Balada má dve časti:
1. Autor chcel zobraziť lyrického hrdinu a jeho vnútro. Vzťah k prírode a k rodinnému kraju vyjadruje zdrobnelinami a nepochopenie dedinou ho vháňa do samoty – prírody. Pretože túži po veľkom čine, rozhodne sa oslobodiť pannu.
2. Tvorí baladický príbeh. Janko sa vyberie jednej tmavej a búrlivej noci ku Váhu, kde uvidí zakliatu pannu, chce ju zachrániť, ale utopí sa, pretože si zabudol prevrátiť košeľu – autor tu chce zdôrazniť neúspech hrdinu uskutočniť svoj sen.
· hlavná myšlienka balady: Je vyzdvihovanie vzbury a činu pred pokorou a šľachetná obeť hrdinu tu nie je považovaná za zbytočnú, ale za prejav lásky k blížnemu. Možno ju považovať za akúsi alegóriu slovenského národa.
2. Lyrická tvorba:
Najznámejšie básne: Duma Bratislavská – je to reakcia na odvolanie Ľ. Štúra z katedry.
Orol
Revolučné básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Šahy
Janko Kráľ položil základy reflexívnej (úvahovej) a revolučnej poézii.
Cykly básní: Dráma sveta, Zbohom, Výlomky z Jánošíka, Žobrák, Zbojníkova balada

Samo Chalúpka
Patrí medzi najstarších zo Štúrovcov a aj medzi najčítanejších ľudovou vrstvou. Prvé básne publikoval na lýceu v biblickej češtine a podobajú sa ľudovým piesňam. Zaujímal sa o archeológiu a považujeme ho za tvorcu historickej epiky. Témy:
1. Jánošíkovská
Likavský väzeň:
· Dej: Tu uvažuje uväznení Jánošík nad svojím osudom. Neupadne do beznádeje a verí, že sa mu podarí dostať na slobodu, aby mohol opäť zhromažďovať okolo seba junákov.
· autor hrdinu neidealizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu
Junák
Kráľohorská
2. Boje proti Turkom
Turčin Poničan
· Dej: Je to dojímaná ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorá je unesená poturčencom do otroctva. Neskôr v ňom spoznáva vlastného syna. Syn ju žiada, aby ostala pri ňom, ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť domov
· Patriotizmus – láska k vlasti tu vyhráva nad bohactvom
Boj pri Jelšave
3. Dávna minulosť Slovanu
Mor – ho!
· hrdinská epická báseň, použil tu historický námet z čias rímskeho panstva, o ktorom sa dočítal v Šafárikovom diele Dejiny slovanskej reči a literatúry
· cisár Constantinus v roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil kmene Semiakov.