Na čelo hnutia sa postavila inteligencia, ktorá bola úzko spätá so slovenským ľudom. V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu spoločnosť Česko-slovenská. Bol to samovzdelávací spolok študentov, ktorý príchodom Ľ. Štúra v roku 1835 zmenil program a začal riešiť národné a politické otázky. Snažili sa o šírenie a budovanie vlastenectva (vychádzky na Devín). V roku 1837 bola spoločnosť zakázaná a vytvorená bola tajná Vzájomnosť.
V júli 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzi Štúra, Hurbana, Hodžu v Hlbokom. Ich reformu schválil aj J. Hollý. Za základ bolo prijaté stredoslovenské nárečie a dodržiavaný bol fonetický pravopis.

Ľudovít Štúr
Ako ideový vodca revolučného hnutia vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Hoci poézia nebola jeho hlavnou doménou, už v prvej básnickej zbierke Dumky večerní sa vyznal z odhalenia bojovať sa Slovákov i za cenu života.

Janko Kráľ
Bol najrevolučnejším básnikom romantizmu. Začal písať v 20-tke a skončil v 50-tke. Nepriaznivo porušil aj literatúru Štúrovcov. Najčastejšie písal piesne, dumy, balady, revolučné básne. Bol to snilko, ktorý svoje myšlienky sústredil predovšetkým vo svojej lyrickej tvorbe. Znamením jeho tvorby – pesimistické ladenie básní, revolučnosť a aktívny hrdina bojujúci za slovenský národ.
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na dve časti:
1. Baladická tvorba:
Balada je epický žáner, ktorého dej končí tragicky, obsahuje gradáciu deja, dejové skoky a v príbehoch vystupujú nadprirodzené bytosti a úkazy. Má mať morálne počenie, pretože zlo je potrestané. Môže byť veršovaná, alebo napísaná prózou. Sociálna balada je osobitným typom (zlo je tu spôsobené zlými sociálnymi pomermi = Matka).
Janko Kráľ bol ovplyvnený najmä ľudovou baladou, jeho hrdinovia majú črty románskeho hrdinu – snažia sa bojovať za svoj ideál a sú ochotný prinášať obete.
Balady s mravným ponaučením: Kríž a čiapka, Skamenelí, Bezbožné dievky = je tu použitý ľudový jazyk, príslovia a stupňovanie napätia.
Sociálna balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko:
· autor tu poukazuje na krásu života jednoduchých ľudí a na ich pokojný život
· opisuje tu život mládenca, ktorý aj napriek milujúcim rodičom je uzavretá do seba
· Rozbor: Je to balada, ktorá prináša typického románskeho hrdinu. Je to samotár, plný vzdoru a hrdosti. Jeho vnútro je zmietané vášňami a túžbou dokázať niečo veľké. Odmieta tradície a aj za cenu vlastného života chce uskutočniť šľachetný čin. Nerozumie si so spoločnosťou a tak hľadá porozumenie v prírode.