Až neskôr zásluhou J.Hollého sa dostali do popredia eposy.

Jozef Ignác Bajza
Vytvoril prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti:
· je to dvojzväzková román potuliek Reného a jeho učiteľa Van Stiphouta po Európe, ale aj po iných exotických krajinách
· autor vykresľuje mnoho príhod, ale hlavným cieľom bolo opísanie jednotlivých spoločenských vrstiev od najjednoduchších po najbohatšie
· tento román autor koncipoval ako výchovný román
Ľudovovýchovný charakter mali aj Bajzové Slovenské dvojnásobné epiframata, v ktorých zosmiešňuje ľudské slabosti a neresti.

Juraj Fándly
Pôsobil na Slovensku ako katolícky kňaz. Vrcholom jeho tvorby, je kniha Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom:
· je to prvé dielo v bernolákovčine
· odsudzuje niektoré rehole, ktoré v snahe nazhŕňať čo najviac majetku sa nestarali o vzdelanie národa
· obviňuje kňazov, že radšej udržujú ľud v nevedomosti len aby nestratili prestíž
· je to vedecko-satirická rozprava vo forme dialógu medzi mníchom Atanáziom, ktorý nesie všetky črty zaostalých mníchov a kritickým diablom Titinillom
Dielami Pilní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúvaní ai. poúčal obyčajných ľudí nielen ako sa majú starať o polia a zvieratá, ale aj o osobnej hygiene

Pavol Jozef Šafárik
Považujeme ho za zakladateľa Slavistiky, literárneho vedca, historika a jazykovedca, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj českej a slovenskej literatúry. Narodil sa v roku 1795 v Kobeliarove, študoval v Rožňave a Dobšinej, neskôr na lýceu v Kežmarku. Tu vydal ako 19-ročný svoju prvú básnickú zbierku Tatranská múza lýrou slovenskou, ktorá bola priaznivo vydatá. Jeho najvýznamnejšie diela: Dejiny slovenskej reči a literatúry všetkých nárečí:
· boli vydané v nemčine
· je to základné dielo Slavistiky
Slovenské starožitnosti:
· vydal ich v Prahe
· je to kniha v ktorej opisuje dejiny slovanských kmeňov od najstarších čias až po 10. storočie
a Slovenský národopis:
· je to jazykovedné dielo v ktorom rozdelil slovanskú reč, jej nárečia a pripojil mapu Európy, v ktorej boli označené územia Slovanu
· Slovenčinu označil ako jedno z nárečí češtiny
· v tejto knihe bol proti Štúrovej slovenčine a tvrdil, že treba slovakizovanú češtinu a menej jednoty s Čechmi

Ján Kollár
Bol evanjelickým kňazom, politikom, filozofom, básnikom a profesorom na Viedenskej univerzite. Stal sa stúpencom austroslavizmu – politická smer slovanských politikov usilujúcich sa o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie.
Na jeho názory mal najväčší vplyv pobyt v Jene, ktorá bola strediskom nemeckej mládeže. Zapôsobilo naňho vlastenecké cítenie Nemcov, ale obával sa ich rozpínavosti a šovinizmu. Jeho životnou láskou bola Frederika Schmittová, ktorej venoval básnickú zbierku ľúbostných veršov.
Prvé ľúbostné verše vznikli ešte pri jeho štúdiách v Jene, v ktorých ospevoval Mínu ako symbol krásy a vlastenectva. Slávy dcéra:
· je to rozsiahla básnická skladba, ktorá konečnú podobu získala až v roku 1834, tvorí ju 645 sonetov
· delí sa na:
- Predspev
- 1. spev: Sála
- 2. spev: Labe, Rén, Vltava
- 3. spev: Dunaj
- 4.