Ľudová slovesnosť
Ľudová slovesnosť
Ľudová slovesnosť je tvorba ľudu. Vytvárala sa dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Do ľudovej kultúry patrí hudba, tanec a architektúra. Ľudová slovesnosť bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínadlá). Pod vplyvom kresťanstva tento druh zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy) a rodinný folklór, ktorý mal 3 etapy: narodenie, svadba, smrť.
• V 15. storočí vznikla historická tematika o dobrom a spravodlivom kráľovi Matejovi.
• V 16. a 17. storočí sa rodili historické povesti a najmä balady, ktoré stvárňovali osud ľudu počas protitureckých bojov (Belehrad, Rabovali Turci).
• V 17. storočí sa objavila zbojnícka tematika. Piesne vyjadrujú sympatie k zbojníkom, útrapy za milou a domovom (Utekajte chlapci hore dolinami, U richtára sedia). Najobľúbenejšou postavou sa stal Juro Jánošík.
• V 18. storočí sa formovala ľudová dráma a piesňová lyrika (napr. ľúbostné, pastierske piesne)
• Priepasť medzi ľudovou slovesnosťou a umelou literatúrou sa zmenšovala od čias osvietenstva, keď ľudia sa zaujali o ľudovú pieseň. Významnými zberateľmi sa stali Ján Kollár, Ján Francisci-Rimavský a Pavel Dobšinský.
• V období romantizmu sa dokonca ľudová slovesnosť stala pre štúrovcov vzorom vlastnej tvorby (Ján Botto, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič)
Ľudová lyrika
- nemá dej, pocity, myšlienky, symboly, zdrobneniny, stále prívlastky
• Vojenské piesne
• Pracovné piesne
• Ľúbostné piesne
Ľudová epika
• Historické piesne (téma: boj proti Turkom)
• Rozprávka: fantastické (Kapsa, potras sa!)
- pozitívne a negatívne postavy, magické čísla (3,7,12) a predmety, gradácia (stupňovanie)
zvieracie (Starý Bodrík a vlk)
realistické (O troch grošoch)
- hlavná postava je chudobný človek, ktorý je múdry
etiologické (Beckov hrad, o Nitre)
- sú o pôvode sveta a človeka, viaže sa k nejakému hist. udalosti
• Povesť (Sitnianski rytieri)
• Balada
Ľudová dráma
• Obradové hry (Morena)
• Koledové hry (Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom)
• Detský folklór (vyčítanky, rečňovanky a zábavné hry)
Krátke formy ľudovej slovesnosi sú:
pranostiky – ľudové predpovede počasia (Katarína na ľade, Vianoce na blate)
príslovia – ustálené slovné spojenia (Komu sa nelení, tomu sa zelení)
porekadlá – obsahujú skúsenosť, múdrosť alebo ponaučenie (kôň má štyri nohy a predsa sa podtkne)
hádanky - Ktorý vták má na chvoste raka? - Straka
Nitra (povesť)
Svätopluk cíti blížiaci sa smrť, preto zavolá svojich 3 synov, ktoré sú Mojmír, Svätopluk a Predslav. Podal každému zväzok prútov, aby ich polámali. Ani jeden nevládal. Potom otec im zväzky rozviazal a synovia bez námahy polámali prútky. Je to ponaučenie o tom, keď sa nedržia spolu, nepriatelia ich polámu, lebo stoja osobitne, sú slabí. Keď sú synovia spolu, nebude nikto na svete, kto by ich premohol.
Beckov hrad (povesť)
Beckov bol Ctiborovým šašom. Dobre ho zabával a preto mu zasľúbil, že mu splní žiadosť. Beckov chcel, aby mu postavil zámok o rok a deň. Postavený hrad tak sa zapáčil Ctiborovi, že ho chcel zakúpiť za toľká zlata, koľko hrad vážil. Ctibor žil márnotratý život, raboval. Raz počul svojho psa zavýjať, videl, že jeden sedliak ho udrel, lebo ho pohryzol. Ctibor sedliaka hodí zo skaly. O rok neskôr Ctibora poštípe had a spadne takisto zo skaly.
Rabovali Turci (balada)
Turci zajali dve zvolenské deti: Katarínu a Tomáška. Katarína mala lepší život, pretože Tomáška Turci zavreli do spodnej temnice. Katarínke sa snívalo o holube, čo znamená smrť niekoho blízkeho. Vyslobodil brata a vrátili sa domov, kde ich mama nespoznala. Tomáško v noci zomrie.
Kapsa, potras sa! (fantastická rozprávka)
Vietor vzal pšenicu od chudobného gazdovi, ktorý preto odišiel za neho. Vietor mu dal jednu kapsu, ktorá keď sa potriasla hocičo im dala jest a piť. Vietor zakázal gazdovi chváliť sa s ňou. Rodina sa najedla a potom zavolali farára, ktorý si kapsu požičal na 3 dni. Po troch dňoch farár kapsu vrátiť nechcel, preto gazda vrátil sa k vetru, aby mu dal ešte jednu kapsu. Vietor mu dal takú kapsu z ktorej vyleteli kyjaky. Gazda u farára nenápadne vymenil kapsy. Farár neskôr usporiadal hostinu, na čom sa kapca potriasla a všetci sa rozutekali, pretože kyjaky ich zbili.
|
