2.Stredoveká literatúra – orientálna a antická, sumerská, hebrejská literatúra, rímska literatúra, Epos o Gilgamešovi, Biblia, Metamorfózy

Poznámky: Staroveká literatúra, orientálna a antická, Epos o Glgamešovi, Biblia, predstavitelia: Sofokles, Vergilius, Ovidius, Seneca, Metamorfózy + 2 diela, Homér – Ilias a Odysea

Staroveká literatúra zahŕňa dve základné skupiny: orientálnu a antickú literatúru.
Orientálna literatúra obsahuje diela, ktoré vznikli na východe, medzi prvé diela tejto literatúry patria napríklad Rámajána a Káma sutrá, zvláštnym žánrom sú védy, prozaické diela o svete a poznaní typické len pre orientálnu literatúru staroveku.
Rímska literatúra (súčasť antickej literatúry) postupne prevzala zo slovesného gréckeho umenia už hotové druhy, iba jedna jej časť nemá s gréckym umením nič spoločné, a to dva pokusy o vytvorenie románového diela, autorom prvého z nich bol Petronius, z jeho satirického diela Satirikon sa zachovalo iba torzo, druhé dielo, Premeny (Zlatý osol) napísal Apuleius. Z hľadiska vlastného vývinu ju členíme na tri obdobia, a to obdobie republiky (Plautus, Caesar, Cicero), obdobie cisárstva (Vergílius, Horácius, Seneca, Marcus Antonius) a obdobie úpadku (Anicius Manlius Severinus Boethius – posledný predstaviteľ antickej literatúry).
Medzi najvýznamnejšie diela patrí Ovidiova zbierka Metamorfózy. Ide o pomerne rozsiahlu básnickú zbierku, na jej priestore sú rozoberané tradičné rímske mýtické témy, napríklad v básni Štvoro vekov autor postupne opisuje obdobia vývoja ľudskej spoločnosti, v cykle Orfeove príbehy rozpráva príbehy Orfea, ktorý zostúpi do podsvetia.

Ďalšími významnými dielami sú Homérove eposy Ilias a Odysea.
Ilias opisuje posledných 51 dní vojny medzi Grékmi a Trójanmi s početnými retrospektívami; vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa; ústredným motívom je Achillov hnev. Achilles zabije veľa Trójanov i Hektora, ktorého obnaženú mŕtvolu vláči za svojím vozom okolo Patroklovej mohyly; dielo končí.
Odysea rozpráva o desaťročnom putovaní itackého kráľa Odysea a jeho návrate domov; tento epos je prvým dobrodružným dielom európskej literatúry a jeho motívy v nespočetných obmenách sprevádzajú dobrodružnú prózu dodnes. Všetci bojovníci sa dávno vrátili z Tróje, len Odyseus nie. Dvadsať rokov naňho verne čakala jeho manželka Penelopa so synom Telemachom. Ten tajne odpláva hľadať svojho otca a zistí, že žije. Príbeh pokračuje opisom zážitkov Odysea na ostrove s nymfou Kalypso, s Kyklopmi, s ľudožrútmi, plavbou okolo smrtonosných sirén. Po návrate domov potrestá dotieravých manželkiných pytačov.
Najstarším dochovaným dielom vôbec je dielo sumerskej literatúry Epos o Gilgamešovi, monumentálny, hrdinský epos, ktorého hlavným hrdinom je kráľ mesta Uruk, Gilgameš, poloboh, poločlovek, tento epos má charakter mýtu (spolu s ľuďmi tu vystupujú bohovia, čarovné predmety, zázračné rastliny). Gilgameš vládne tvrdou rukou obyvateľom mesta Uruk. Obyvatelia požiadajú o pomoc bohov, ktorí vytvoria polodivého človeka Enkidua s neobyčajnou silou. Enkidu víťazne zápasí s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Enkidu urazí bohyňu Ištar, čím privolá jej kliatbu a zomiera. Po smrti priateľa Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Keďže však nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí nesmrteľnosť nezíska, a keď neskôr vyloví rastlinu večného života, zožerie ju had. Gilgameš dospeje k názoru, že človek nemôže získať večný život, lebo ten je daný iba bohom. Od kvality života človeka závisí, či po smrti sa jeho meno stane nesmrteľným.