J.R.R. TolkienJohn Ronald Reuel Tolkien (* 3. január 1892 – † 2. september 1973) bol anglický spisovateľ, autor knihy The Hobbit (v slovenčine „Hobit“) a jej pokračovania The Lord of the Rings (v slovenčine „Pán prsteňov“), jeho najznámejšej knihy. Na Univerzite v Oxforde pôsobil v rokoch 1925 – 1945 ako profesor anglosaštiny (starej angličtiny), v rokoch 1945 – 1959 potom ako profesor anglického jazyka a literatúry. Bol nepochybne významným jazykovedcom a znalcom anglosaštiny (starej angličtiny) a starej nórčiny. Spolu s najbližším priateľom C. S. Lewisom sa schádzal v literárnom diskusnom klube Inklings (doslova „Atramentovci“).
Tolkienove dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho sveta Stredozeme, v ktorej sa Hobit a Pán prsteňov odohrávajú. Pre neutíchajúcu popularitu a vplyv jeho diel je Tolkien považovaný za otca modernej high fantasy. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme.
Tolkien sa narodil v Bloemfonteine, hlavnom meste Oranžského slobodného štátu (dnes časti Juhoafrickej republiky), Arthurovi Tolkienovi, riaditeľovi miestnej bankovej pobočky a jeho žene Mabel Tolkienovej (rodenej Suffieldovej). Tolkienova rodina pochádzala zo Saska, ale žila v Anglicku už od 18. storočia. Priezvisko Tolkien je poangličtenou verziou Tollkiehn (tj. nemecky tollkühn, „šialene smelý“). Meno profesora Rashbolda v The Notion Club Papers (príbeh z IX. zväzku The History of Middle-earth) je vtipnou narážkou na túto skutočnosť, lebo v angličtine má ten istý význam. Tolkien mal iba jedného súrodenca, brata Hilary Arthur Reuel Tolkiena, ktorý sa narodil 17. februára 1894.
Keď mal 16, zamiloval sa do Edith Brattovej (neskôr sa stala predlohou pre postavu Lúthien) a napriek mnohým prekážkam sa s ňou oženil. Po celý zvyšok života ostala jeho jedinou láskou.
Na začiatku Prvej svetovej vojny narukoval do Britskej armády k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), kde slúžil ako nadporučík. Mnoho spolubojovníkov ako aj blízkych priateľov padlo v bojoch ako napr. bitka pri Somme. On sám bol nakoniec prepustený po tom, ako strávil väčšinu roka 1917 v nemocnici, pretože trpel zákopovou horúčkou.
Počas uzdravovania začal pracovať na The Book of Lost Tales, sérii rozprávkových príbehov založených na milovanej mytológii a folklóre. Ako tvrdia Tolkienovi žiaci, vojna ovplyvnila jeho práce v tom, že videl fantasy ako únik pred drsnou realitou priemyselného a vojnového 20. storočia, a z tohto pohľadu je potrebné pozerať sa na jeho odmietanie alegórie vo všetkých jej formách.
Po vojne Tolkien pracoval najskôr v Oxforde na Novoanglickom slovníku (en:Oxford English Dictionary). V roku 1920 sa presťahoval do Leedsu, kde na katedre angličtiny miestnej univerzity získal titul profesora anglosaského jazyka (1924), ale v roku 1925 sa vrátil naspäť do Oxfordu. V roku 1945 sa na Mertonskej fakulte v Oxforde stal profesorom anglického jazyka a literatúry, kde zostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1959.
Tolkien a Edith mali 4 deti:
- John Francis Reuel (17. november 1917)
- Michael Hilary Reuel (október 1920)
- Christopher Reuel (1924)
- Priscilla Anne Reuel (1929)
Na náhrobku v Oxforde na cintoríne Wolvercote, pod ktorým je pochovaný on aj jeho žena, sú pri ich menách vytesané aj mená Beren a Lúthien na počesť jedného z najväčších príbehov lásky v Stredozemi.
Tolkienov životopis vyšiel v knižnom vydaní v dvoch spracovaniach, a to J.R.R. Tolkien – A Biography od Humphreyho Carpentera z roku 1977 a J.R.R. Tolkien: The Man who created The Lord of the Rings od Michaela Corena z roku 2001.
Tolkien rád vymýšľal fantastické príbehy pre zábavu svojich detí. Každé Vianoce pre nich napísal listy typickým roztraseným písmom Santa Clausa a zostavil tak sériu krátkych príbehov – neskôr zozbieranú a publikovanú ako The Father Christmas Letters.
Tolkien nikdy neočakával, že jeho vymyslené príbehy budú zaujímať viac než iba úzku skupinu ľudí. Na naliehanie bývalého študenta publikoval knihu The Hobbit (1937) (v slovenčine Hobit), ktorú pôvodne napísal iba pre svoje deti. Aj keď bola určená deťom, kniha si získala aj dospelých čitateľov a stala sa takou populárnou, že nakladateľ, firma Allen & Unwin, požiadal Tolkiena o napísanie pokračovania. To ho inšpirovalo k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela, ktorým sa stal výpravný trojdielny román The Lord of the Rings (1954–55) (v slovenčine Pán prsteňov). Tolkien k jeho napísaniu potreboval takmer 10 rokov, počas ktorých bol neustále povzbudzovaný v klube Inklings, najviac však svojím najbližším priateľom C. S. Lewisom, autorom kníh o Narnii.
V 60-tych rokoch sa Pán prsteňov stal veľmi populárny najmä medzi študentmi a od tej doby ho nezmenšujúci sa okruh jeho obdivovateľov radí medzi najpopulárnejšie romány 20. storočia, a to ako podľa odhadovaného počtu priaznivcov tak aj podľa počtu predaných výtlačkov.
Keď začínal písať prvú kapitolu Pána prsteňov, myslel si, že bude rozprávať rozprávky pre deti podobne ako v Hobitovi, ale s postupom času príbeh stále temnel a stával sa vážnejším. Aj keď je Pán prsteňov pokračovaním Hobita, obracia sa skôr na staršie publikum, na pozadí hlavného deja rozohráva úryvky ďalších príbehov a vykresľuje tak fascinujúcu atmosféru neodhalených tajomstiev starobylej histórie sveta Stredozeme. Mytológia tohto sveta je ďalej rozvinutá v knihe The Silmarillion (v slovenčine Silmarillion) a mnohých ďalších, ktoré z pozostalosti vydal syn Christopher. Tolkien výrazne ovplyvnil žáner fantasy, ktorého obľuba po úspechu Pána prsteňov významne stúpla.
Tolkien bol profesionálnym lingvistom a jazyky a mytológie, ktoré študoval, priamo ovplyvňovali jeho tvorbu. Napríklad mená trpaslíkov v Hobitovi boli prevzaté zo severskej mytológie z básne Voluspa, časti eposu Edda. Naproti tomu niektoré zápletky (napr. zlodej, ktorý ukradne pohár z dračieho pokladu) prevzal zo staroanglickej epickej básne Beowulf. Tolkien bol uznávaným znalcom Beowulfa a publikoval na túto tému niekoľko vedeckých prác. Skôr nepublikovaný preklad Beowulfa od Tolkiena zostavil Michael Drout.
Dňa 17. apríla 2007 vychádza v Anglicku nikdy nevydaný román "Húrinove deti" (The Children Of Húrin, HarperCollins 2007). Román mohol vyjsť opäť vďaka práci Tolkienovho syna Christophera.Tolkien pracoval na Húrinových deťoch približne rovnako dlho ako na " The Silmarillion" a predstavuje jeden z troch veľkých príbehov o Stredozemi, na ktorých Tolkienovi záležalo najviac.
Beletria a poézia:
- 1936 Songs for the Philologists (doslova Piesne pre filológov) – zbierka humorných básní,autorom spolu s E. V. Gordonom a inými
- 1937 The Hobbit or There and Back Again (v slovenčine Hobit, v češtine Hobit aneb Cesta tam a zase zpátky) (Praha, Odeon, 1979)
- 1945 Leaf by Niggle (v češtine Nimralův list) – krátky príbeh – alegórie Tolkienovej tvorby, v češtine vyšlo v zbierke Pohádky (Winston Smith, Praha 1992)
- 1945 The Lay of Aotrou and Itroun – vydané vo Welsh Review
- 1949 Farmer Giles of Ham (v češtine Farmář Giles z Hamu) – stredoveká báj, v češtině vyšlo v zbierke Pohádky (Winston Smith, Praha 1992)
- 1953 The Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son (v češtine Návrat Beorhtnothe, syna Beorhthelmova) – vydané spolu s esejou Ofermod – táto báseň vyšla aj v češtine v zbierke Příběhy z čarovné říše (Mladá Fronta, Praha 1997)
- trilogie The Lord of the Rings (v slovenčine Pán prsteňov, v češtine Pán prstenů, Mladá fronta, Praha 1990–1992)
- 1954 The Fellowship of the Ring (v slovenčine Spoločenstvo prsteňa, v češtine Spoločenstvo prsteňa, Mladá fronta, Praha 1990)
- 1954 The Two Towers (v slovenčine Dve veže, v češtine Dvě věže, Mladá fronta, Praha 1991)
- 1955 The Return of the King (v slovenčine Návrat kráľa, v češtine Návrat krále, Mladá fronta, Praha 1992)
