V roku 1949 končí s prácou v časopise Slobodná práca. V tom istom roku sa mu narodil syn Ľubomír. V tom čase žil s manželkou v Partizánskom. V roku 1950 poslal poviedku Dedinský roháč Peter Rapoš do filmovej súťaže Barrandov. Táto poviedka bola vlastne iba časťou románu Kamenný dom. Tento román neskôr prepracoval a dostal názov Biely chlieb. V nasledujúcom období, počnúc rokom 1950 až do roku 1953 sa intenzívnejšie venoval svojej politickej činnosti, zúčastnil sa viacerých významných podujatí a školení, v roku 1952 odišiel zo závodov 29. augusta v Partizánskom na Krajský národný výbor v Nitre, kde pôsobil jako inšpektor pre múzeá a pamiatky. V roku 1953 odovzdáva na posúdenie rukopis románu Biely chlieb. Román zachycuje udalosti jednej zo slovenských dedín. Nie je však dôležité, ktorej dediny sa menovite dotýkajú. Vo väčšine zo slovenských obcí sa čo-to z Bieleho chleba odohralo. Hrdinovia románu Biely chlieb sú obyčajní ľudia, ktorých bežne stretávame. Jednoduchí sú len naoko, no vo vnútri sa skrýva nesmierne bohatstvo a múdrosť, ktorá sa nám zachovala v piesňach, obyčajach.. Z tohoto románu sa nám však bohužiaľ zachoval iba fragment Puntíky. V tomto roku takisto začal pracovať na prvom dosť úspešnom diele - Na brehu priezračnej rieky. Tento román vyšiel v roku 1956. V tomto roku sa stal tiež členom redakčnej rady časopisu Mladá tvorba, no od tohoto obdobia začal úryvky z jeho diel uverejňovať prevažne denník Pravda. Takisto začal v tomto roku písať svoj druhý významnejší román Námestie svätej Alžbety, ktorý vyšiel v roku 1958. Ďaľej začal pív roku 1957 novelu Čierne a biele kruhy. Jašík čerpal námety na väčšinu svojich diel z rodných Kysúc. V denníku Pravda a v iných uverejnil v roku 1957 mnohé kratšie diela, napríklad poviedky Na samote a potom, Spomienka a noc. V roku 1958 mu vyšli novely Mesiac na vode a Mŕtve oči. Začal písať novely Čas medených tvárí, Popolavá vrana a Povesť o bielych kameňoch. V apríli 1959 začal písať dlho zamýšľanú trilógiu Mŕtvi nespievajú. Tento román zachytáva život obyvateľov Hornej Nitry z obdobia Druhej svetovej vojny. Približne v polovici roku 1960 Rudolf Jašík ochorel. Svojich blízkych utešoval tým, že sa mu podarí vyzdravieť. No to sa mu nepodarilo. 30.7.1960, štyri dni po operácii v bratislavskej nemocnici nečakane umrel. Mnohé jeho diela, ako napríklad Mŕtvi nespievajú alebo Povesť o bielych kameňoch ostali nedopísané a vyšli až po jeho smrti. Pohreb R. Jašíka sa konal 2.8.1960.