Opakovanie literatúra 7.ročník

Opakovanie literatúra 7.ročník

Celoročné opakovanie.

1. Balada – epický žáner ľudovej slovesnosti. Jednoduchý, smutný dej, končí sa tragicky. Využívajú sa magické čísla, nadprirodzené postavy, gradácia...
- umelá balada – autora poznáme. Napr.: Ján Botto : Lucijný stolček
- sociálna balada – rieši problémy chudoby, vojny, osamelosti ľudí. Napr.: Pavol Ország-Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie
- ľudová – šírila sa ústne

2. Bájka – epické rozprávanie, alebo báseň; autor sa vysmieva zlu, vyslovuje v nej mravné poučenie. Má starobylý pôvod. Najznámejší bájkar bol Ezop. Využíva inotaj (alegóriu) a personifikáciu.

3. Lyrická báseň – vyjadruje pocity básnika, myšlienky a nálady. Využíva prirovnanie (viečka ako rolety)

4. Lyrika – osobná (Oči, Strieborné šaty), prírodná (jar, jeseň, Poslíček), spoločenská (Uvítanie)

5. Detská populárna pieseň – básnický útvar určený na spievanie. Vyskytuje sa tu združený rým – dva po sebe idúce verše sa rýmujú (Bol to iba taký túlavý psík, taký malý biely túlavý psík).

6. Povesť – epické rozprávanie, historické motívy a dej sa vzťahuje k významnému miestu , postave, obdobiu.

7. Historická poviedka – opisuje medziľudské vzťahy v určitom historickom období.

8. Povesti podľa obsahu delíme – epické a básnické.

9. Charakterizuj historickú povesť a uveď príklad – Oslavuje hrdinstvo ľudí, dejiny miest v určitom historickom období. Napr.: Jozef Cíger-Hronský : Zakopaný meč pod Zoborom, Carola Omanová : Čarovný lukostrelec.

10. Ruské byliny – oslava hrdinov starého Ruska (Uzdravenie Iľja Muromca:epika + lyrika)

11. Vedecko-fantastická literatúra – (science-fiction) autor opisuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale využíva doterajšie vedecké poznatky. Zakladateľom je Jules Verne.

12. Príbehy zo života detí – autor opisuje svet detí, ich problémy, osudy; často sú to príbehy z minulého storočia.

13. Príbehy zo života v prírode – opis zážitkov z prírody podľa vlastných skúseností alebo legiend

14. Detektívka (poviedka, román, film) detektívna literatúra – Príbeh o pátraní po neznámom páchateľovi zločinu. Motívom je boj dobra so zlom. Hrdinom je detektív, ktorý sa snaží usvedčiť páchateľa.

15. Náučná literatúra – informácie zo sveta vedy, techniky, histórie; cez rôzne encyklopédie, internet

16. Román – rozsiahle epické dielo, kde autor opisuje veľa postáv, ktoré sa v priebehu deja menia, vyvíjajú a zachytávajú dlhý časový úsek z ich života.
- Vedecko-fantastický – zaoberá sa vedou, technikou a vývojom ľudstva v budúcnosti
- Historický – epické rozprávanie, ktoré čerpá námet z historickej minulosti a oslavuje hrdinstvo ľudí, dejiny miest
- Dievčenský – rieši problémy dievčat

17. Rozprávací slohový postup – autor ho využíva na prerozprávanie príbehu. Na zdôraznenie napätia využíva slovesá

18. Dráma – literárny druh, ktorý má dej, autor cez ňu vyjadruje svoje pocity, nálady a myšlienky. Vznikla v starom Grécku pri oslave boha Dionýza. Má štyri kategórie:
- divadlo – umenie s dôrazom na zrak a sluch
- film – ponúka veľa informácie napr. ako dokumentárny film alebo hraný film. Prvý film v r. 1895. Poznáme animovaný film : rozpráva príbeh cez kreslené postavičky formou komiksov (Superman, psík Snoopy)
- televízna hra
- rozhlasová hra – literárno-dramatický žáner určený viac pre deti. Môže byť pôvodná hra alebo adaptácia divadelnej hry alebo románu...

19. Inscenácia – uvedenie dramatického diela na javisko alebo v televízii

20. Inotaj (alegória) – autor bájky obrazne, nepriamo vyslovuje svoj názor.

21. Personifikácia – Prenesenie vlastnosti človeka na neživú vec (psíček očami sa s tebou rozpráva; jar sa teperí v papučkách; pes by nariekal; stromy sa rozvraveli)
22. Epiteton – obrazné pomenovanie s citovým významom (na mladých lúkach, zlaté nite)

23. Satira – ostrý, útočný výsmech

24. Archaizmy – slová, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú. Môžeme ich nahradiť synonymami (mrazivo=zmrzlina; gamby=pery)

25. Historizmy – slová, ktoré sa prestali používať Napr.: grifeľ = nástroj na písanie

26. Prirovnanie – Tma ako v noci, čierny ako noc

27. Metafora – prenášanie významu na základe vonkajších alebo vnútorných podobností (kúpiť chlieb za mozole; pole jedna živá tvár ; svetielka sa mihotali ako uhlíky v pahrebe) (Tma mi leží na očiach ako hustá čierna šatka)

28. Básnická (rečnícka) otázka – umelecký prostriedok, keď básnik dáva otázku, ktorá nevyžaduje odpoveď.
29. Sonet – lyrická básnická forma. Skladá sa zo 14 veršov usporiadaných do dvoch štvorveršových a dvoch trojveršových strof. Na konci je pointa alebo zhrnutie myšlienky.

30. Obkročný rým – rýmového spojenie prvého a štvrtého, druhého a tretieho verša (ab ba).
Na hrušky som dostal chuť.
Zas ťa jazyk páli?
Dovoľ mi pár odtrhnúť.
Mamka zakázali.

31. Striedavý rým – tvoria ho dva párne a dva nepárne verše (ab ab)
Naša reč je sladká
Jak mlieko Panny Márie,
Ale slovo matka
Nad všetky dary je.

32. Združený rým – (aa bb)
Tie malé žabky, čo tu žili,
Už sa mi, beda, zropušili,
Ich fistulový krehký hlas
Prešiel v bas.

33. Aforizmus – stručný výrok s vtipnou myšlienkou (Iba príroda robí veľké veci zadarmo; Dušou nazývame to, kam z tela nedovidieť.).

34. Anekdota – krátky epický príbeh s humorným koncom. (V Taliansku sa pestujú hlavne špagety; Prietok je počet vody za sekundu.).

35. Obsah literárneho diela –  tvorí hlavná myšlienka (autorský zámer) a téma. Hlavnú myšlienku vyjadrujú autori rôznou formou: epickým rozprávaním v povesti (Štefan Moravčík : Sitnianski rytieri) alebo lyrickou básňou (Ján Smrek : Najčistejšia).