1. Literárny systém a podsystémy, antická literatúra, Sofokles – Antigona
Poznámky: Literárny systém a podsystémy – rozobrať, antická literatúra a jej znaky, Antigona – druh, žáner, konflikt a lit. kontext, 2 diela od Sofokla, ďalší predstavitelia drámy tohto obdobia, praktická úloha: text Antigony
Literatúra je jedným z najstarších umení, dnes pod týmto pojmom chápeme buď súhrn všetkých, aj neumeleckých slovesných diel, alebo len krásnu literatúru (beletriu).
Literárny systém je osobitná sústava vytvorená z literárnych diel a patriaca do spoločenského kultúrneho celku. Vyznačuje sa špecifickými vlastnosťami a funkciami. V jeho centre stojí beletria, člení sa do literárnych podsystémov.
Literárne podsystémy majú v spoločenskej sfére osobitné poslanie, iba čiastočne sa prekrývajú s esteticky a umelecky náročnou literatúrou, lebo primárne plnia úžitkovú funkciu. Patria sem:
1. Populárna literatúra – založená na dejovosti, senzačnosti a emocionálnosti, napr. Shellyovej Frankenstein alebo diela A. Haileyho Letisko a Hotel,
2. Dobrodružná literatúra – vyznačuje sa príbehovosťou a dramatickosťou, napr. Defoe: Robinson Crusoe,
3. Literatúra faktu – texty s prevažne poznávacou funkciou, dôraz na faktickosti a hodnovernosti údajov, napr. Tolstého Peter Prvý, Zúbkov Doktor Jesenius a Izakovičov Posledný Azték,
4. Science-fiction literatúra – stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale v blízkej budúcnosti by sa mohli stať, delí sa na tvrdú a mäkkú, napr. Jules Verne: Cesta na Mesiac, Dvadsaťpäťtisíc míľ pod morom,
5. Literatúra pre deti/ pre mládež – texty pre čitateľov vo veku 6-15, resp. 15-18 rokov, napr. Mark Twain: Dobrodružstvá Toma Sawyera a Dobrodružstvá Huckelberryho Fina.
Antická literatúra (obdobie asi 8.stor. pnl – 5.stor. nl.) predstavuje vyspelú etapu bohatého vývoja starovekého umenia európskej kultúrnej oblasti, je to základná a najvplyvnejšia etapa vo vývoji európskeho umenia, ktorá je spätá predovšetkým so spoločenským, politickým a kultúrnym životom starého Grécka a Ríma. Rozdeľujeme ju na grécku a rímsku literatúru.
Grécka literatúra je najstaršia z európskych literatúr a jediná, ktorá sa vyvíjala samostatne. Takmer všetky literárne druhy vznikli z útvarov ľudovej tvorby, básnické folklórne útvary súviseli so životom bližšie ako próza, teda mali väčší význam. Do umeleckej poézie sa dostala pracovná pieseň, ľúbostná pieseň, vznikali aj epické piesne.
Z prozaickej tvorby boli najrozšírenejšie rozprávky, bájky a rozprávania, najznámejšími prozaikmi boli Homér a Solón. Z hľadiska vlastného vývinu sa grécka literatúra rozdeľuje do troch období: archaické obdobie (Homér, Ezopove bájky), klasické obdobie (Sofokles, Aristofanes, Sokrates), helénistické obdobie (Theokritos) a rímske obdobie (Plutarchos, Lukiános).
V dnešnom období je z gréckej literatúry najznámejšia grécka dráma. Jedným z najvýraznejších autorov bol Sofokles, ktorý sa preslávil dielom Antigona. Druhovo ide o drámu, žánrovo o tragédiu. Rozpráva príbeh dievčiny, ktorá namiesto popravy volí samovraždu. Antigona sa dostane do väzenia, pretože pochovala svojho brata Polyneika napriek zákazu kráľa Kreóna, ktorý rozhodol, že jeho telo má byť „nechané napospas divým šelmám“ po tom, čo Polyneikos zradil vlasť. Keď ju kráľ uvrhne do väzenia, veštec Teiresias presvedčí kráľa, aby ju nechal ísť, ale keď prídu k jaskyni, v ktorej bola Antigona zavretá, zistia, že tá sa radšej obesila na vlastnom šále.
Príbeh ukazuje odvahu ženy, ktorá je v protiklade s poddanosťou Antigoninej sestry Ismeny. Ide o absolútnu tragédiu, pretože všetky hlavné postavy končia tragicky: Antigona aj jej snúbenec Haimón končia smrťou z vlastnej ruky, kráľ Kreón do smrti trpí, čo je preňho horšie ako smrť.
Teória drámy: Tragédia je najstarší divadelný žáner, jej základom je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami. Pokiaľ je záver tragický pre všetky hlavné postavy, ide o absolútnu tragédiu. Príkladom tragédie je napríklad Antigona alebo Othello. Komédia je dramatický žáner, ktorého zámerom je prostredníctvom komickosti vyvolať smiech. Poznáme charakterovú a situačnú komiku. Príkladmi komédie sú napríklad Lakomec alebo Veselé panie z Windsoru.
Divadelná hra sa z vonkajšieho hľadiska člení na dejstvá a výstupy, z vnútorného hľadiska ju tvorí autorská reč a reč postáv.
Základným znakom antickej drámy je trojjednota gréckej drámy, ktorá spočíva v jednote miesta, času a postáv (dej sa odohráva na jednom mieste, počas jedného dňa, týždňa, mesiaca alebo roka a jeho základom je jedna hlavná postava).
Slovenský jazyk: Členenie slovnej zásoby podľa lexikálneho významu.