Gustave Flaubert : Pani Bovaryová

Gustave Flaubert

* 12. 12. 1821 Rouen, Francúzsko
+ 8. 5. 1880 Croisset, Francúzsko

Francúzsky spisovateľ, významný predstaviteľ realizmu

Francúzsky spisovateľ Gustave Flaubert sa narodil 12. decembra 1821 v Rouene v nemocnici L’Hôtel-Dieu. Rodina primára Achilla Flauberta bývala v nemocničnom byte a tak aj Gustave vyrastal v prostredí plnom ľudského utrpenia. Najprv študoval na miestnom lýceu a potom odišiel študovať práva do Paríža. Otec z neho chcel mať právnika, pre chorobu však štúdium prerušil a neskôr sa utiahol na rodičovskú usadlosť v Croisset. V lete 1836 trávil Gustave s rodičmi prázdniny pri mori neďaleko Trouville. Na pláži sa stretáva s dvadsaťšesťročnou Elize Focaultovou, manželkou parížskeho vydavateľa hudobnín Schlésingera. Zo sporadických stretnutí sa zrodí Flaubertova osudová láska, ktorá ho neopustí po celý život. Nikdy sa neoženil. S mnohými priateľmi umelcami viedol rozsiahlu korešpondenciu. Okrem ciest do Talianska, Tunisu a na Blízky východ žil Flaubert len pre svoju prácu.

Písal veľmi pomaly a precízne pracoval s každým slovom. V jeho tvorbe sú známe romány Pani Bovaryová (Madame Bovary, 1857), Salambo (Salammbô, 1862), Citová výchova (L'Education sentimentale, 1870), Pokušenia svätého Antonína (La Tentation de Saint Antoine, 1874), niekoľko poviedok (Zúrivosť a bezmocnosť, Opojenie a smrť, Pohreb dr. Maturina) a drám (Kandidát, Zámok srdca). Flaubertove romány vzbudili u čitateľov veľkú pozornosť, niektorých až pobúrili, a to najmä tým, že boli iné – bližšie skutočnému životu než napríklad Balzacove, ktorého postavy boli štylizované.

Flaubert prenášal priamo do príbehu život v jeho surovej, obyčajnej podobe. Tým vniesol do európskeho románu novú líniu, stal sa moderným románopiscom. Práve jeho dielom, v období medzi Pani Bovaryovou a Citovou výchovou, sa mení vývin európskeho románu. Od neho sa odvinú ďalšie pokusy moderného románu smerom „k obyčajnosti“. Autori tzv. nového románu sa tiež odvolávajú na Flauberta ako na svojho učiteľa, ako na prvého, ktorý začal vývin románu týmto smerom. V posledných rokoch trpel depresiami, zomrel 8. mája 1880 v Croisset na mŕtvicu.

Pani Bovaryová (Madame Bovary, 1857, po slovensky 1927): – podtitul: Mravy francúzskeho vidieka.

Toto dielo začalo byť uznávané ako vzor realistického románu, pôvodne vychádzal v časopisoch. Román stál Flauberta päť rokov tvrdej práce. Toto vrcholné dielo francúzskeho realizmu podáva obraz ženy, ktorá má romantickú predstavu o láske a živote, je však ubitá vidieckym stereotypom, v manželstve je nešťastná, preto sa dopúšťa nevery, v mimomanželskom vzťahu je šťastná, jej milenec ju však opúšťa – sklamanie v manželstve, v láske a finančné problémy ju privedú k samovražde, autor neidealizoval, nemoralizoval, zostával pravdivým a nestranným zobrazovateľom všednej životnej skutočnosti na francúzskom vidieku.

Flaubert musel ísť kvôli tomuto románu pred súd „za urážku verejnej a náboženskej morálky a dobrých mravov“, bol však oslobodený - proces vyvolal záujem o knihu

DEJ:
Ema Bovaryová, ktorá je vydatá za lekára Charlesa Bovaryho, čoskoro po sobáši pociťuje sklamanie z manželstva aj manžela, ktorým začala opovrhovať, lebo je „nudný“ - je so všetkým nespokojná, náladová, vrtošivá, tvrdohlavá.
Jej dezilúzia vyplynula z jej predchádzajúceho života v kláštore, kde rada tajne čítala romantické príbehy – z nich mala prehnané romantické predstavy o láske a prepychu.

Sklamanú Emu Bovaryovú si pri jednej príležitosti vyhliadne pôžitkársky statkár Rudolf, do ktorého sa mladá žena hlboko zamiluje – Ema konečne pociťuje šťastie a vnútorné uspokojenie, začne sa tešiť zo života, no Rudolf sa nechce výraznejšie viazať, preto po troch rokoch Emu opúšťa – tá sa z toho zrúti, ochorie, no neskôr sa púšťa do ďalšieho ľúbostného dobrodružstva s mladíkom Leonom - Ema ho vydržiava, preto si u úžerníka požičiava veľké množstvo peňazí.
Uvedomuje si, že s Leonom už nie je šťastná, navyše jej majetok zaberie exekútor, po čom spácha samovraždu