Pochádzal z východného Slovenska z Bánoviec nad Ondavou, študoval na učiteľskom ústave v Bratislave ň, určitý čas učil. Na sklonku života pôsobil ako kultúrny vyslanec v Taliansku v Janove. Nezaradil sa k žiadnemu smeru i keď najbližšie mal k nadrealizmu, typickým je voľný verš. Zbierka Zradné vody spodné : občianska humanistická lyrika, zaujíma sa o osud človeka a jeho utrpenie a zamýšľa sa nad východiskom ľudstva z tejto situácie. Nioba matka naša : inšpiroval ho antický motív v ktorom matka Nioba žiali nad mŕtvymi synmi. Matka má viac významov (láska, domov, krajina), Je to reagovanie na sociálne otázky a skončenú vojnu, básnik sa tu dovoláva mieru a hovorí že zbrane by sme mali spoznávať len v múzeách a skončená vojna vyvoláva u neho strašnú spomienku ktorá mu zostal z detstva. Je to spomienka na otca ktorý padol v období prvej svetovej vojny. Vyjadruje to slovnými spojeniami „padol za cisára“. Spomína na utrpenie matky ktorá sa bála tmy a tmou bola vojna. Nachádzame tu baladizmus a tragizmus. Nápisy na hroboch : opísal tu detské zážitky, stratu otca, motív olova, tmy a akýchsi nevypovedaných slov ktoré sú symbolom utrpenia. Defilé báseň Panta Rei – Všetko plynie : autor tu použil ako základný motív motív ticha, ktorý postavil do protikladu proti zúreniu vojny, tento motív sa opakuje podobne ako to je v litániách a básnik verí že i toto ľudské utrpenie pominie čo vyjadril vo verši „pominieš jak všetko čo je z diabla, noc strašlivá“. Návraty : Samotný názov predznačuje myšlienky tejto zbierky ktorú môžeme rozdeliť na dva okruhy prvým je autobiografia samotného autora a druhou je láska k Zemplínu. Moje popoludnie, Slnce nad nami, Vysoké letné nebe : v týchto zbierkach básnik vyjadril postoj k dobe stotožnil sa s budovateľským úsilím, sú to zbierky poznačené schematizmom. Koráby z Janova : sú to jeho dojmy z talianska. Ponorná rieka. Okrem vlastnej literárnej tvorby venoval sa aj prekladateľskej tvorbe.