Narodil sa v roku 1847 v Hlbokom,  zomrel v roku 1916. Študoval v Oberschutzene, v Tešíne, Stendale a v Banskej Bystrici. Jeho listy zo študentských čias matke a súrodencom svedčia o jeho charakterových črtách a jeho láske k Slovensku. Už počas štúdií sa pokúšal o vlastnú básnickú tvorbu: Zelený notes Svetozára Miloslava Hurbana, Zošitok Emílie Jurkovičovej... Vo svojej tvorbe pokračoval aj počas právnických štúdií v Bratislave.

V roku 1878 sa zúčastnil ako vojak RU armády na okupácie Bosny a Hercegoviny. Odtiaľ pochádzajú

Jaderské listy- Táto básnická prvotina znamenala začiatok novej epochy vo vývine slovenskej literatúry.

Ako prozaik sa pokúsil o obraz celej súčasnej slovenskej spoločnosti. Vytvoril črty, rozprávky a novely z dedinského, malomestského, zemianskeho prostredia, ale i  zo života inteligencie. Ako prvý slovenský spisovateľ vytvoril veľké spoločenské romány. Snaží sa vytvoriť obraz hrdinov, no prejavuje sa tu istá typová jednotvárnosť, čo sa týka charakteru ale aj vývinu. Zachytáva predovšetkým problém zemianstva a jeho aktivizovania v národnooslobodzovacom snažení.

Neskôr definitívne končí a advokátskym povolaním a usadzuje sa v Martine ako slovenský žurnalista a spisovateľ. V 80-tych rokoch sa stal vedúcou postavou svojej generácie. Prispela k tomu jednak úspešná básnická zbierka Tatry a more, ale aj jeho redaktorská činnosť vo vtedy významných slovenských časopisoch (Slovenské pohľady, Národné noviny). V Národných novinách pracoval ako redaktor takmer 40 rokov. Kvôli článkom bol maďarskou justíciou trikrát odsúdený (väzenie v Segedíne, Banskej Bystrici, Vacove)- odtiaľ pochádzajú Zápisky z tichého domu. Veľmi dobre poznal svetovú literatúru. Bohatá bola aj jeho literárno-kritická činnosť.