Moderná prozaická tvorba

Moderná prozaická tvorba

Ladislav Ballek

Palánska trilógia:

Pomocník (román)

- podtitul: Kniha o Palánku
- Odohráva sa v povojnových rokoch, keď Štefan Riečan dostane mäsiarstvo v meste Palánk. Šikovný pomocník bývalého majiteľa zostane v dome, volá sa Volent Lančavič. Žena a dcéra Riečana sa hanbia za neho, radšej si užívajú život nakupovaním, chodievaním na večierky. Mäsiarstvo vďaka Volentovi dobre funguje. Riečanka ponižovala svojho muža, stala sa milenkou Volenta. Keď Štefan to zistil, odíde späť za matkou a bratom. Jeho žena, Eva mu napíše list, aby sa už nevracal, pošle mu aj veci a niekoľko peňazí.

Riečanka našla nového, mladého pomocníka. Volent oľutoval svoje činy, chcel aby majster sa vrátil do Palánku. Dcéra Riečana, Eva mladšia smútila za otcom, znenávidela matku a stala sa Volentovou milenkou. Jej matka odišla do Čiech s bohatým milencom. Eva a Volent sa zosobášia, lebo čakajú dieťa. Volent sa zaplietol do čierneho obchodu, za čo ho odsúdili na 8 rokov. Nakoniec Štefan sa vráti do Palánku, aby sa staral o svoju dcéru a o dve vnučky.

Južná pošta (zbierka próz)
- má autobiografické prvky na postave chlapca, ktorý je Ján Jurkovič
- opisuje colnícku rodinu v mestečku Palánk a formovanie osobnosti v dvojjazyčnom prostredí
- záver: detstvo je najurčujúcim obdobím života

Agáty (román)
- príbeh sa začína potom, ako oslobodí Palánk sovietsky zväz a prichádzajú noví občania

Vincent Šikula

Majstri (román)
- dej sa odohráva počas II. sv. vojny, v dedinke Okoličné, kde žije rodinka tesárov

Tesári: starý Guldán má 3 synov: Jakub, Ondrej a Imro, pracujú ako skupina tesárov. Onedlho Jakub a Ondrej spoznajú 2 dievčatá, do ktorých sa zaľúbia a rozmýšľajú nad svadbou. Starý Guldán so svadbou nesúhlasil, chcel udržať tesársku partiu po kope. Tretí syn Imro ostáva neutrálny. Nakoniec rodina sa rozišla v zlom. Starý Guldán zároveň si uvedomoval, že skôr či neskôr by k tomu určite došlo, a tak nakoniec súhlasí s rozchodom.

Dvaja: Po roku Imro oznámil otcovi, že sa chce oženiť s Vilmou. Otec o svadbe nechcel ani počuť, Imro však ho uistil, že bývať budú v dome Guldánovcov. Po tomto už otec so svadbou súhlasil. Vilmin starý otec zomrel a oznámila, že musí držať smútok najmenej rok. Niekoľko mesiacov pred svadbou dostali Guldánovci významnú prácu. Problém bol v tom, že stavba sa časovo kryla s Imrovou svadbou. Vilmina matka svadbu odkladať nechcela nakoniec ju presvedčil Starý Guldán.

Veža: Guldánovci na stavbe nového kostola v Cerovej pracujú všetci štyria. Jeden Cerovčan pozval ich na návštevu. Guldánovci sa tu zoznámili so Štefkou, starému Guldánovi sa zapáči. Imro so Štefkou si padnú do oka, ale v Imrovi sa ozvalo svedomie (bol zasnúbený s Vilmou).
Divadlo: Blížila sa Imrova svadba. Starý Guldán usúdil, že ich chalupa je v zlom stave a treba ju opraviť. Zistili, že to nestihnú, dokonca, že je rozpracovaný natoľko, že nebude v ňom možná svadba. Znova presvedčili Vilminu matku o odložení svadby. Svadba Imra a Vilmy sa uskutočnila.

Slnečné hodiny: Guldánovci pracujú u Kirinoviča, ale doma je len jeho žena Štefka, ktorá časom vyzná Imrovi lásku. Stretávajú sa v Štefkinej dome. Raninec mal strážiť Kirinovičovu ženu, a tak dobre vedel, koho mala práve na návšteve. Vyzval Imra, aby šiel s nimi ku partizánom do vojny. Imro s nimi odchádza.

Muškát (román)
- dej sa odohráva počas SNP. Vilma nevedela kde odišiel jej muž Imro, ktorý sa stal veliteľom partizánskeho družstva. Po vojne Imra priviezla domov sanitka, na nič nereagoval. Vilma so svokrom starali sa o neho, žila v nich nádej, že sa Imro predsa vylieči.

Vilma (román)
- odohráva sa po II. sv. vojne, rozprávačom je chlapec Rudko (sused Guldánovcov)
- Imro z vojny sa vrátil chorý, nevedel ani chodiť. Časom jeho zdravie sa zlepšuje. Po rokoch Vilma s Imrom si už nerozumejú. Po dedine sa šíria klebety o tom, že Imro má frajerku. Imro sa sťažuje, že mu je zle, dajú ho do nemocnice, kde mu už nevedia pomôcť. Zoberú ho naspäť domov, ale Imro zomrie.

S Rozárkou (psychologická novela)
- rozprávačom príbehu je Ondrej, ktorý po maminej smrti si vezme svoju sestru Rozárku na starosť. Dievča je mentálne zaostalá a Ondrej sa ju snaží vyliečiť. Nakoniec Rozárka musí odísť do sanatória. Ondrej si uvedomí, že jedine v takom svete, kde žijú ľudia s problémami ako ona, bude šťastná.

Prázdniny so strýcom Rafaelom (rozprávka)
- rozprávačom je 11-ročný chlapec Vinco, ktorý rozpráva o tom, ako sa učil hrať na heligóne, ale predovšetkým o všeličom, čo vidí okolo seba (najmä o dospelých)

Peter Jaroš

Tisícročná včela (generačný román)
- názov vznikol z pripodobnenia človeka ku včele, pretože pracovitosť a usilovnosť ho vždy spasili
- dej sa odohráva v dedine Hybe počas II. svetovej vojny

Martin Pichanda a jeho žena mali 3 deti: Kristínu, Sama a Valenta. Starý Pichanda bol roľníkom a murárom. Valent vyštudoval v Prahe právo, po návrate opustil svoju milú Hanku a oženil sa s bohatou Hermínou. Hanka čakala dieťa, obidvaja zomreli pri pôrode. Kristína s manželom Matejom Srokom nemali dieťa. Keď Matej zomrel, žila s Julom Mitronom, ktorý kvôli nej opustil Matildu, s ktorou nemohol mať deti. Kristína porodila Julovi dve nemanželské deti. Samo a jeho žena Mária zostali po svadbe doma u rodičov. Samo zaujímal sa o včely, často o nich rozprával, preto mal prezývku Včela. Ťažko pracoval, ale zárobky boli malé.

Jeho rodina sa rozrastala, mal už päť detí - Janka, Samka, Petra, Karolka a Emu. Roky ubiehali, najskôr zomrel starý Martin Pichanda i Ružena. Samo zobral najstaršieho syna Janka so sebou na múračky. V Maďarsku sa stali svedkami demonštrácie a malého Janka zastrelili. Samo musel pochovať svojho syna v cudzej zemi. Rozhodol sa, že sa bude starať iba o svoju rodinu, získa pre svoje deti majetok. Prenajal si mlyn a ťažko pracoval. Narodilo sa im posledné dieťa - syn Marek. Ale nešťastia ho neobišli - niekto sa pokúsil podpáliť mlyn, potom jeho dcéru Emu usmrtil mlyn. 3 starších synov dal Samo vyučiť.
Vtedy postihlo rodinu najväčšie nešťastie - vypukla I. sv. vojna. Narukovať museli aj Peter a Karol, Samo sa ešte tesne pred vojnou oženil a odišiel za prácou do Ameriky. Ani Karol, ani Peter sa už domov nevrátil. Samovi a jeho manželke Márii zostalo iba Marek, ktorý za účasť na demonštrácii sa dostal do väzenia. Prepustili ich až po pol roku, keď sa skončila vojna a bola vyhlásená Československá republika.

Popoludnie na terase (novela)
- príbeh pracovného dňa členov bratislavskej redakcie, monologické rozprávanie

Krvaviny (zbierka poviedok)
- využíva paródiu, kúsok hororu, fantázie; príbehy rozpráva tajomný pán Gorazd

Pacho, hybský zbojník (poviedka)
- sú v nej absurdné zápletky, bol sfilmovaný