol pri zrážke bričiek na svojej ceste. Gubernátorka sa otočila a spolu so svojou dcérou odišla. No oči mu stále behali za ňou. Snažil sa ju nájsť. Neskôr sa s ňou Čičikov dal do rozhovoru a kým ju nudil svojimi príbehmi, čakalo ho nepríjemné prekvapenie. V zadnej miestnosti sa objavil opitý Nozdriov, ktorý sa začal zmieňovať o obchodoch s mŕtvymi dušami. Nikto ho však nebral vážne. Do mesta prichádza aj Korobočkovová, ktorá si myslí, že s mŕtvymi dušami sa bežne obchoduje a zaujíma sa o cenu. Ľudia sa dozvedeli o Čičikovom obchode, ktorý nemohli pochopiť. Dovtedy si všetci mysleli, že nakúpil živých sedliakov. Korobočkovová si tak tiež vymyslí celý príbeh o tom, že Čičikov je zločinec, ktorý chce uniesť gubernátorovu dcéru. Tieto nezmysly sa veľkou rýchlosťou nesú mestom. Keď sa Čičikov dozvedá, aké klebety sa o ňom šíria, rozhodne sa z mesta odísť čo najskôr.
Druhý diel
V jednej Ruskej dedine žil statkár Andrej Ivanovič Tentetnikovov , ktorý sa snažil pomôcť svojím poddaným, preto im znížil poplatky. Oni jeho dobrotu zneužili tým, že ho klamali. Tentetnikovova to odradilo, zanedbal gazdovstvo plné zlodejov, v ktorom bolo nemálo opilstva. Navštevoval suseda generála Betriščeva, ktorý mal dcéru, do ktorej sa Tentetnikovov zaľúbil, no po malej nezhode s generálom kontakty prerušil.
Jedného dňa do gazdovstva Tentetnikovova prišiel koč s Čičikovom, ten sa mu ospravedlnil a poprosil ho či by u neho nemohol na nejaký čas ostať, lebo sa mu zlomilo koleso na koči. Tentetnikovov súhlasil. Po čase si začali s Čičikovom rozumieť.
Čičikov sa rozhodol, že navštívi generála a zmieri s ním Tentetnikova. Skoro ráno sa vydal na cestu. Keď sa blížil ku statku ohromila ho jeho majestátnosť a neskôr i generál. Veľmi rýchlo sa spriatelili, Betriščev dokonca Čičikovi predal 300 mŕtvych duší. Pavel Ivanovič ospravedlnil Tentetnikova pred generálom, keď Čičikov odchádzal Betriščev mu odporučil navštíviť plukovníka Koškareva. Selifan si poplietol cestu a zašli až ku gazdovstvu Petra Petroviča Petucha, u ktorého sa zoznámil s Platonovom a Čičikov mu navrhol, aby cestoval s ním.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie