Americká literatúra po 2. sv. vojne

Americká literatúra po 2. sv. vojne

Obsah:

Úvod
1.   Spoločenská situácia
2.   Život J. D. Salingera
2.1 Obsah diela Kto chytá v žite
3.   Život Johna Steinbecka
3.1 Obsah diela Neznámemu Bohu
4.   Život Josepha Hellera
4.1 Obsah diela Hlava XXII
5.   Norman Mailer
5.1 Obsah diela Nahí a mŕtvi
Záver
Zoznam použitej literatúry
Zoznam príloh

Úvod

Tému na stredoškolskú odbornú činnosť som si zvolila americkú literatúrú po 2. svetovej vojne, jej spoločenskú situáciu a o jej predstaviteľov prózy preto, lebo mi to vybrala pani profesorka.

Cieľom tejto práce je obohatenie sa o nové informácie a vedomosti.

Vzhľadom nato že ste mi vybrali pomerne dosť ťažkú tému, vyskytli sa počas jej vypracovania aj nejaké ťažkosti.

Spoločenská situácia

- 1945 koniec 2 sv. vojny. Autori reagujú na udalosti 2 sv. vojny – apelujú na svedomie národov, na city.
- Rozdelenie sveta – východný (socialistické štáty) a západný blok (kapitalistické štáty). Vo východnom bloku po vplyvom politickej situácie je možný len jeden umelecký smer – socialistický realizmus = koniec plurality v literatúre. Po smrti Stalina 60 roky sa dostávajú do popredia nové avantgardné smery.
- Západný blok nadväzuje na literárne prúdy medzivojnovej literatúry + vznikajú nové smery = pokračuje pluralita.

Predstavitelia prózy:
- J. D. Salinger
- John Steinbeck
- Joseph Heller
- Norman Mailer

Život J. D. Salingera

- Narodil sa v New Yorku. Jeho matka, Marie Jill bola z polovice škótka a z polovice írka. Jeho otec bol, Sol Salinger, bol žid poľského pôvodu, ktorý predával syr. V roku 1937, keď mu bolo osemnásť, Salinger strávil päť mesiacov v Európe. Od 1937 do 1938 študoval na Ursinus College a New York. Zaľúbil sa do Oona O'Neill, písal jej listy takmer denne, a neskôr bol šokovaný, keď sa vydala za Charlesa Chaplina, ktorý bol oveľa starší ako ona.
- Salinger je americký prozaik a poviedky spisovateľa. Salinger uverejnený jeden román a niekoľko poviedka zbierky medzi 1948-59. Jeho najlepšie známa práca je Kto chytá v žite (1951), príbeh o dospievaní zpurný školák a jeho donkichotský skúseností v New Yorku.
Prehľad tvorby
- 1951 Kto chytá v žite (veľká pozornosť u čitateľov a kritiky)
- 1953 Deväť poviedok
- 1961 Frammy a Zooey (novela)
- 1963 Zdvihnite vysoko povalový trám tesári!
Obsah diela: Kto chytá v žite

Holden Caulfield je 16 ročný mladý Američan na prelome puberty a dospelosti. Je neobyčajný a výnimočný, nie je ako ostatní chlapci jeho veku. Chodí na strednú školu v Pencey odkiaľ ho ale pred Vianočnými prázdninami vyhodia pretože prepadá zo štyroch z piatich predmetov, ktoré si vybral. Dobre mu ide iba angličtina a preto píše kompozície aj za ostatných spolužiakov. Je introvert a je veľmi citlivý. Keď ho jeho učiteľ poúča o živote, dokáže sa s ním rozprávať, ale Holden si háji aj tak len svoj postoj.
Holdena vyhodia zo školy pre zlý prospech. Škola pre neho neznamená veľa, nenávidí ju. Nenávidí tam všetko a všetkých. Svojich spolužiakov, ale nie len ich, považuje za “tajtrlíkov a idiotov”. Po príchode do New Yorku nastupuje dlhú cestu k sebapoznaniu a sebaurčeniu, cestu od nevinnosti k vedeniu, od smrti k životu. Snaží sa s niekým porozprávať o tom, čo sa stane v zime s labuťami z jazierka v parku, či sa o nich niekto postará alebo zamrznú. U nikoho ale nenachádza porozumenie a ochotu aspoň sa pozastaviť nad týmto problémom. Je to malé prirovnanie k pyramíde, ktorej vrchol sa nám zdá príliš vysoko na to, aby sme si dali námahu sa naň dostať a pritom by stačilo stlačiť gombík na výťahu a pohodlne sa vyviesť. My sa ale staráme o spodné veľké poschodia a zatiaľ, čo opravujeme jednu stranu, druhá sa úplne pokazí.
Autor sa snaží poukázať na to, že ak nie sme schopní postarať sa o malé veci ako sa môžeme starať o veci veľké. Téma života a smrti sa objavuje aj v Holdenových spomienkach na brata Alieho, ktorý zomrel na rakovinu. Alie pre neho predstavoval a predstavuje vzor veľkého brata ochraňujúceho menších. Z toho pravdepodobne pramení aj jeho sen chytať deti, hrajúce sa v žitnom poli, aby nespadli do strmého útesu za poľom. Dokazuje to aj vo vzťahu k sestre Phoebe. Bol by za ňu ochotný položiť život. Obdivuje jej “ochranný obal”, ktorý ju chráni pred krutým svetom reality. Zároveň si uvedomuje, že fiktívny pancier okolo nej sa bude stenšovať a raz bude úplne bez neho a záleží len na nej, koľko z neho dokázala vstrebať priamo do svojho vnútra. Holden akoby niekde takéto čarovné vrecúško zabudol a aj preto vníma všetku tú pretvárku, falošnosť, povýšenectvo, amorálnosť, okolo seba.
Z tejto situácie v minulosti existovali len dve východiská. Smrť ako vykúpenie zo sveta hriešnikov a viera v lepší život, posmrtné spasenie alebo život a vzbura proti svetu a jeho prioritám a zásadám. Z týchto dvoch možností nakoniec vychádza víťazne život. Predstava počmáraného náhrobného kameňa pripadá Holdenovi ako istá forma kapitulácie. Pochopí, že o svoju šancu sa treba pobiť. Vzdáva sa sna byť záchrancom v žitnom poli. Uvedomuje si, že by nezachránil všetky deti a keď už sa nakazí jeden, nakazia sa aj ďalší. Vyvolá to reťazovú reakciu. Niektoré z detí na dno priepasti dopadnú veľmi tvrdo, iné budú s padákmi na chrbte, ktoré dostali od rodičov pomaly krúžiť dolu, ďalšia skupinka sa pôjde pozrieť čo je tam za okrajom, začujú dáke zvuky, ale neskočia a štvrtá skupinka sa nebude ani obťažovať prísť k okraju. Každý bude mať zodpovednosť sám za seba a bude záležať len na ňom samom. Dôležitým faktorom prežitia je zmysel pre čierny humor a schopnosť pozerať na veci z nadhľadu.
Román sa nevyhýba ani téme lásky, ktorá je silne poznačená svetom okolo nej. Je silne materialisticky založená, čo dokazuje nielen prostitútka, pre ktorú je dávať lásku práca za peniaze, ale aj Sally Hayesová, ktorá nevie pochopiť predstavu Holdena o živote bez vzdelania a neistej pracovnej budúcnosti. Holden si myslí, že jediný, kto by ho mohol pochopiť, je jeho kamarátka z detstva Hanka Gallaagherová, pred ktorou nemal nikdy žiadne tajnosti a vždy si boli veľmi blízki. No v podvedomí ako keby sa bál jej zavolať a stretnúť sa s ňou. Neodhalí nikdy prečo jej nezavolá, no pravdepodobne má strach z toho, že by ho aj jediná osoba, mimo rodiny, zradila a nepochopila.
Román Kto chytá v žite zachytáva revoltu americkej mládeže proti konvenciám sveta dospelých. Autor používa hovorový, živý jazyk obohatený o veľké množstvo slangových výrazov a vulgarizmov, ktorými len podtrhuje odpor.

Život Johna Steinbecka

- bol jedným z najznámejších amerických spisovateľov 20. storočia a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1962. Je takisto laureátom Pulitzerovej ceny (1940) a National Book Award.
- narodil sa 27. februára 1902 v kalifornskom mestečku Salinas. Jeho otec bol pôvodom Nemec. Matka Olive Hamiltonová bola učiteľkou. Pochádzala z írskej rodiny a práve ona podnietila jeho záujem o literatúru. Jeho rodina mala finančné problémy a tak musel už ako mladý vypomáhať na farmách. Bol 3-krát ženatý a mal dvoch synov.
- V rokoch 1919-1925 študoval anglickú literatúru a históriu na univerzite v Stanforde v San Franciscu. Univerzitu nedokončil a v roku 1925 odišiel do New Yorku, kde sa pokúšal pracovať ako novinár a spisovateľ. Striedal rôzne zamestnania, skúsenosti z tohto obdobia využil vo svojich sociálno kritických románoch.
- Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojnový korešpondent v Európe, krátku chvíľu žil v Sovietskom zväze.
- Zomrel 20. decembra 1968 v New Yorku.
Obsah diela: Neznámemu Bohu

Románom autor približuje dobu osídľovania amerického západu. Hlavní postava, Jozef Wayne, sa rozhodne opustiť rodný ranč a odísť na západ, kde štát ponúka pôdu zdarma. Kto si čo ohraničí, to je jeho. Jediná podmienka je, aby na celom priestore minimálne rok hospodáril. Jozef si postaví dom a založí farmu a celkom sa mu darí. Po nejakej dobe sa ozvu jeho bratia, že zomrel otec, a či by nemohli prísť za ním by. Jozef bol nadšený. Všetko mu vychádza. Bratia si zariadia ranče v okolí, a domy postavia blízko Jozefa, aby položili základ novému mestu. Darí sa im dobre, stáda sa rozrastajú. Jozef sa dokonca ožení. Vezme si Elizu, mladú učiteľku z pomerne vzdialeného mesta.
V deň svadby zabije Jozefov kovboj jeho brata Bena. Bolo to nedorozumenie, pretože Juanito myslel, že sa jedná o zlodeja. Ben mal totiž vo zvyku sa opíjať, a potom robil nevypočítateľne veci. Po čase porodí Eliza syna. Potom odíde preč Jozefov brat Burton. Neľúbilo sa mu, že Jozef prináša obete stromu. Jozef si, keď zomrel ich otec, vsugeroval, že otcova duše sa vtelila do toho stromu. Burton bol príliš nábožný, než aby tomu mohol prihliadať. Keď  Jozef definitívne odmietol sa vzdať svojho vzťahu ku stromu, Burton odišiel. Ostal na ranči len on a jeho brat Tomáš s rodinami.
Potom sa ale stalo niečo s čím ani v tom najhoršom sne nepočítali. Na jeseň neprišli dažde a vyschla rieka. Rok to skúšali prekonať, ale dažde neprichádzali. Navyše medzitým tragicky zomrela jeho žena, ktorá skúšala vyliezť na jednu malú skalu porastenou machom. Pošmykla sa jej noha a zlomila si väzy. Kovboj ktorý mu pomáhal zakladať ranč mu poradil, že jediné východisko. Na poslednú chvílu sa však rozhodne neísť. Verí že dažde sa opäť vrátia, a že musí byť pri tom. Stiahne sa k tej skale, kde zomrela jeho žena, pretože je tam posledný prameň vody, a rok tam prosí. Druhý rok už také prestáva dúfať. Keď prameň postupne tiež vyschne, podreže si žili, a dúfa, že to dažde pritiahne. Dážď nepríde, a tak vylezie druhý deň na skalu a podreže si zápästie. Ako umiera, zaťahuje sa obloha a začína pršať.

Život Josepha Hellera

- Americký spisovateľ, narodil sa v Brooklyne, v ruskej židovskej prisťahovaleckej rodine, otec Isaac Donald Heller a matka Lena Heller v Brooklyne, v New Yorku. Už od chlapčenských čias živil v sebe sen, že raz bude spisovateľom. Svoje detstvo prežil na Coney Islande. Po maturite na Abraham Lincoln High School odišiel na vojnu. Toto 10 mesačné obdobie prežil ako pilot bombardéra u letectva. Nalietal 60 misií v B-25s nad Talianskom a Severnou Afrikou. Po demobilizácii sa oženil a začal študovať na New York University, neskôr na newyorskej Columbia University a kratšiu dobu na Oxforde. Počas štúdia na univerzite sa pokúšal o niekoľko poviedok, ktoré však neboli úspešné.
- V rokoch 1950 - 1952 pôsobil ako učiteľ angličtiny na Pennsylvania State University, na rôznych vysokých školách potom občas krátkodobo prednášal aj v neskoršom období. Niekoľko rokov pracoval v oblasti inzercie pre časopisy Time a Look a McCall´s. Román Hlava XXII, mimochodom jeho prvotina, sa okamžite stal bestsellerom. Do roku 1975 pôsobil na City College v New Yorku ako mimoriadny profesor angličtiny. V decembri 1981 sa uňho prejavili príznaky vážneho neurologického ochorenia Guillanov – Barreho syndrómu a ochrnul. Jeho žena Shirley, s ktorou mal dcéru Eriku a syna Teda sa s ním rozviedla v roku 1986. Potom sa oženil s Valeriou, jeho bývalou ošetrovateľkou z nemocnice.
- V roku 1999 ako 76-ročný zomrel na srdcový infarkt vo svojom dome v meste East Hampton v štáte New York.

Obsah diela: Hlava XXII

28-ročný vojak americkej armády Yossarian, slúžiaci na ostrove Pianosa v severnom Taliansku sa necíti ako dobrý vojak, a už vôbec nie ako hrdina. Rozhodne sa nechystal položiť svoj život za vlasť, svedčí o tom aj jeho názor. Dej sa začína v nemocnici. (Yossarian často simuloval aby nemusel až tak často bojovať.)
Ako dôstojník musí počas liečby cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov. Často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu, podpíše iba tie ktoré nečíta. Tie, ktoré prečíta často celé prečiarkne, alebo doplní o nejakú vetu a podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadať tajomného muža Washingtona Irvinga.
Po návrate z nemocnice zistí že počet náletov zvýšili na 50, a simulovanie mu nebude pomáhať večne. Myslí na to, že sa mu vojna stane osudnou, jeho a panické kľučkovanie medzi proti lietadlovou paľbou, mu paradoxne vynesie nečakané zásluhy, má si prevziať letecký kríž, avšak na slávnosť prichádza nahý.
Blíži sa útok na Bolognu, Yossarian si nedokáže pomôcť (bojí sa, lebo vie že je tam najsilnejšia protiletecká obrana) a tak posunie hranicu bombardovania. Aj keď padlo mesto do rúk spojencov, nebezpečenstvo stále trvá, preto podá celej jednotke preháňadlo, aby sa útok znova doložil. Pri nálete je zranený, keď sa vráti do útvaru, postupne tu zomierajú jemu nesympatickí ľudia, ale i jeho priatelia.
Raz, keď bol na pláži so sestrou Ducketovou, jeho pilot sa predvádzal na pláži. Nezbadal mávajúceho Simpsona a preťal ho vrtuľou napoly. McWatt po tejto udalosti spácha samovraždu. Doktor Daneeka, chorobne sa obávajúci o svoje zdravie na to doplatí najhoršie, lebo mal letieť spolu s McWatom. Smrti neunikol aj keď z neho administratíva urobila živého ducha. Zomrie aj Yossarianov najlepší priateľ Nately, počas bitky v ktorej mala letka veľké straty. Počas dovolenky ide do Ríma a podujme sa oznámiť Natelyho smrť jeho talianskej priateľke, hoci s ním mala povrchný vzťah tvári sa že ju správa hlboko zasiahla. Pokúsi sa zabiť Yossariana.
Po zvýšení počtu náletov na 80 odmieta chodiť na nálety. Cez deň sa s ním nikto nerozpráva, no v noci ho navštevujú vojaci a pýtajú sa, či nedostal za odmietanie náletov nejaký trest. Plukovník Cathart a podplukovník Korn pristúpia konečne na to, že dovolia Yossarianovi odísť s frontu pod podmienkou, že bude vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore.
Yossarian sa opäť dostáva do Ríma a prechádza mestom, plného stratených existencií. V dôstojníckom byte zistí, že Aarfy znásilnil a potom vyhodil z okna nepríťažlivé mladé dievča, paradoxne zatknú Yossariana pretože nemá priepustku. Po informácii, že Orr žije a emigroval do Švédska, sa rozhodne konať sám, na vlastnú päsť (emigrovať do Švédska).

Život Normana Mailera

- narodil sa v roku 1923 v USA.
- bol americký spisovateľ, dramatik, novinár, scenárista a filmový režisér. Svojimi reportážami a reportážnymi románmi sa zaradil k tzv. novému žurnalizmu.
Študoval na Harvardovej univerzite. Roku 1942 musel narukovať do americkej armády, v rokoch 1944–1946 sa zúčastnil bojov v Tichomorí.
- Šesťkrát sa oženil a mal deväť detí.
- Zomrel na zlyhanie obličiek vo veku 84 rokov.
- Získal dve Pulitzerove ceny za diela Armády noci a Katova pieseň.

Obsah diela: Nahí a mŕtvi

Dej sa začína na lodi amerického námorníctva, ktorá smeruje k ostrovu Anopopei. Vojaci majú strach z vylodenia a nemôžu spať, hrajú teda karty. Vylodenie prebehne nasledujúce ráno. Prekvapivo hladko. Väčšina vojakov vrátane čaty seržanta Crofta je pridelená na výstavbu tábora a ciest. V tejto časti autor opisuje vzťahy medzi vojakmi, ktorí si medzi sebou vytvárajú jemné priateľstvá, vedú rozhovory o ženách, spomínajú na domov, na minulé boje. Invázii velí generál Cummings, ktorý si vyberá za svojho pobočníka poručíka Hearna. Vedú spolu dlhé dialógy o zmysle vojny, o živote, ľuďoch, hrajú šach. Generál váha s útokom na hlavnú tzv. Tojakovu líniu ( Tojak- veliteľ japonských jednotiek). Napokon sa rozhodne vyslať malý a nedostatočne zásobený prieskumný oddiel (PO) aby túto líniu obišiel a zaútočil na Japoncov z tyla.
Za veliteľa PO vymenuje poručíka Hearna, pretože ho medzičasom znenávidel a chce sa ho zbaviť .Toto sa nepáči dovtedajšiemu veliteľovi- seržantovi Croftovi. Postup PO je pomalý a náročný. Croft zámerne nepovie Hearnovi o blízkych nepriateľských jednotkách a pri pokuse o prechod cez priesmyk Hearn spolu s iným vojakom umiera. Croft preberá velenie a rozhodne sa pre výstup na Mount Anaka, čo Hearn považoval za šialenosť. Počas cesty sa vojaci búria, niekoľkí padnú, no Croft si vydobyje autoritu. Tesne pred vrcholom napadne totálne vyčerpanú čatu roj sršňov. Vojaci sa prestanú starať o rozkazy a utečú späť do údolia. Počas cesty späť do tábora sa na lodi dozvedajú, že ich misia a smrť ich druhov bola zbytočná, pretože americké jednotky šťastnou zhodou náhod zničili japonský muničná sklad a hlavné veliteľstvo. Bolo len otázkou času kedy Tojakova línia povolí.

Záver

Cieľom práce bolo obohatenie sa o nové poznatky z americkej literatúry po 2. sv. vojne a oboznámiť sa so štyrmi predstaviteľmi prózy.

Zoznam použitej literatúry

John Steinbeck – Neznámemu Bohu
J. D. Salinger - Kto chytá v žite
Joseph Heller – Hlava XXII
Norman Mailer – Nahí a mŕtvi
+ internet