Satira a irónia v diele Janka Jesenského

Celý román Janka Jesenského Demokrati je vlastne podaný satiricky. Autor si pomocou satiry a irónie robí posmech z vtedajšej spoločnosti a všímavo sa pozerá na každý detail v politickom, i súkromnom živote vtedajšej doby, ktorý sa dá skritizovať. Výstižne opisuje diania na politickej scéne, v mestskom, i malomestskom prostredí.
Už sám názov románu je vlastne podaný ironicky, lebo i keď sa nám na začiatku čítania hneď ukazujú akoby nejaké pokusy o rovnosť spoločenských tried, už onedlho čitateľ zisťuje, že sú to len márne snahy, ktoré sa čoskoro pretvárajú práve v svoj opak a predstavitelia dvoch rozličných tried, mäsiar Tolkoš a úradník Landík, ktorí sa ešte prednedávnom horlivo snažili bojovať za rovnosť, sa stávajú nepriateľmi a proste bojujú proti sebe.

Príčinou hádky a vzájomnej nenávisti je osoba ešte nižšej spoločenskej triedy-kuchárka Hanka, do ktorej sa obaja zamilovali. Landíkova láska však prevládla Tolkošovu pýchu a na konci, keď sa po čase strávenom v meste Landík znova vracia na dedinu, berie si Hanku, a tým akoby premohol predsudky a „pravidlá“, ktoré dovtedy platili. Koniec románu teda predstavuje akoby malý začiatok niečoho demokratického, no nie je to až také jednoduché. Do deja sa zapletajú i osudy Dubca a Želky, dvoch ľudí podobného charakteru, ktorí sa nakoniec i vezmú. Sú to členovia vyššej spoločenskej triedy, a tým akoby mali privilégiá žiť ľahtikársky, často meniť ľúbostných partnerov a zahrávať sa s ich citmi. Dubec sa tak nakoniec dozvedá, že Hanka je jeho zabudnutá dcéra, a podobných mal ešte hodne. Želka sa zas zahráva s citmi Landíka a počas jeho života v meste ho pokladá iba za „náhradníka“.

I z hľadiska politického, Jesenský výstižne poukazuje až na smiešne chyby vtedajších úradníkov a politikov, čo sa už na začiatku prejavuje pri okresnom náčelníkovi Brigantíkovi, ktorý chce dať výpoveď úradníkovi len preto, že sa zabáva so slúžkou. Tak sa úradník Landík dostáva do Bratislavy a pomocou prefíkanosti novinárov, snažiacich sa predčasne uverejniť článok o jeho úspechu pri privítaní indického kráľa, stáva sa vplyvným politikom. V tom mu úspešne napomáha i Petrovič, Želkin otec, čím autor poukazuje na politickú nespravodlivosť a časté prebíjanie sa cez malé vrátka. Nasledujú voľby a typické, až ironické a takmer nesplniteľné sľuby, na ktoré sa po voľbách väčšinou vždy rýchlo zabudne. Každá politická strana sa ulieča občanom podľa toho, čo by daný ľud chcel počuť. Každý chce byť najlepší a o svojich súperov sa nestará, ba práve naopak, podráža nohy každému, kto mu zastane do cesty. Je tu napokon ešte aj skrachovanie Hankinho pána, bankára Rozvalida, skrze nezodpovednosti a prefíkanosti niekoľkých vplyvných ľudí.

V Jesenského satirických prvkoch sa dá často spoznať i dnešná spoločnosť a je to akoby jemná kritika mnohých každodenných, dôležitých, i menej dôležitých situácií, ktorá vie často zabolieť viac, než priama kritika.