Obsah diela: Kto chytá v žite

Holden Caulfield je 16 ročný mladý Američan na prelome puberty a dospelosti. Je neobyčajný a výnimočný, nie je ako ostatní chlapci jeho veku. Chodí na strednú školu v Pencey odkiaľ ho ale pred Vianočnými prázdninami vyhodia pretože prepadá zo štyroch z piatich predmetov, ktoré si vybral. Dobre mu ide iba angličtina a preto píše kompozície aj za ostatných spolužiakov. Je introvert a je veľmi citlivý. Keď ho jeho učiteľ poúča o živote, dokáže sa s ním rozprávať, ale Holden si háji aj tak len svoj postoj.
Holdena vyhodia zo školy pre zlý prospech. Škola pre neho neznamená veľa, nenávidí ju. Nenávidí tam všetko a všetkých. Svojich spolužiakov, ale nie len ich, považuje za “tajtrlíkov a idiotov”. Po príchode do New Yorku nastupuje dlhú cestu k sebapoznaniu a sebaurčeniu, cestu od nevinnosti k vedeniu, od smrti k životu. Snaží sa s niekým porozprávať o tom, čo sa stane v zime s labuťami z jazierka v parku, či sa o nich niekto postará alebo zamrznú. U nikoho ale nenachádza porozumenie a ochotu aspoň sa pozastaviť nad týmto problémom. Je to malé prirovnanie k pyramíde, ktorej vrchol sa nám zdá príliš vysoko na to, aby sme si dali námahu sa naň dostať a pritom by stačilo stlačiť gombík na výťahu a pohodlne sa vyviesť. My sa ale staráme o spodné veľké poschodia a zatiaľ, čo opravujeme jednu stranu, druhá sa úplne pokazí.
Autor sa snaží poukázať na to, že ak nie sme schopní postarať sa o malé veci ako sa môžeme starať o veci veľké. Téma života a smrti sa objavuje aj v Holdenových spomienkach na brata Alieho, ktorý zomrel na rakovinu. Alie pre neho predstavoval a predstavuje vzor veľkého brata ochraňujúceho menších. Z toho pravdepodobne pramení aj jeho sen chytať deti, hrajúce sa v žitnom poli, aby nespadli do strmého útesu za poľom. Dokazuje to aj vo vzťahu k sestre Phoebe. Bol by za ňu ochotný položiť život. Obdivuje jej “ochranný obal”, ktorý ju chráni pred krutým svetom reality. Zároveň si uvedomuje, že fiktívny pancier okolo nej sa bude stenšovať a raz bude úplne bez neho a záleží len na nej, koľko z neho dokázala vstrebať priamo do svojho vnútra. Holden akoby niekde takéto čarovné vrecúško zabudol a aj preto vníma všetku tú pretvárku, falošnosť, povýšenectvo, amorálnosť, okolo seba.
Z tejto situácie v minulosti existovali len dve východiská. Smrť ako vykúpenie zo sveta hriešnikov a viera v lepší život, posmrtné spasenie alebo život a vzbura proti svetu a jeho prioritám a zásadám. Z týchto dvoch možností nakoniec vychádza víťazne život. Predstava počmáraného náhrobného kameňa pripadá Holdenovi ako istá forma kapitulácie. Pochopí, že o svoju šancu sa treba pobiť. Vzdáva sa sna byť záchrancom v žitnom poli. Uvedomuje si, že by nezachránil všetky deti a keď už sa nakazí jeden, nakazia sa aj ďalší. Vyvolá to reťazovú reakciu. Niektoré z detí na dno priepasti dopadnú veľmi tvrdo, iné budú s padákmi na chrbte, ktoré dostali od rodičov pomaly krúžiť dolu, ďalšia skupinka sa pôjde pozrieť čo je tam za okrajom, začujú dáke zvuky, ale neskočia a štvrtá skupinka sa nebude ani obťažovať prísť k okraju. Každý bude mať zodpovednosť sám za seba a bude záležať len na ňom samom. Dôležitým faktorom prežitia je zmysel pre čierny humor a schopnosť pozerať na veci z nadhľadu.
Román sa nevyhýba ani téme lásky, ktorá je silne poznačená svetom okolo nej. Je silne materialisticky založená, čo dokazuje nielen prostitútka, pre ktorú je dávať lásku práca za peniaze, ale aj Sally Hayesová, ktorá nevie pochopiť predstavu Holdena o živote bez vzdelania a neistej pracovnej budúcnosti. Holden si myslí, že jediný, kto by ho mohol pochopiť, je jeho kamarátka z detstva Hanka Gallaagherová, pred ktorou nemal nikdy žiadne tajnosti a vždy si boli veľmi blízki. No v podvedomí ako keby sa bál jej zavolať a stretnúť sa s ňou. Neodhalí nikdy prečo jej nezavolá, no pravdepodobne má strach z toho, že by ho aj jediná osoba, mimo rodiny, zradila a nepochopila.
Román Kto chytá v žite zachytáva revoltu americkej mládeže proti konvenciám sveta dospelých. Autor používa hovorový, živý jazyk obohatený o veľké množstvo slangových výrazov a vulgarizmov, ktorými len podtrhuje odpor.

Život Johna Steinbecka

- bol jedným z najznámejších amerických spisovateľov 20. storočia a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1962. Je takisto laureátom Pulitzerovej ceny (1940) a National Book Award.
- narodil sa 27. februára 1902 v kalifornskom mestečku Salinas. Jeho otec bol pôvodom Nemec. Matka Olive Hamiltonová bola učiteľkou. Pochádzala z írskej rodiny a práve ona podnietila jeho záujem o literatúru. Jeho rodina mala finančné problémy a tak musel už ako mladý vypomáhať na farmách. Bol 3-krát ženatý a mal dvoch synov.
- V rokoch 1919-1925 študoval anglickú literatúru a históriu na univerzite v Stanforde v San Franciscu. Univerzitu nedokončil a v roku 1925 odišiel do New Yorku, kde sa pokúšal pracovať ako novinár a spisovateľ. Striedal rôzne zamestnania, skúsenosti z tohto obdobia využil vo svojich sociálno kritických románoch.
- Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojnový korešpondent v Európe, krátku chvíľu žil v Sovietskom zväze.
- Zomrel 20. decembra 1968 v New Yorku.