V dnešnom období je z gréckej literatúry najznámejšia grécka dráma. Jedným z najvýraznejších autorov bol Sofokles, ktorý sa preslávil dielom Antigona. Druhovo ide o drámu, žánrovo o tragédiu. Rozpráva príbeh dievčiny, ktorá namiesto popravy volí samovraždu. Antigona sa dostane do väzenia, pretože pochovala svojho brata Polyneika napriek zákazu kráľa Kreóna, ktorý rozhodol, že jeho telo má byť „nechané napospas divým šelmám“ po tom, čo Polyneikos zradil vlasť. Keď ju kráľ uvrhne do väzenia, veštec Teiresias presvedčí kráľa, aby ju nechal ísť, ale keď prídu k jaskyni, v ktorej bola Antigona zavretá, zistia, že tá sa radšej obesila na vlastnom šále.
Príbeh ukazuje odvahu ženy, ktorá je v protiklade s poddanosťou Antigoninej sestry Ismeny. Ide o absolútnu tragédiu, pretože všetky hlavné postavy končia tragicky: Antigona aj jej snúbenec Haimón končia smrťou z vlastnej ruky, kráľ Kreón do smrti trpí, čo je preňho horšie ako smrť.
Divadelná hra sa z vonkajšieho hľadiska člení na dejstvá a výstupy, z vnútorného hľadiska ju tvorí autorská reč a reč postáv.
Základným znakom antickej drámy je trojjednota gréckej drámy, ktorá spočíva v jednote miesta, času a postáv (dej sa odohráva na jednom mieste, počas jedného dňa, týždňa, mesiaca alebo roka a jeho základom je jedna hlavná postava).
Slovenský jazyk: Členenie slovnej zásoby podľa lexikálneho významu.