Slovenská literatúra po roku 1945
František Hečko
Slovanské verše (zbierka)
- vyjadruje obdiv národov vzdorujúcim nemeckému fašizmu
Drevená dedina (román)
- spracoval kolektivizáciu slovenskej dediny, chcel poukázať na rýchlu premenu
- bol negatívne poznačený schematizmom soc. realizmu
Červené víno (generačný román)
- autobiografické prvky (Marek Habdža), odohráva sa vo Vlčindole
- má 3 časti:
1. Živly
2. Hrdinka a hrdinča
3. Marek a Lucia
- postavy:
Alojza Kristová
Michal Habdža + Veronika
Jozefína, Filip, Mikuláš Urban + Kristína
Lucka + Marek, Magdaléna, Cyril, Metod, Adamko
Bohatým, starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta Urbana, Kristína. Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahovali sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa narodili ďalšie deti. Druhá časť sa začína tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetky práce okolo vinohradu je na Markových pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre, je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla.
Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam - bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habdžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť.
Tretia časť začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy, kde je vynikajúcim žiakom. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban sa utápa v alkohole, raz spadne z rebríka a zabije sa. Majetok a vinohrad si zakúpil Silvester Bolebruch (Luckin otec) - dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa.
Vladimír Mináč
Smrť chodí po horách (román)
- autor zobrazuje dve dejové pásma: v jednom je postava Jána Lotára, partizána bojujúceho v horách, kým v centre druhého je Janov brat Peter, ktorý sa dostane do koncentračného tábora
Nikdy nie si sama (satirický román)
- ľúbostný príbeh Maríny a Žoržíka, autor má otvorený prístup k téme, opisuje citové dozrievanie mladých ľudí
Generácia (trilógia):
1. Dlhý čas čakania
2. Zvony zvonia na deň
3. Živí a mŕtvi (román)
Marek Uhrín vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. Marek sa zranil v bitke s Nemcami a liečili ho v nemocnici, neskôr sa vráti k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s Labudom čaká dieťa. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci uväznia obyvateľov dediny, z ktorej pochádzal aj Labuda. Veliteľ partizánov, Janko Krap sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Olina sa dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, v boji stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel Labudu. Pri utekaní sa dostanú ku Sovietskym oddielom, tým sa zachránia. Marek sa zasnúbi s Olinou a aj Janko Krap s Emou. Labuda po úteku sa lieči v Moskve.
Alfonz Bednár
Kolíska (novela)
- dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny, retrospektívny postup
- Zita Černeková počúva rádio, priamy prenos zo súdu, na ktorom svedčil jej muž, Mišo. Svedčil proti jej bývalému milencovi Majerskému. Jeho meno vyvoláva spomienky:
Zita bola sama doma, keď Majerský navštívi ju počas vojny. Žena ho ukryje v izbe. Na hliadke začujú nemeckí vojaci z Černekovej chalupy zvuk, je to však len kolíska, v ktorej Zita uspáva svojho chorého syna.
Vojaci vojdú dnu, vysmievajú sa jej, chcú ju využiť. Majerský nemohol vydržať a utiekol von oknom. Vonku sa začalo strieľať, všetci vybehli z chalupy a o chvíľu sa vrátili zranený. Majerský na nich strieľal z potoka. Novela končí tak ako začala.
Balkón bol privysoko (humoristicko-kritický román)
- hlavná postava sa mení na rôzne zvieratá, je nútená žiť v takom tele
- je to iba sen, ktorý vyjadruje pocit prázdnoty
Sklený vrch (román)
- zložitá kompozícia, vnútorné opisy, retrospektívny postup
- 3 časové línie:
1. : rok 1951
2. : vojna
3. : 1947 + súčasnosť
- symbol prírody a harmónie: miesto Tichá dolina
- Ema Klasová pracuje na stavbe spolu s manželom inžinierom Solanom. Svoje spomienky píše do denníka. S obsahom tohto denníka sa jej muž oboznámi, kým Ema umiera v dôsledku nehody na stavbe. Či Ema umrie, alebo nie, dozvedáme sa až na konci románu. Denníkové zápisy sa dotýkajú 3 etáp Eminho života, z ktorých sa každá viaže k jednému chlapovi:
1. : v rokoch II. sv. vojny Ema sa zaľúbila do Milana Kališa. Počas vojny sa rozchádzajú, ale dohodnú sa, že presne o 4 roky sa tu stretnú. Po vojne Ema pátra po Milanovi, ale muža umúčili fašisti.
2. : V Bratislave sa Ema spoznáva so Zoltánom Ballom. Časom sa stáva jej snúbencom. Spolu sa vyberú na lyžovačku, zmeškajú vlak, pohádajú sa a Zolo odchádza domov. Ema cestuje sama a zoznamuje sa zo štyrmi turistami, najviac si rozumie so Solanom.
3. : Ema sa vydá za Jozefa Solana. Pracujú na stavbe vodného diela. Ema s mužom chcú ísť do Tichej doliny. Tam chce Solanovi prezradiť všetko o sebe. Táto cesta sa neuskutoční pretože Ema zomiera v dôsledku nehody.
Rudolf Jašík
Mŕtve oči (novela)
- opísal tragickú situáciu dospievajúceho chlapa: Adam sa narodil slepý. Jeho brat sa chcel oženiť a preto žiadal otca, aby dal brata do ústavu. Adam si to celé vypočul a nakoniec spáchal samovraždu.
Na brehu priezračnej rieky (román)
- odohráva sa v Kysuciach počas hospodárskej krízy
- do mesta prichádza mladý Štefan, ktorý presviedča ostatných o potrebe veriť, žiť a bojovať
Námestie svätej Alžbety (protivojnový román)
- rozprávač radí postavám, vstupuje do deja; skladá sa z 15 kapitol
- biblická symbolika v nadpisoch: Božie oko, Posledná večera
- dievčatko Eva a mladý chlapec Igor Hamar sú Židia. Igor sa musel starať o chorú matku, pracoval kde sa dalo. Z týchto starostí ho chcel dostať Žltý Dodo a zaviedol ho do krčmy. Igorovi sa však takýto život nepáčil. Stretne sa, ako každý večer na námestí s Evou. Dozvedá sa od nej, že od ďalšieho dňa musí každý žid nosiť Dávidovu hviezdu. Kaderník Ján Flórik si myslí, že byť Židom je hriechom a do výkladu vyvesil nápis: "Židov neholím a ani nestrihám!"
Igor sa začal obávať o Evin osud. Vybral sa za farárom, aby Evu pokrstil, ale ten chcel za to 10 000 korún. Igor ich chcel získať za každú cenu, preto ukradol i náramok, ten však bol zo sadry. Evin otec mu nedal, lebo vraj nemá. Nakoniec Samo predá kone Evinmu otcovi a peniaze dá Igorovi. Kňaz však odmietne prekrstiť Evu. Flórik sľúbi bohatej židovskej rodine, že ju prevedie za hranice, no odvezie ich do poľa a tam ich zastrelí. Žltému Dodovi platí za to, aby hlásil mená Židov, ktorí nenosia hviezdy. Ten však píše, kto mu napadne. Igor s Evou žijú spolu v Igorovom dome.
Igorova matka zomiera. Flórik zhromaždil na námestí všetkých mladých židov, zavrel a zastrelil ich. Medzi nimi aj Evu. Samuel Wiemann, jej otec si po dcérkinej smrti uvedomil, že jeho skúposť mu zabila dcéru. Rozhodne sa skončiť zo životom. Od zlej budúcnosti chce uchrániť i syna Róberta. A tak sa celá rodina otrávi polievkou. V Igorovi dozrieva pomsta za Evinu smrť, preto v noci zabije Flórika železnou tyčou. Sám sa chce potom utopiť v rieke, ale obuvník Maguš ho odhovorí od jeho činu a spolu odídu z mosta.
