Svetová realistická literatúra
(Honoré de Balzac, Nikolaj Vasiľjevič Gogoľ, Anton Pavlovič Čechov)

Predstavenie doby :

Svet – priemyselná revolúcia v 19. storočí, rozvoj priemyslu
- zanikanie feudálnych a upevňovanie kapitalistických vzťahov

Literatúra – prechod od romantizmu k realizmu
- zmena ekonomických, ľudských, morálnych a citových vzťahov
- vzniká pozitivizmus – zakladateľ August Comte – vyzdvihoval konktrétne ľud. poznanie, skotočné je iba to, čo sa dá zmyslami overiť a dokázať; inšpirovali realizmus, v ktorom sa odráža každodenný život

Realizmus – popiera estatické princípy romantizmu, ale zároveň naň nadväzuje. Snaha objektívne zobraziť skutočnosť a reálny život, ľud.vzťahy a charaktery. Človek je zobrazovaný v prostredí v ktorom žije aj s konfliktmi, ktoré má. Pozornosť sa upriamuje na konkrétny, všedný život, typická postava obyčajný človek. Realizmus prináša novú literárnu postavu – typický charakter – typ – taká literárna postava, kt. je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí; žije v typickom prostredí, hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy. Zaoberá sa predstaviteľmi spoločenských vrstiev.
- dominantné žánre román, poviedka, novela

Koncom 19, a zač. 20. stor. prebiehajú v kap. spoločnosti veľké zmeny. Zanikajú feudálne a upevňujú sa kap. vzťahy. Tieto vzťahy boli založené na moci peňazí. Zostrujú sa aj boje európskeho proleteriátu a vrcholia Parížskou komúnou (1871). Dochádza k priemyselnej revolúcii a k prudkému rozvoju prírodných vied. Rozmach prírodovedného bádania ovplyvnil aj filozofiu, vzniká nová filozofia - pozitivizmus.

Pozitivizmus zdôrazňuje objektívne poznanie spoločnosti, proti subjektívnemu.
Táto filozofia vplývala aj na literatúru, kde badať snahu o objektívne zobrazovanie spoločenských procesov, ľudských vzťahov a charakterov, každodenného života. Spisovatelia si všímajú vplyv prostedia na charakter človeka. Toto prostredie formuje človeka kladne alebo ho deformuje. Tento literárny smer sa volá realizmus.
Realizmus zobrazuje hrdinov zo všetkých spol. vrstiev.

Rozdiely medzi romantickou a realistickou literatúrou

V romantizme hrala veľkú úlohu fantázia, sen, predstavivosť. V realizme spisovatelia zobrazujú všedný život na základe vlastnej alebo spoločenskej skúsenosti.
Romantickí spisovatelia sa často obracali do minulosti. Realistickí spisovatelia zobrazujú svoju súčasnosť a vnímajú vzťahy a rozdiely v kap. spoločnosti.
Romatický hrdina žil bohatým vnútorným životom, charakterizuje ho ušľachtilosť ducha. Človek realistickej literatúry je zachytený v konkrétnom spoločenskom prostredí, ktoré ho formuje.

- Román - charakteristický pre toto obdobie - dlhšie epické dielo zachytávajúce i väčšie časové rozpätie, ktoré dáva možnosť tvarovať postavy a nechať ich konať - realistické opisy, veľa monológov. Obyčajne veľa postáv, ktoré sa menia. Balzakovský román má i úvodné opisy na načrtnutie deja a prostredia; nepriama charakteristika - cez skutky a konanie postavy

Porovnanie romantizmu a realizmu :
realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, hlavne ako reakcia na romantizmus, ktorého estetické princípy popiera. Realizmus sa sústreďuje len na realitu, vykresľuje obyčajných ľudí v bežných situáciach, ktoré sa im stávajú. Sústreďuje sa na prítomnosť. Hrdina v romantizme je zidealizovaný a pochádza z nižších vrstiev, sú tam časté kontrasty a protiklady, rozpor medzi snom a skutočnosťou; titanizmus – vykonanie hrdinského činu.