2.Stredoveká literatúra – orientálna a antická, sumerská, hebrejská literatúra, rímska literatúra, Epos o Gilgamešovi, Biblia, Metamorfózy
Poznámky: Staroveká literatúra, orientálna a antická, Epos o Glgamešovi, Biblia, predstavitelia: Sofokles, Vergilius, Ovidius, Seneca, Metamorfózy + 2 diela, Homér – Ilias a Odysea
Staroveká literatúra zahŕňa dve základné skupiny: orientálnu a antickú literatúru.
Orientálna literatúra obsahuje diela, ktoré vznikli na východe, medzi prvé diela tejto literatúry patria napríklad Rámajána a Káma sutrá, zvláštnym žánrom sú védy, prozaické diela o svete a poznaní typické len pre orientálnu literatúru staroveku.
Rímska literatúra (súčasť antickej literatúry) postupne prevzala zo slovesného gréckeho umenia už hotové druhy, iba jedna jej časť nemá s gréckym umením nič spoločné, a to dva pokusy o vytvorenie románového diela, autorom prvého z nich bol Petronius, z jeho satirického diela Satirikon sa zachovalo iba torzo, druhé dielo, Premeny (Zlatý osol) napísal Apuleius. Z hľadiska vlastného vývinu ju členíme na tri obdobia, a to obdobie republiky (Plautus, Caesar, Cicero), obdobie cisárstva (Vergílius, Horácius, Seneca, Marcus Antonius) a obdobie úpadku (Anicius Manlius Severinus Boethius – posledný predstaviteľ antickej literatúry).
Medzi najvýznamnejšie diela patrí Ovidiova zbierka Metamorfózy. Ide o pomerne rozsiahlu básnickú zbierku, na jej priestore sú rozoberané tradičné rímske mýtické témy, napríklad v básni Štvoro vekov autor postupne opisuje obdobia vývoja ľudskej spoločnosti, v cykle Orfeove príbehy rozpráva príbehy Orfea, ktorý zostúpi do podsvetia.
Ďalšími významnými dielami sú Homérove eposy Ilias a Odysea.
Ilias opisuje posledných 51 dní vojny medzi Grékmi a Trójanmi s početnými retrospektívami; vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa; ústredným motívom je Achillov hnev. Achilles zabije veľa Trójanov i Hektora, ktorého obnaženú mŕtvolu vláči za svojím vozom okolo Patroklovej mohyly; dielo končí.
Odysea rozpráva o desaťročnom putovaní itackého kráľa Odysea a jeho návrate domov; tento epos je prvým dobrodružným dielom európskej literatúry a jeho motívy v nespočetných obmenách sprevádzajú dobrodružnú prózu dodnes. Všetci bojovníci sa dávno vrátili z Tróje, len Odyseus nie. Dvadsať rokov naňho verne čakala jeho manželka Penelopa so synom Telemachom. Ten tajne odpláva hľadať svojho otca a zistí, že žije. Príbeh pokračuje opisom zážitkov Odysea na ostrove s nymfou Kalypso, s Kyklopmi, s ľudožrútmi, plavbou okolo smrtonosných sirén. Po návrate domov potrestá dotieravých manželkiných pytačov.
Najstarším dochovaným dielom vôbec je dielo sumerskej literatúry Epos o Gilgamešovi, monumentálny, hrdinský epos, ktorého hlavným hrdinom je kráľ mesta Uruk, Gilgameš, poloboh, poločlovek, tento epos má charakter mýtu (spolu s ľuďmi tu vystupujú bohovia, čarovné predmety, zázračné rastliny). Gilgameš vládne tvrdou rukou obyvateľom mesta Uruk. Obyvatelia požiadajú o pomoc bohov, ktorí vytvoria polodivého človeka Enkidua s neobyčajnou silou. Enkidu víťazne zápasí s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Enkidu urazí bohyňu Ištar, čím privolá jej kliatbu a zomiera. Po smrti priateľa Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Keďže však nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí nesmrteľnosť nezíska, a keď neskôr vyloví rastlinu večného života, zožerie ju had. Gilgameš dospeje k názoru, že človek nemôže získať večný život, lebo ten je daný iba bohom. Od kvality života človeka závisí, či po smrti sa jeho meno stane nesmrteľným.
Teória eposu: Epos bol pred románom najväčším žánrom epiky, poznáme napr. rytierske, bohatierske, hrdinské, idylické, reflexívne a komické eposy. Prelínajú sa v ňom prvky reality a fantastiky, dodržiavajú sa presné pravidlá rytmu a rýmu a záväzná kompozícia:
1. propozícia (naznačenie deja)
2. invokácia (vzývanie bohov alebo múz)
3. enumerácia (predstavenie hrdinov)
4. opis boja
5. deus ex machina (zásah bohov do deja)
6. ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami (nie však bohmi)
7. epizódy (opisy vedľajších udalostí)
8. peronácia (záver, zakončenie, ponaučenie)
Hebrejská literatúra je najmladšou z literatúr na Blízkom Východe. Narozdiel od ostatnej orientálnej literatúry sa zachovala nepretržitým podaním. Najznámejšie a najrozšírenejšie dielo hebrejskej literatúry predstavuje Biblia.
Biblia (Slovo Božie, Sväté písmo, Kniha kníh) je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Tvorí ju Starý zákon a Nový zákon (spolu 73 kníh). Knihy, ktoré obsahuje, sa delia na historické, ktoré hovoria o histórii ľudu a celého sveta, poučné, ktoré hovoria o tom, ako by mali ľudia správne kresťansky žiť a prorocké písané prostredníctvom prorokov.
Slovenský jazyk: Opis a charakteristika.
