Prešiel zložitým umeleckým aj osobným vývinom od kresťanského humanizmu k socialistickej literatúre až po poéziu ktorá je založená na vyznaní osobného citu (lásky). Anjeli : Dokazuje básnikovu spriaznenosť s katolíckou modernou ale je aj dôkazom jeho osobných filozofických názorov. Plebejská košeľa je odlišne orientovaná a prevládajú predovšetkým sociálne motívy, zobrazuje tu plebejca ktorý i keď je chudobný cíti sa byť veselím a šťastným. Spievajúce srdce Mihálik bol poplatný dobe (socializmu) je to mnohotematická básnická zbierka opisuje robotníkov, roľníkov, vojakov a mládež. Ozbrojená láska, Neumriem na slame : sú to zbierky v ktorých prevládajú občianske i politické témy, akúsi konfrontáciu kresťanského a ateistického názoru konfrontuje sa v zbierke Vzbúrený Jób použil biblický námet, zaujímavý je záver tejto básne v ktorom hovorí o dome ktorý nepriľahla strecha, tým vlastne myslel ľudstvo ktoré neuzavrelo rozvoj ani filozofické názory. Tŕpky : odklon od predchádzajúcich zbierok v centre pozornosti je tu žena, názov zbierky prevzal od J. G. Tajovského ktorý napísal súbor poviedok v ktorých vydal skúma osud ženy z hľadiska sociálneho, tieto zbierky vydal pod názvom Tŕpky, Mihálik skúma ženu z hľadiska morálneho a psychického. Bola to veľká rozvodovosť, osudy detí z rozvrátených rodín, honba za majetkom ale aj generačné vzťahy. Je to akási rekapitulácia života ženy po rozchode s mužom a popri tých trpkých skúsenostiach uvedomuje si že kdesi bola láska ktorú autor označil ako čierny kameň, hovorí tu o láske ktorá sa nedá zničiť ale čierna farba predstavuje udalosti ktoré zastreli to čo bolo v láske pekné. Medzi zaujímavé básne patrí Báseň : Zaostalé ženy v ktorej hovorí o ilúziách mladých dievčat, ktoré ich strácajú často v rodinnom živote, autor hovorí že náplňou ich dní sa stali starosti o rodinu a ich sny sa premenili v sieťky plné nákupov, akoby ich tvár strácala mladistvý vzhľad pod parou karfiólu na druhej strane poukazuje na to že mužom prestávajú sa páčiť takéto ženy a tak sa rodí nevera autor tu uvažuje o emancipácií žien a dochádza k tomu že i keď sú podľa zákona emancipované vo väčšine prípadov ťarcha starostí o rodinu je na nich a tak muži zahĺbený do televízneho kresla prestávajú mať záujem o ich ruky vyštípané lúhom a autor ich nazýva akýmisi sokolíkmi ktorý sa dokázali odpútať od každodenných starostí.