Príbeh o snehovej vločke

Bol krásny zimný večer a mraky vyzerali akoby malo už už začať snežiť. A začalo. Razom celá obloha zbelela a ráno to vyzeralo akoby sa celé mesto zahalilo do bielej prikrývky. A kde sa vzala tu sa vzala jedna snehová vločka, ktorá sa volala Eliška. Bola celkom najvyššie lebo sa práve teraz narodila. A padala. Ako padala stihla si nájsť nových kamarátov. Hrali sa guľovačku. A hrala sa takto.

Malé vločky si nachádzali staré veľké vločky a uždibovali z nich a kým ich naháňali museli ten uždibnutý kúsok hodiť do nepriateľskej vločky. Raz sa hrala guľovačka modré lupene proti zeleným lístkom ktorých členom bola aj Eliška. Fíha tam sa ale lietalo všade lietali uždibnuté kúsky z veľkých snehových vločiek. Veľké a staré snehové vločky ich už nenaháňali ale sa len pozerali lebo boli staré a unavené. Zdalo sa že zelené lístky vyhrávajú ale to sa iba zdalo a aj to len veľmi krátko. Pretože Eliška hodila snehovú guľu do Fera. Fero sa rozzúril a pretože bol starší tak urobil obrovskú snehovú guľu. A zrazu bola na jeho muške Eliška. Ani si to poriadne nerozmyslel a hodil snehovú guľu na Elišku. A trafil ju rovno do hlavy a padala. A ako padala dopadla rovno na sneh pred Jurkovými nohami. Jurko nabral sneh na snehuliaka a Eliška sa stala súčasťou snehuliaka. Bolo jej trochu smutno lebo bola sama. Smútila za kamarátmi a spomínala ako sa hrali na guľovačku.

A keď akurát plakala za kamarátmi oslovila ju jedna malá vločka ktorej tvar sa nedal rozoznať pretože bola stlačená v snehuliakovi. Rozprávali sa a každý povedal svoj životný príbeh. Ani sa nenazdali a bola tu jar. Tak sa začal sneh roztápať a snehuliak s ním. Tak sa zo snehovej vločky stala para.