Klasicizmus ( 17 Stor. – 18 Stor.) Európa
Charakteristika:
- Hľadanie niečoho rozumného, stáleho, zákony prírody.
- Pôvod slova – lat. slovo classicus – dokonalý, vzorný, ukážkový.
- Súhra krásy – pravdy – dobra. Vždy táto súhra súvisí s prírodou.
- Základný konflikt v klasicizme je rozhodovanie sa pre česť alebo pocit lásky.
- V popredí je hľadanie pravdy, poznávanie
- Vplyv na literatúru ma filozofický smer racionalizmus – rozum. Predstaviteľom a zakladateľom je Rene Descartes – hľadá pravdu, o všetkom na svete sa dá pochybovať
- Myslím, pochybujem, teda som – „Cogito ergo sum“ všetko na svete je spochybniteľné okrem myslenia
- Spol. - polit. situácia : Francúzku vládne kráľ slnko Ľudovít XiV – Štát som ja – Absolutistická monarchia – snaha centralizovať moc aby si šľachta udržala svoj vplyv - strediskami umenia sa stávajú kráľovské dvory a salóny boháčov, Úpadok feudalizmu – rozvíjanie kapitalistických vzťahov – manufaktúry
Pravidlá Literatúry:
- Literatúra musela odrážať život šľachty.
- V dielach musela byť jasnosť, presnosť, zrozumiteľnosť.
- Obraz človeka je ideálny tento človek sa pohybuje v 3-jednote pravdy, krásy a dobra (kalokagatia)
- Hlavný hrdina podriaďuje svoje záujmy záujmu štátu a kráľa, zväčša je to šľachtic alebo vojvoda a uprednostňuje česť nad citmi.
- Bielo čierne videnia postáv – dobrá alebo zlá.
- Konflikt diela sa zobrazuje v oblasti čestnosť, láska, povinnosť
- Jednoduchý dej
- Ako žáner sa presadila dráma a pri nej sa museli dodržať tri jednoty:
a) jednota času (príbeh sa musel odohrať za 24, prípadne za 30 hodín)
b) jednota miesta (musel sa odohrať na jednom mieste - zvyčajne neurčitý palác)
c) jednota deja (zameranie na jeden dej, vylučovalo vedľajšie motívy)
- Hlavná téma – súčasnosť.
- Jazyk musel byť vybrúsený a majstrovský. Spisovateľ - vzdelanec
- Žánre delíme:
1) Vyššie: - tragédia, epos, óda, elégia - pestovala ich aristokracia
2) Nižšie: - komédia, zábavná a náučná poézia, satirická a mravoučná poézia - pestovalo ich meštianstvo
Francúzsky Klasicizmus
Pierre Corneile - Cid
Heroická komédia – hlavný hrdina spraví veľký čin – tragédia – tragikomédia
Vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev
Celý dej je vo veršoch – 12 slabičné verše s intonačnou prestávkou uprostred
Dej je situovaný v Seville do 11. storočia
Dej je jednoduchý, a odohráva sa v priebehu jedného dňa
Hlavnými postavami sú Ximena a Rodrigo.
Obidvaja sú do seba zaľúbení. Rodrigovmu otcovi Donovi Diegovi udelí kastílsky kráľ vyšší titul. Ximenin otec žiarli a myslí si, že on by si povýšenie zaslúžil viac. Pohádajú sa a Don Goméz dá facku Donovi Diegovi. V tomto období to bola v Španielsku forma najvyššej urážky a keďže v tejto dráme bojuje cnosť s láskou, Don Diego si žiadal pomstu...
Ximenin otec urazil Rodrigovho, Don Diego chcel pomstu v podobe smrti Dona Goméza. On bol však už postarší, a tak o to poprosil svojho syna. Rodriga to zaskočilo, pretože vlastný otec mu kázal zabiť otca svojej milej.
Po tomto rozhovore s otcom Rodrigo premýšľa o samote o tom, čo má urobiť:
Lepšie je skonať, a čim skôr! Milej i otcovi, obom som zaviazaný. Ak pomstu vykonám, budem ňou preklínaný, ak nie, mnou Pohrdne, že zbabelý som bol. Ak láske prednosť dám, vtedy – žiaľ, aké muky – nehodný som jej ruky!
Zistil, že sa má rozhodnúť medzi dvoma cestami. Keď pôjde jednou, pomstí otca, zachová si svoju aj otcovu česť, ale stratí Ximenu. Keď pôjde druhou, nepríde o Ximenu, ale príde o svoju i otcovu česť a bude nimi opovrhované. Nakoniec sa rozhodol pre pomstu!
Vyzve Dona Goméza do boja a Rodrigo zvíťazí. Zabije Ximeninho otca. Keď sa to Ximena dozvie, uteká za Donom Fernandom, kastílskym kráľom a žiada si pomstu. Chcela za smrť svojho otca smrť jeho vraha, aj keď Rodriga milovala.
Rodrigo však medzitým odchádza do vojny proti Maurom, kde sa mu výborne darí. Domov sa vracia so slávou a od kráľa získava meno (titul) Cid.
O Ximénu sa uchádzal ešte jeden šľachtic a ktorý z nich vyhrá v šermovaní získa ruku Ximény. Už hneď bolo jasné, že vyhrá Don Rodrigo. I vyhral. A aby ešte všetko prebolelo poslal kráľ Dona Rodriga do vojny a keď sa vráti, ožení sa s Ximénou.
Hlavný konflikt: láska – povinnosť
Jean Baptiste Poquelin Moliére
- najväčší dramatik tohto obdobia
- písal komédie, vysmieval sa hlúposti a obmedzenosti meštiactva
- herec, riaditeľ hereckej kočovnej spoločnosti
- nadviazal na stredovekú frašku
- zomrel na javisku pri predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný
Zdravý nemocný – Komédia, má 3 dejstvá
hra o hypochondrovi, ktorého zneužívajú lekári pre svoje obohatenie
Tartuffe - Bola zakázaná a nesmela sa hrať, hra odkryla falošnosť cirkvi a šľachty
Mizantrop - človek, ktorý nenávidí ľudí - hovorí o vypočítavosti šľachty
Veselohra ,, Lakomec“ je dielom, v ktorom poukazuje na jednu s negatívnych ľudských vlastnosti a to lakomstvo a pokrytectvo.
Vonkajšia kompozícia – 5 dejstiev
Dej sa odohráva v Paríži.
Postavy:
Harpagon: ústredná postava diela. Záporný hrdina, ktorý stelesňuje negatívne vlastnosti človeka. Vzbudzuje zároveň úsmev nad žgrlošením a nad svojou snahou nepustiť zo svojich rúk ani korunu.
Cléante - Mladý muž tiež zaľúbený do Mariany, stal sa rivalom svojho otca Harpagona, ktorý mu nechce dať a dokonca ani požičať peniaze.
Élise - Harpagonova dcéra a sestra Cléanta. Jej otec ju sľúbil ich bohatému susedovi, starému Anselmovi. Ale Élise sa už zasnúbila s Valerom.
Mariana - Svadba s Harpagonom by ju s matkou vytrhla z chudoby, ale je zaľúbená do Cléanta.
Valere - Aby mohol byť nablízku svojej milovanej Élisy zamestnal sa u Harpagona ako obyčajný sluha
Frosina - „Dohadzovačka“, ktorá má pomôcť Harpagonovi získať si Marianinu lásku. Nakoniec pomáha naplneniu lásky Cléanta a Mariany.
Anselme - Harpagonov sused. Chcel sa znovu oženiť a to s Élisou, pretože si myslel, že je vdovec a bez detí
Obsah:
Dej sa odohráva v Paríži ; komédia má 5 dejstiev
Valere a Élise sa z lásky zasnúbia, ale ona má strach z otcovej reakcie. Aby Valere mohol byť Élise na blízku, vstúpi do služieb Harpagona ako správca, tak si ho môže aj nakloniť.
Élise sa od brata dozvie, že je zamilovaný do Mariany, krásnej a milej dievčiny, no chudobnej. Cléante chce pomôcť Mariane z núdze avšak so sestrou žijú ťažko, pretože otcovi lakomstvo nedovoľuje im dávať prostriedky.
Aby Harpagon nemal problémy s ich finančným zabezpečovaním, rozhodne sa vydať svoju dcéru za pána Anselma.
Cléante si chce požičať peniaze kvôli Mariane avšak zistí, že poskytovateľom je jeho otec, ktorý využíva vysoké úroky k zisku.
Frozína – dohadzovačka – pomáha Harpagonovi získať Marianu za ženu. Harpagon oznámi svojim deťom jeho svadbu s Marianou, čo Cléanta šokuje. Keď Mariana prichádza k nim do domu na zásnuby, dozvie sa, že jej milý je Harpagonov syn. Harpagon nešťastnou náhodou zistí, že sú zamilovaní a chce Marianu pre seba. Frozína pomáha naplneniu lásky Cléanta a Mariany pretože lakomý Harpagon odmietal za jej službu zaplatiť.
Harpagona okradnú o jeho peniaze, čo ho privádza takmer k šialenstvu. S komisárom sa snažia nájsť vinníka. Harpagon obvinil Jakuba. Jakub všetko poprel a obvinil Valera. Harpagon teda išiel za Valerom a ten v domnienke, že ho obviňuje z lásky k Élise sa priznáva a prezrádza ich zasnúbenie.
Harpagon ho chce usvedčiť z krádeže jeho peňazí. Keďže sa vtedy konala slávnostná večera, bola prítomná celá rodina aj pán Anselm, ktorý pri Valerovej obhajobe svojho pôvodu zistí, že je to jeho syn a Mariana je Valerova sestra. Našla sa aj Harpagonova truhlička, ktorú mal Cléante. Chcel výmenou za truhličku získať Marianu.
Všetko sa aj vďaka Anselmovi objasnilo a na dobré obrátilo. A tak sa vystrojila dvojitá svadba Élisy a Valera, Mariany a Cléanta
Moliére tu využil situačný humor a slovný humor.
Jean Racine
- písal psychologickú tragédiu, v ktorej dominujú osudové ľudské vášne, najmä ľúbostné, plodia nenávisť a rozklad
- vrcholné dielo Faidra - príbeh ženy zachvátenej živelnou zločinnou láskou k nevlastnému synovi
Jean de la Fontaine
- V dvanásť zväzkových Bájkach nadviazal na Ezopa. Snažil sa satiricky vyobraziť dobu, zastával sa obyčajných ľudí a zdravého rozumu.
Bájky napríklad o pokrytectve, klamstve, intrigách, ...
