Ich konflikt vyústi do tragického záveru, kde Hanka zabije Villániho, ktorý sa pokúša opätovne pripraviť Hanku o česť. Tu sa Michal prejavil ako nežný, ale aj vznetlivý človek vo vzťahu k Hanke, čestný a neznášajúci ponížené plazenie sa pred pánskou vrchnosťou a vzdorujúci pánskej spupnosti. Autor zobrazil v Michalovi sebavedomého a čestného človeka, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje protipól nemorálnosti a povahovej
pokrivenosti Villániho.
Sládkovičov Detvan je prvý základ realistického vývinu, v ktorom neskôr pokračoval Hviezdoslav. Sládkovičovo dielo sa končí ospievaním slobody, Hviezdoslav sa v závere lúči s lesmi - prírodou, v ktorej žil.

Modálnosť vety
Veta:
- je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá
Modálna stavba vety:
- je spôsob vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti
- rozlišujeme.
a) modálnosť objektívnu, vyjadrujúcu vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti
b) modálnosť subjektívnu, vyjadrujúcu vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede
- obidva vzťahy sa môžu realizovať pomocou lexikálnych prostriedkov (napr. časticami, citoslovcami, zámenami), pomocou syntaktických prostriedkov (slovosled, elipsa, vytýčený vetný člen a i.) a pomocou zvukových prostriedkov (intonácia vety)
- rozlišujeme tri druhy modálnosti
a) postojová (hovoriaci niečo jednoducho konštatuje, alebo sa na niečo spytuje, alebo si niečo želá – vety oznamovacie, opytovacie, žiadacie)
b) istotná (hovoriaci popri vecnej informácii naznačuje vo vete aj stupeň pochybnosti o platnosti výpovede; On možno príde. On istotne príde. On by mohol prísť.)
c) vôľová (hovoriaci dáva najavo, či sa uskutočnenie deja pokladá za želateľné, možné, nevyhnutné; Mal by som ísť. Musím ísť. Chcem ísť.)
- podľa obsahu delíme vety na:
a) opytovacie
b) oznamovacie
c) žiadacie (rozkazovacie, želacie)
- zvláštnym variantom sú zvolacie vety : sú expresívnou formou oznamovacej, opytovacej alebo žiadacej vety








5. Motív vzbury proti utrpeniu a neslobody v slovenskej romantickej literatúre.
V 30. rokoch 19. storočia revolučné hnutie zasiahlo aj Rakúsko-Uhorsko. Hospodársky zaostávala časť rakúskej monarchie. Vzniklo hnutie za samostatné Uhorsko. Na čelo sa dostala liberálna šľachta, ktorá presadzovala myšlienku nacionálne jednotného štátu. Nemaďarské národnosti sa obávali pomaďarčenia a preto sa snažili dostať pod ochranu Viedne.
Slovenské národné hnutie trpelo dvojitým útlakom: národným (Maďarsko) a hospodárskym (Viedeň). Slovenskej spoločnosti chýbala šľachta aj buržoázia.