Obsah diela: Neznámemu Bohu

Románom autor približuje dobu osídľovania amerického západu. Hlavní postava, Jozef Wayne, sa rozhodne opustiť rodný ranč a odísť na západ, kde štát ponúka pôdu zdarma. Kto si čo ohraničí, to je jeho. Jediná podmienka je, aby na celom priestore minimálne rok hospodáril. Jozef si postaví dom a založí farmu a celkom sa mu darí. Po nejakej dobe sa ozvu jeho bratia, že zomrel otec, a či by nemohli prísť za ním by. Jozef bol nadšený. Všetko mu vychádza. Bratia si zariadia ranče v okolí, a domy postavia blízko Jozefa, aby položili základ novému mestu. Darí sa im dobre, stáda sa rozrastajú. Jozef sa dokonca ožení. Vezme si Elizu, mladú učiteľku z pomerne vzdialeného mesta.
V deň svadby zabije Jozefov kovboj jeho brata Bena. Bolo to nedorozumenie, pretože Juanito myslel, že sa jedná o zlodeja. Ben mal totiž vo zvyku sa opíjať, a potom robil nevypočítateľne veci. Po čase porodí Eliza syna. Potom odíde preč Jozefov brat Burton. Neľúbilo sa mu, že Jozef prináša obete stromu. Jozef si, keď zomrel ich otec, vsugeroval, že otcova duše sa vtelila do toho stromu. Burton bol príliš nábožný, než aby tomu mohol prihliadať. Keď  Jozef definitívne odmietol sa vzdať svojho vzťahu ku stromu, Burton odišiel. Ostal na ranči len on a jeho brat Tomáš s rodinami.
Potom sa ale stalo niečo s čím ani v tom najhoršom sne nepočítali. Na jeseň neprišli dažde a vyschla rieka. Rok to skúšali prekonať, ale dažde neprichádzali. Navyše medzitým tragicky zomrela jeho žena, ktorá skúšala vyliezť na jednu malú skalu porastenou machom. Pošmykla sa jej noha a zlomila si väzy. Kovboj ktorý mu pomáhal zakladať ranč mu poradil, že jediné východisko. Na poslednú chvílu sa však rozhodne neísť. Verí že dažde sa opäť vrátia, a že musí byť pri tom. Stiahne sa k tej skale, kde zomrela jeho žena, pretože je tam posledný prameň vody, a rok tam prosí. Druhý rok už také prestáva dúfať. Keď prameň postupne tiež vyschne, podreže si žili, a dúfa, že to dažde pritiahne. Dážď nepríde, a tak vylezie druhý deň na skalu a podreže si zápästie. Ako umiera, zaťahuje sa obloha a začína pršať.

Život Josepha Hellera

- Americký spisovateľ, narodil sa v Brooklyne, v ruskej židovskej prisťahovaleckej rodine, otec Isaac Donald Heller a matka Lena Heller v Brooklyne, v New Yorku. Už od chlapčenských čias živil v sebe sen, že raz bude spisovateľom. Svoje detstvo prežil na Coney Islande. Po maturite na Abraham Lincoln High School odišiel na vojnu. Toto 10 mesačné obdobie prežil ako pilot bombardéra u letectva. Nalietal 60 misií v B-25s nad Talianskom a Severnou Afrikou. Po demobilizácii sa oženil a začal študovať na New York University, neskôr na newyorskej Columbia University a kratšiu dobu na Oxforde. Počas štúdia na univerzite sa pokúšal o niekoľko poviedok, ktoré však neboli úspešné.
- V rokoch 1950 - 1952 pôsobil ako učiteľ angličtiny na Pennsylvania State University, na rôznych vysokých školách potom občas krátkodobo prednášal aj v neskoršom období. Niekoľko rokov pracoval v oblasti inzercie pre časopisy Time a Look a McCall´s. Román Hlava XXII, mimochodom jeho prvotina, sa okamžite stal bestsellerom. Do roku 1975 pôsobil na City College v New Yorku ako mimoriadny profesor angličtiny. V decembri 1981 sa uňho prejavili príznaky vážneho neurologického ochorenia Guillanov – Barreho syndrómu a ochrnul. Jeho žena Shirley, s ktorou mal dcéru Eriku a syna Teda sa s ním rozviedla v roku 1986. Potom sa oženil s Valeriou, jeho bývalou ošetrovateľkou z nemocnice.
- V roku 1999 ako 76-ročný zomrel na srdcový infarkt vo svojom dome v meste East Hampton v štáte New York.

Obsah diela: Hlava XXII

28-ročný vojak americkej armády Yossarian, slúžiaci na ostrove Pianosa v severnom Taliansku sa necíti ako dobrý vojak, a už vôbec nie ako hrdina. Rozhodne sa nechystal položiť svoj život za vlasť, svedčí o tom aj jeho názor. Dej sa začína v nemocnici. (Yossarian často simuloval aby nemusel až tak často bojovať.)
Ako dôstojník musí počas liečby cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov. Často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu, podpíše iba tie ktoré nečíta. Tie, ktoré prečíta často celé prečiarkne, alebo doplní o nejakú vetu a podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadať tajomného muža Washingtona Irvinga.
Po návrate z nemocnice zistí že počet náletov zvýšili na 50, a simulovanie mu nebude pomáhať večne. Myslí na to, že sa mu vojna stane osudnou, jeho a panické kľučkovanie medzi proti lietadlovou paľbou, mu paradoxne vynesie nečakané zásluhy, má si prevziať letecký kríž, avšak na slávnosť prichádza nahý.