Zoznam tém

1. Staroslovienska literatúra a hospodársko politické podmienky vzniku slovanského jazyka.

A: Legenda a popísať štýl.
B: Legendy Konštantína a Metoda.
C: Literárne periódy na ktoré delíme dejiny literatúry.
2. Osvietenecké myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.
A: Rozbor textu a prozódia textu.
B: Vysvetliť hláskoslovný rozdiel medzi češtinou a slovenčinou.
C: Znaky rečníckeho prejavu.
3. Človek v boji za slobodu a humanizmus v nemeckej, anglickej, francúzskej a českej literatúre romantizmu.
A: Základné znaky romantizmu.
B: Slovosled vo vete.
C: Spôsob utvorenia slov.
4. Láska a ľud v dielach Sládkoviča a Hviezdoslava.
A: Zaraďte autorov do literárneho obdobia a porovnajte obraz človeka a prírody v ich diele.
B: Z ukážky porovnajte Sládkovičov a Hviezdoslavov verš.
C: Vysvetliť modálnosť viet.
5. Motív vzbury proti utrpeniu a neslobody v slovenskej romantickej literatúre (Chalúpka, Kráľ, Botto).
A: Vysvetlite kauzálne vzťahy v jazyku, kde a ako sa uplatňujú.
B: V úryvku nájdite básnické figúry a trópy.
C: Ktorý z básnikov uplatňuje historický motív a ktorý reaguje na politickú situáciu.
6. Lyrika P.O.Hviezdoslava.
A: Zhodnotiť prínos Hviezdoslava do slovenskej literatúry.
B: Základné básnické prostriedky.
C: Systém slovných druhov v slovenčine.
7. Obraz zemianstva v dielach Hviezdoslava, Vajanského, Kalinčiaka, Kukučina.
A: Pomocou ukážky vysvetliť frazeologizmi.
B: Vysvetlite tvary bis, dač, ktorý básnik ich používal a ako sa nazývajú.
C: Základné jazykové štýly.
8. Slovenská dramatická tvorba po rok 1945 (Chalúpka, Záborský, Palárik, Stodola, Barč-Ivan).
A: Rozdiely medzi drámou a epikou.
B: V texte preštylizovať drámu na epiku.
C: Uveďte autorov, ktorí vnášali netradičné prvky do slovenskej medzivojnovej prózy.
9. Svetový realistický román.
A: Definovať román ako literárny žáner.
B: Porovnať romantizmus a realizmus.
C: Slohové postupy.
10. Obraz dedinského človeka v tvorbe Timravy a Tajovského.
A: Porovnať tvorbu autorov.
B: Pozorovať Anču a Maca Mlieča.
C: Nájsť slohové postupy v texte.
11. Poviedková a románová tvorba Kukučina.
A: Charakterizovať postavu Maca Beraca (Dom v stráni).
B: Rozprávací slohový postup – schéma dramatického rozprávania.
C: Indoeurópske jazyky a ich rozdelenie.
12. Svetová a slovenská literárna moderna a jej prínos.
A: Porovnať lyrického hrdinu vo svetovej a slovenskej moderne.
B: Porovnať vzťah osobného a spoločenského v období moderny a romantizmu.
C: Vysvetliť rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom.
13. Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry (Barbusse, Rolland, Hemingway, Remarque).
A: Porovnať zobrazenia vojny Remarqua a Hemingwaya.
B: Porovnať novelu Na západe nič nové a Peter a Lucia.
C: Definuj polovetné konštrukcie, nájdi ich v texte a zmeň ich na súvetie.
.
14. Medzivojnová poézia na Slovensku, jej dotyky s európskou literatúrou.
A: Uveďte rôzne zoskupenia medzivojnových básnikov, charakterizujte ich tvorbu.
B: Nájdite v ukážke štylistické prostriedky, ktoré zobrazujú deštrukčný obraz vojny.
C: Uveďte znaky poetiky nadrealizmu a poukážte na ne v ukážke.
15. Slovenská medzivojnová próza, jej rôznorodosť, dotyky s európskou literatúrou.
A: Na podčiarknutých slovách vysvetlite zásady spisovnej výslovnosti v slovenčine.
B: Prínos Hronského a Urbana do slovenskej prózy, odlišnosť v ich prístupe k zobrazeniu 1. svetovej vojny.
C: Vyhľadajte v ukážke prostriedky, ktoré majú lyrický charakter.
16. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre, hlavné znaky a špecifické črty.
A: Charakterizujte spoločenské a literárne podmienky vzniku lyrizovanej prózy.
B: Charakterizujte opis ako slohový postup a útvar, druhy opisu.
C: Vysvetlite význam opisu v umeleckom diele a v odbornej literatúre.
17. Tradičné a moderné postupy v svetovej medzivojnovej literatúre (Mann, Dreiser, Čapek, Kafka, Joice).
A: Vysvetlite pauzu, tempo reči, melódiu.
B: Určíte z hľadiska členenia jadra podčiarknuté vety.
C: Vymenujte druhy syntagiem a spôsob spájania slov do syntagiem v slovenskom jazyku.
18. Vývinové tendencie v slovenskej próze po roku 1945.
A: Porovnajte spracovanie 2. svetovej vojny u jednotlivých autorov, formulujte osobitosti autorských postojov konkrétnych literárnych diel.
B: Stručne charakterizujte tvorbu autorov tzv.

strednej generácie (Balek, Šikula, Jaroš).
C: Na základe ukážky poukážte na štýl Baleka a Mňačka.
19. Prejavy vlastenectva v jednotlivých obdobiach tvorby Kostru, Horova a Plávka.
A: Na slovníku básne poukážte na autorov vzťah k domovu.
B: Vyhľadajte v básni básnické figúry a trópy.
C: Publicistický štýl a jeho žáner.
20. Tradičné a moderné prvky v poézii Válka, Rúfusa a Mihálika.
A: Popíšte rozdiel v poetike Rúfusa a Válka.
B: Na základe básne od Mihálika poukážte na krízové javy v slovenskej spoločnosti 50-tych rokov.
C: Systém slovnej zásoby v slovenskom jazyku.
21. Slovenská dramatická tvorba po roku 1945, konflikty súčasného človeka v tvorbe Králika, Bukovčana, Záhradníka, Soloviča.
A: Zhodnoťte funkčnosť cudzích slov v ukážke, nahraďte ich slovenskými ekvivalentmi, vzťah slovenských slov k cudzím slovám a neologizmom.
B: V čom je podstata generačného konfliktu hry Meridian.
C: Vysvetlite všeobecne vzťah Slovenčina – spoločnosť, vymenujte základné jazykové disciplíny.
22. Nové tendencie v taliansky, francúzsky a rusky písanej literatúre po roku 1945.
A: Vysvetlite predpony anti a neo v súvislosti so situáciou v európskej próze po roku 1945.
B: Na základe ukážky charakterizuje existencializmus.
C: Akými štylistickými prostriedkami text demonštruje odmietnutie základných vlastností románu predstaviteľ antirománu.
23. Charakterizujte situáciu v anglicky a nemecky písanej literatúre po roku 1945.
A: Vysvetlite význam slov etika, paradox, perióda a zdôvodnite to na ukážke.
B: Znaky epického divadla.
C: Poézia Beatnikov.
24. Obraz človeka v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť, porovnanie jednotlivých literárnych periód.
A: Vymenujte jednotlivé literárne periódy v chronologickom slede, porovnajte renesanciu s barokom.
B: Charakterizujte úvahu ako slohový útvar a jej funkciu v odbornom a umeleckom texte a v bežnom živote.
C: Ktorá literárna postava patrí medzi moje obľúbené a prečo.

25. Ľ. Štúr

1. Staroslovienska literatúra a hospodársko politické podmienky vzniku slovenského jazyka.

Staroslovienska literatúra

1.VEĽKÁ MORAVA
- vznikla spojením Nitrianskeho (Pribina) a Moravského (Mojmír) kniežactva roku 833 – vládcom Mojmír. Najväčší rozmach za vlády kniežaťa Rastislava, ktorý v toku 862 vyslal žiadosť o vyslanie vierozvestcov najprv do Ríma (bezvýsledne) a potom byzantskému cisárovi Michalovi III. V roku 863 prichádzajú na územie VM Cyril a Metod. V roku 955 sa VM rozpadá.
2. SOLÚNSKY BRATIA (Cyril a Metod)
- pred príchodom na VM zostavili prvé slovanské písmo hlaholiku na základe malých písmen gréckej abecedy a prvý spisovný jazyk starých slovienov – staroslovienčinu
- z hlaholiky sa postupne vyvinula cyrilika a potom azbuka
- po príchode založili vlastnú školu, šírili kresťanstvo a vzdelanosť
3. SLOVIENSKÁ LITERATÚRA
A: Prekladová literatúra:
Konštantín a Metod preložili misál (omšová kniha), evanjeliá (nový zákon), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár (zbierka žalmov), spevník a Súdny zákon pre svetských ľudí.
Metod preložil starý zákon.
B: Pôvodná literatúra:
Konštantín napísal Proglas (predslov k svätému evanjeliu), je to najstaršia slovanská veršovaná skladba, tzv. hymnus. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ vzdelanosti, začína sa veršom „Som predspev k svätému evanjeliu“ a končí slovom „Amen“.
- Pochvala Cyrilovi – filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantína: napísal ich pravdepodobne ich žiak Kliment.
- Moravsko – panónske legendy – predstavujú umeleckú prózu a zároveň aj historický dokument, členia sa na:
· Život svätého Konštantína: je obšírnejší, opisuje Konštantinove detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, legenda je písaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom (autor Kliment).
· Život svätého Metoda: je kratší, epickejší, menej legendový, podrobnejšie ako jeho mladosti sa venuje jeho činnosti na VM, má štýl, je jednoduchší i keď obsahuje mnohé básnické figúry a trópy (autor Gorazd).
C: Mimo VM vznikli:
O písmenách, Život Naumov, Kyjevské listy(38 omšových modlitieb), Pražské zlomky (modlitby podľa východného obradu).
Staroslovienský jazyk mal vysokú úroveň, vyrovnal sa latinčine i gréčtine.

Legenda: je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou. Môže mať veršovanú alebo prozaickú formu.

Obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, hlavnou postavou je svätec, ktorý za odmenu v posmrtnom živote veľa trpí a znáša ťarchy pozemského života. Je umeleckým výrazom kresťanskej pokory.

Dejiny literatúry
Literatúra ako jedna z foriem spoločenského vedomia je vždy spätá s určitým kolektívom (je to prejav spoločenského života). Literatúra je spoločenský jav a preto je aj samozrejmé, že jej zmyslom je rozvoj ľudskej spoločnosti. Kvôli tomu bola literatúra vždy riadená určitými spoločenskými triedami, teda úzko súvisí s dobou, v ktorej vznikla a vykresľuje život a myslenie ľudí danej doby. Podľa vývoja môžeme literatúru rozdeliť do jednotlivých periód. Literárna veda ustálila tieto obdobia literárneho vývinu:
1. staršia literatúra
2. novšia literatúra
3. súčasná literatúra
Literatúra si všíma psychickú stránku človeka, i keď zaznamenáva i životný štýl, preto členenie literárneho vývinu na periódy umožňuje lepšie pochopiť súvislosti literárneho a spoločenského vývinu.
Jednotlivé vývinové obdobia sa členia na menšie etapy:
I. Staroveká literatúra (3.tis.p.n.l. – 5.stor.n.l.)
1. Orientálna (ideálom je slobodný človek, všestranne rozvinutý telom i dušou, jeho život ovplyvňujú bohovia)
a) sumerská (Epos o Gilgamešovi)
b) hebrejská (Biblia) 1 tis.p.n.l.
c) indická (Epos Ramajana)
2. Antická
a) grécka (9.stor.p.n.l. – 5.stor.n.l.) pokrokový odkaz literárnej minulosti, oceňuje demokratickosť, bojovala proti tyranii a hrubosti, vytvorila ideál človeka = harmonicky rozvinutá osobnosť /spravodlivý, dobrý, múdry, zdravý/, konanie ovplyvňujú bohovia
Homér (Eposy Ilias, Odysea)
Ezop (poučne ladené bájky)
Vznik divadelných hier (Sofokles – tragédia Antigona, Kráľ Oidipus)
Ľúbostná poézia (Sapfo – Modlitba k Afrodite)
b) rímska (3.stor.p.n.l. – 5.stor.n.l.) napodobňovala a rozvíjala grécku literatúru, ktorá jej bola vzorom, zobrazovala idylický život a šťastie
Plautus (komédie)
Cicero (rečníctvo)
Horátius (príležitostná poézia)
Vergílius (veršovaná epika)
II. Stredoveká literatúra (5.stor.n.l.

– 15.stor.n.l.)
- vznikla vo feudálnom spoločenskom poriadku a bola pod vplyvom náboženstva
- hl.lit.druhy: veršovaná epika, hrdinský epos, dvorná ľúbostná epika
- stredoveká náboženská dráma – príbehy z biblie
- mestská svetská dráma – zábavný charakter
- hl.témy: o nadpozemskom živote, pozemský život sa považuje iba za odraz nadprirodzeného sveta
- vznikajú legendy s ústredným hrdinom, ktorým je vo feudálnej náboženskej literatúre svätec a vo feudálnej svetskej literatúre šľachtic, rytier, bojovník za panovníka a za vlasť, má tieto vlastnosti: smelosť, vernosť, rytierske vlastnosti
- lit.jazyk: rétorický (ozdobný, emocionálny, patetický – nadnesený)
- forma diela je dôležitejšia než obsah
- cit prevláda nad rozumom
- vládne cirkev (kacírstvo)
- Ján Hus – kazateľ, upálený ako kacír (terajší pápež rozhodol rozsudok za nesprávny), napísal – Výklad viery, Desatera a Páteře – zmodernizoval český jazyk, zaviedol diakritické znamienka
- Staroslovienská literatúra (r.863), príchod Cyrila a Metoda- zostavenie prvého slovanského písma – hlaholika, prvý slovanský literárny jazyk – staroslovienčina (Proglas- veršovaný predhovor)
III. Humanizmus a renesancia (14.stor.n.l. – 16.stor.n.l.)
- humanus – ľudský; renesancia – obnovenie, obživenie
- cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon znovuzrodenie antiky
- ideológia odmieta feudálnu a cirkevnú ideológiu a od nadpozemského sveta sa vracia k pozemskému životu
- zdôrazňuje nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie života, úctu k rozumu (Dante Alighieri – Božská komédia, William Shakespeare – komédie/Skrotenie zlej ženy/, tragédie /Rómeo a Júlia/)
- Zdôrazňuje význam zmyslového poznania
- do literatúry sa dostávajú svetské témy – autori píšu o ľúbostných príbehoch
- lit.jazyk: spočiatku prevláda latinský jazyk, neskôr národné jazyky
- najvýznamnejší predstavitelia: Petrarka – Spevník
Carvantes – Dômyselný Don Ciote de la Manch
u nás: Rakovský – O svetskej vrchnosti
Jakobeus – Slzy, vzdychy a prosby sloven. nár.
IV. Baroko (16. – 18.stor., 30 ročná vojna, pohromy)
- barok – perla nepravidelnej formy
- vzniká v Španielsku a Taliansku
- vzniká najskôr v stavebníctve (mohutné kostoly) sochárstvo
- zobrazuje nedôveru v pozemský život, do popredia sa znovu dostáva náboženstvo, viera v záhrobný život a pod.
- cirkev zdôrazňovala pominuteľnosť sveta, odvádzala ľudí od boja za lepšie podmienky, pomáhala soc. útlaku
- znak barok. umenia - silná emocionálnosť pôsobí na ľudské city
- barokové umenie – umenie protikladov:
1. mysticizmus – pozemská zmyselnosť
2. pominuteľnosť svetských vecí – na druhej strane sa stretávame so svetskou nádherou
3. na jednej strane neprirodzený pátos – vnútorná emocionálnosť
- štýl baroka: dekoratívny (ozdobný), pompézny (veľkolepý), patetický (nadnesený)
- najvýznamnejší predstavitelia: Tassa – epos Oslobodený Jeruzalem
Milton – eposy Stratený raj, Raj znovunájdený
Komenský – Veľká didaktika, Dvere jazykov otvorené,
Orbit pictus (400 rokov narodenia)
V. Rokoko (2. pol. 18. stor.)
- rokoko – z francúzskeho slova – ozdoba z korálov a lastúr
- vyjadruje radosť zo života a krásu
- životný a umel. štýl vychádza z baroka
- vyznačuje sa ozdobnosťou, dekoratívnosťou, vyjadruje udalosti zo života
VI. Klasicizmus (17. – 18. stor.)
- klasicizmus – z lat.

classicus – vynikajúci, dokonalý
- literatúra sa opiera o antickú literatúru, do popredia sa dostávajú žánre dominované antickým obdobím: eposy, veršované tragédie
- myslenie ľudí ovláda túžba po poznaní a hľadaní pravdy, oslobodzuje sa od cirkevného vplyvu
- pri rozhodovaní medzi citom a povinnosťou víťazí povinnosť
- do popredia sa dostáva ľudský rozum – kritérium pravdy
- nazývame ho slohom normovanej krásy – uctieval v umení krásu, pravdu a dobro, zastával záujmy šľachty a vyjadroval jej vkus
- hrdina sa podrobuje monarchistickej povinnosti
- najvýznamnejší predstavitelia: Voltaire – Optimizmus
Moliere – Lakomec
Kollár – Slávy dcéra
Hollý – Selanky
Bernolák – Slovenská gramatika
Bajza – René Mládenca príhody a skúsenosti
VII. Preromantizmus a romantizmus (18.stor. zač. 19.stor.)
- s rozvojom kapitalizmu vznikli nové spoločenské protirečenia rozumovo neriešiteľné. Predstavy o ideálnej spoločnosti sa začali rúcať. Človek sa stáva hračkou akýchsi temných síl. Zdôrazňovanie citu nad rozumom.
- do popredia sa dostáva: lyrika, lyricko-epické útvary, balada
- nový hrdina ma tieto črty:
1. rozpor so spoločnosťou a najmä s vládnucou triedou
2. individualizmus – hrdina chce riešiť problémy sám, do lit. sa dostávajú hrdinovia antickej liter. (Prometeus)
3. titanizmus – hrdina chce sám vykonávať veľké činy
4. autoštylizácia básnika – hrdina má vlastnosti, pocity autora, prežíva silné vášne, rozpor medzi snom, ideálom, túžbou na jednej strane. Tento rozor je neprekonateľný. Sny sa nedajú uskutočniť v každodennom živote a preto hľadá hrdina východisko: vo vzbure alebo rezignácii.
5. hrdinovia sú ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev
- najvýznamnejší predstavitelia Rousseau – Emil
Goethe – Utrpenie mladého Waltera
Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
Chalúpka – Mor ho!
Štúrovci – Náuka reči slovenskej
VIII. Realizmus (1.pol. 19.stor. – 20.stor.)
- realistický – pravdivý, skutočný
- popiera estetické princípy romantizmu, ale zároveň naň nadväzuje
- do popredia sa dostáva: próza, zvlášť román
- nastáva rozmach prírodných vied, čo ovplyvňuje aj filozofické myslenie a vzniká nové
- pozitivizmus – filozofický pohľad na život, ktorý za skutočné považuje to, čo sa dá zmyslami, skúsenosťou dokázať; ovplyvnil aj vývin literatúry; spisovatelia sa sústredili na presné poznanie spoločenského života a na jeho objektívne zobrazenie
- namiesto obrazu života poskytovaného fantáziou a snovosťou sa stáva rozhodujúcim zobrazenie skutočného života
- vykresľuje typické charaktery v typických okolnostiach; vytváranie typu – umelecké zovšeobecnenie hlavných znakov podobných postáv žijúcich v istom prostredí
- postavy sú determinované – vytvorené prostredím
- najvýraznejší predstavitelia: Dikens – Kronika Pickwickového klubu
Balzac – Otec Goriot
Vajanský – Suchá ratolesť
Kukučín – Dom v stráni
Hviezdoslav – Hájnikova žena
IX. Literárna moderna (2. pol. 19.stor. – 1918)
- literárna moderna je prúd vo svetovej a našej literatúre na prelome 19. a 20.

storočia; ide o niekoľko smerov a škôl, ktorých predstavitelia sa pokúšajú netradičnými prostriedkami zobraziť pocity, nálady a zmýšľanie moderného človeka
- umelci boli proti meštiackej morálke
- v spoločnostiach vyspelých i menej vyspelých existuje diferenciácia soc., ideová
- vznikajú nové, protirečivé smery, podľa toho čo sledujú umením sa rozdeľujú na:
1. revolučné premeny spoločnosti
2. čisté umenie – umenie zbavené akejkoľvek ideológie, akejkoľvek inej funkcie umenia než byť umením
3. moderné a avantgardné smery
· moderné smery
a) symbolizmus – na vyjadrenie duševných stavov človeka používal jazykové prostriedky z prírodných vied, liturgie, gréckych bájosloví, bol kľúčom k pochopeniu modernej poézie; vzťah symbolizmu ku skutočnosti bol iracionálny (rozumovo nepochopiteľný)
b) individualizmus – nadraďovanie jednotlivca nad celok
c) skepsa – pochybovačnosť; nedôvera má blízko k pesimizmu
d) dekadencia – išlo o úpadkovú poéziu, častým motívom bola smrť, smútok, opustenosť, rezignácia
e) impresionizmus – v preklade dojem, výraz, vnem, básnik zobrazuje zážitok tak, ako ho vníma zmyslami aj podľa svojich pocitov
· avangardné smery
a) futurizmus – vo svojom programe chcel oslavovať moderný svet, objavoval krásu v moderných technických obrazoch, vynálezoch, išlo doslova o poéziu strojov, v dielach sa využívalo veľa podstatných a prídavných mien, málo slovies, jednočlenné vety – na zvýraznenie rýchlosti; hl. predstaviteľom: Marinetti
b) civilizmus – poézia, v ktorej autori zobrazujú všedné veci a javy okolo nás, krása je nielen v tom čo je krásne, ale aj v tom čo vyvoláva odpor; hl. predstaviteľom: Whitmen
c) kubizmus – vznikol najprv vo výtvarnom umení, autori zobrazovali postavy pomocou geometrických tvarov; hl. predstaviteľom: Picasso
d) expresionizmus – vznik v nemeckej literatúre, v preklade znamená výrazný – ostrý; hl. predstavitelia: Bodler – Kvety zla
Jesenský – Demokrati
Krasko – Nox et solitude
X. Medzivojnová literatúra (1918 – 1945)
- koniec prvej svetovej vojny bol základným motívom pre mnohých autorov
- fašizmus (spôsob vlády najreakčnejších buržoáznych kruhov, v ktorých sú obmedzené základné ľudské slobody), vznikol v Taliansku ako spôsob vlády a takisto ovplyvnil tvorbu mnohých autorov
- motív diel: odpor proti vojne, fašizmu, neľudskosti, vyzdvihnutie lásky, mieru, rozvoj poézie, prózy, drámy
- hl. predstavitelia: Šelochov – Osud človeka
Remarque – Traja Kamaráti
Barbusse – Oheň
Hemingway – Starec a more
Smrek – Iba oči
Rázus – Stretnutie
XI. Súčasná literatúra (1945 po súčasnosť)
- prejavujú sa zážitky z II. svetovej vojny
- človek rieši súčasné, súkromné a spoločenské problémy
- hrdina je angažovaný – sám chce niečo dokázať, má tieto vlastnosti: čestnosť, pracovitosť, citlivosť, objektívnosť
- hl. predstavitelia: Zegersová – Siedmy kríž
Ivaškievič – Česť a sláva
Hečko – Červené víno, Drevená dedina
Jašík – Námestie sv. Alžbety

2.

Osvietenecké myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.

Rozbor textu a prozódia textu
1. Časomerný: veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík prirodzene alebo spolu
Dlhé slabiky:
a) prirodzene (s dĺžňom)
b) polohou (kde po krátkej samohláske nasledujú aspoň dve spoluhlásky, využíva sa v období klasicizmu slovenskej poézie – Kollár, Hollý)
Najznámejším a najčastejším časomerným veršom je:
a) hexameter: skladá sa zo 6 stôp
b) pentameter: skladá sa z 5 stôp
Elegický distichon – smutné dvojveršie, v časomiere pozostávajúci z hexametra a pentametra.
2. Sylabický: založený na výskyte rovnakého počtu slabík vo verši
Základné znaky: - isosylabizmus = opakovanie veršov s tým istím počtom slabík, výrazná
prestávka v strede verša
- rytmicko-syntaktický paralelizmus = jeden verš je jednou myšlienkou
- združený rým = aabb
3. Sylabotonický: je to veršový systém s ustáleným počtom slabík a rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch

Porovnanie češtiny a slovenčiny
a) Čeština má tieto osobitné hlásky a písmená: ř – moře, kořen, třeba
ou – soud, jsou
u – muj, puvodne, dukaz
ě – děti, země, běží
b) V češtine niesu tieto hlásky:ä – v češtine – ě/a
ia - - á/í
ie - - é/í
iu - - í
ô - - u/o
ľ, ĺ - - l
ŕ - - r
dz,dž - - z
c) Skupina aj je v češtine ej – vejce, dej
d) Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie: mnoho – mnozí, noha – na noze, ruka – ruce
e) V češtine neplatí rytmický zákon – dávám, mládí
f) V češtine nie je spodobovanie také dôležité: seznámit, se strany, složit

Klasicistická literatúra
18. storočie bolo silne poznačené rozpadom feudalizmu. Osvietená panovníčka Mária Terézia a jej syn Jozef II. reformovali politický, hospodársky a kultúrny život v rakúskej monarchii a tým aj na Slovensku. Bola zavedená povinná školská dochádzka. V roku 1781 vyšiel Tolerančný patent, ktorý zrovnoprávnil katolíkov a protestantov, prestalo ich prenasledovanie. V tom istom roku bolo zrušené nevoľníctvo, čo umožnilo pohyb pracovnej sily a tým aj rozvoj manufaktúr. Ukončil sa rozvoj vzdelania a kultúry medzi obyčajným ľudom. Inteligencia propagovala ľudovovýchovnú prácu. Nové myšlienky šírili učené spoločnosti. V roku 1789 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Slovenskí evanjelici sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej a v Učenej spoločnosti banského okolia. Veľký význam malo založenie katedry reči a literatúry česko – slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave, ktoré sa stalo strediskom výchovy mladej Štúrovej generácie. V osvieteneckom období začínajú vychádzať aj prvé noviny a časopisy.
Klasicizmus má podobné znaky ako európska literatúra, platia v nej presné pravidlá a objavuje sa v nej myšlienka slov. Vzájomnosti. Obavy pred ponemčením a pomaďarčením vedú spisovateľov k tomu, že vo svojich dielach žiadajú spoluprácu všetkých Slovanov. V tomto období vzniká slavistika: veda o slovanských jazykoch a dejinách.

Antón Bernolák
Bol katolíckym kňazom a jazykovedcom, ktorý uzákonil v roku 1787 spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia z okolia Trnavy. Prvým závažným krokom ku kodifikácii spisovnej slovenčiny bolo vydanie diela Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, v ktorom vychádza z foneticko – fonologických princípov. Prvou učebnicou pre slovenské školy bola Slovenská gramatika. Bernolákovčina ako spisovný jazyk však neuspokojila všetkých Slovákov, používali ju katolíci, kým evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Ďalším významným dielom bol 5-jazyčný Slovár.

Slovenskú literatúru osvieteneckého obdobia možno označiť za klasicistickú, hoci sa nerozvíjala v cele šírke žánrov typických pre klasicizmus. V prevahe boli nižšie žánre: zábavná, náučná a satirická próza, epigram, bájka a pod.

Až neskôr zásluhou J.Hollého sa dostali do popredia eposy.

Jozef Ignác Bajza
Vytvoril prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti:
· je to dvojzväzková román potuliek Reného a jeho učiteľa Van Stiphouta po Európe, ale aj po iných exotických krajinách
· autor vykresľuje mnoho príhod, ale hlavným cieľom bolo opísanie jednotlivých spoločenských vrstiev od najjednoduchších po najbohatšie
· tento román autor koncipoval ako výchovný román
Ľudovovýchovný charakter mali aj Bajzové Slovenské dvojnásobné epiframata, v ktorých zosmiešňuje ľudské slabosti a neresti.

Juraj Fándly
Pôsobil na Slovensku ako katolícky kňaz. Vrcholom jeho tvorby, je kniha Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom:
· je to prvé dielo v bernolákovčine
· odsudzuje niektoré rehole, ktoré v snahe nazhŕňať čo najviac majetku sa nestarali o vzdelanie národa
· obviňuje kňazov, že radšej udržujú ľud v nevedomosti len aby nestratili prestíž
· je to vedecko-satirická rozprava vo forme dialógu medzi mníchom Atanáziom, ktorý nesie všetky črty zaostalých mníchov a kritickým diablom Titinillom
Dielami Pilní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúvaní ai. poúčal obyčajných ľudí nielen ako sa majú starať o polia a zvieratá, ale aj o osobnej hygiene

Pavol Jozef Šafárik
Považujeme ho za zakladateľa Slavistiky, literárneho vedca, historika a jazykovedca, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj českej a slovenskej literatúry. Narodil sa v roku 1795 v Kobeliarove, študoval v Rožňave a Dobšinej, neskôr na lýceu v Kežmarku. Tu vydal ako 19-ročný svoju prvú básnickú zbierku Tatranská múza lýrou slovenskou, ktorá bola priaznivo vydatá. Jeho najvýznamnejšie diela: Dejiny slovenskej reči a literatúry všetkých nárečí:
· boli vydané v nemčine
· je to základné dielo Slavistiky
Slovenské starožitnosti:
· vydal ich v Prahe
· je to kniha v ktorej opisuje dejiny slovanských kmeňov od najstarších čias až po 10. storočie
a Slovenský národopis:
· je to jazykovedné dielo v ktorom rozdelil slovanskú reč, jej nárečia a pripojil mapu Európy, v ktorej boli označené územia Slovanu
· Slovenčinu označil ako jedno z nárečí češtiny
· v tejto knihe bol proti Štúrovej slovenčine a tvrdil, že treba slovakizovanú češtinu a menej jednoty s Čechmi

Ján Kollár
Bol evanjelickým kňazom, politikom, filozofom, básnikom a profesorom na Viedenskej univerzite. Stal sa stúpencom austroslavizmu – politická smer slovanských politikov usilujúcich sa o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie.
Na jeho názory mal najväčší vplyv pobyt v Jene, ktorá bola strediskom nemeckej mládeže. Zapôsobilo naňho vlastenecké cítenie Nemcov, ale obával sa ich rozpínavosti a šovinizmu. Jeho životnou láskou bola Frederika Schmittová, ktorej venoval básnickú zbierku ľúbostných veršov.
Prvé ľúbostné verše vznikli ešte pri jeho štúdiách v Jene, v ktorých ospevoval Mínu ako symbol krásy a vlastenectva. Slávy dcéra:
· je to rozsiahla básnická skladba, ktorá konečnú podobu získala až v roku 1834, tvorí ju 645 sonetov
· delí sa na:
- Predspev
- 1. spev: Sála
- 2. spev: Labe, Rén, Vltava
- 3. spev: Dunaj
- 4.

spev: Léthé
- 5.spev: Acheron
· Dej: Skladba dosahuje minimálny dej, ktorý má za cieľ spojiť jednotlivé časti skladby. Spája ich motív putovania autora a jeho milej Míny, ktorá je dcérou bohyne Slovanov Slávy. Mína má ideálne vlastnosti všetkých Slovaniek (múdra, milá, pekná).
Predspev: najdôležitejšia časť skladby, ktorá je napísaná elegickým distichom (čo je dvojveršie zložené z daktylského penta a hexametra) a časomierou (kde rytmus básne vzniká pravidelným striedaním dlhých a krátkych slabík).
1. spev: básnik spomína na krásne časy lásky s Mínou.
2. –3. spev: putuje po slovanských krajoch a opisuje svoje dojmy z pobaltských a polabských krajín.
4. spev: prechádza s Mínou, medzitým údajne mŕtvou, po slovanskom nebi, kde sú všetci čo Slovanom priali.
5. spev: tu sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých čo Slovanom krivdili a odrodilcov.
· Kollár sa snažil prostredníctvom Slávy dcéra oživiť hrdinské deje dávnej minulosti a vyvolať podobné potreby v súčasnosti
O literární vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slávskými – opisuje spojenie Slovanov
Národnie Zpěvanky čili písně světské Slowákuv v Uhrách – zbierka ľudovej slovesnosti

Ján Hollý
Bol katolíckym kňazom, patril k predstaviteľom druhej generácie Bernolákovcov, je autorom slovenského národného eposu, ako prvý použil tému VM na povzbudenie národného uvedomenia Slovákov. Má prívlastok slovenský Homér, lebo písal časomierou a elegickým distichom. Jeho básne sú ťažko pochopiteľné kvôli biblickým symbolom.
Literárne diela:
a) eposy
Svatopluk
· námet čerpal z VM, je to epos pozostávajúci z 12 spevov, podklad pre epos tvorili historické fakty
· Dej: Svatopluk sa dostáva do Frantského zajatia. Kalorman na božie vnuknutie prepustí Svatopluka a za manželku mu dá svoju dcéru. Svatopluk sľúbi vernosť a Kalorman ho postaví do čela vojska. Na svadobnej hostine hovorí Svatopluk o dejinách Slovanov, o ich pracovitosti a ako o holubičom národe. V predvečer bitky si uvedomí, že je Slovan. V boji sa stretnú Frankovia pod vedením Britdwalda a Slovanov vedie Svatopluk. Boj je dlho nerozhodný a preto má rozhodnúť súboj muža proti mužovi.

Epos končí Svatoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím koruny
· Vystupuje veľké množstvo historických postáv, ale aj veľké množstvo vymyslených postáv
Cirillo-Metodiada
· opisuje misiu Cyrila a Metoda na VM
· má 6 spevov, v ktorých pomocou veršov je zachytený ich príchod, život a účinkovanie
Sláv
· má 6 spevov
· zobrazuje boj Slovákov s kočovnými Čudmi a ich víťazstvo nad nimi
b) idylické básne
Selanky
· 21 epických skladieb, v ktorých zachytáva pokojnú prírodu, atmosféru idiliky
· sú podobné ako bukolika a georgika od Vergilia
c) žalospevy – elégie
Žalospevy
· smútok básní vyplýva z osudov Slovanov, ich ponemčenie, odrodilstva a z toho. že sú nesvorný
d) ódy – oslavné básne
Pesně
· v nich vyjadril svoj obdiv k významným osobnostiam slovenského života

Ján Chalúpka

Napísal divadelnú hru Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali
· zobrazuje tu prostredie slovenského malomesta, v ktorom odhaľuje smiešne stránky životného štýlu predstavované postavami remeselníckych pánov majstrov
· nevyčerpateľným motívom je tu ľudská hlúposť a obmedzenosť
Po úspechu tejto hry napísal veselohry Všetko naopak, Trinásta hodina a Starúš plesnivec
V satirickom románe Bendeguz paroduje rytierske romány, maďarský šovinizmus a nadradenosť.

Rečnícky štýl
- je jeden z najstarších, používal sa už v antike
- je blízky k hovorovému, ale aj náučnému a publicistickému štýlu
- základnou charakteristikou je ústnosť
- kompozícia: stručný úvod, jadro a dlhší záver
- žánre rečníckeho štýlu
a) persuazívne: politická reč, súdna reč, kázeň
b) náučné: prednáška, referát, diskusný príspevok
c) príležitostné: slávnostná reč, príhovor, prejav

3.Človek v boji za slobodu a humanizmus v nemeckej, anglickej, francúzskej a českej literatúre.

Základné znaky romantizmu
Spoločenský vývoj v Európe medzi Veľkou Francúzkou revolúciou (1789 – 1794) a buržoáznymi revolúciami (1848 – 1849) bol zložitý a plný protirečení.
- upevňuje sa moc buržoázie, a tá chce zmeny
- zaniká feudalizmus a nastupuje kapitalizmus
- keďže rozumové protirečenie sa zdalo byť neriešiteľné, zdôrazňuje sa cit
Znaky romantizmu:
1. Cit
2. Konflikt človeka so spoločnosťou
3. Individualizmus ( sám proti spoločnosti)
4. Túžba po slobode
5. Postava je silnou osobnosťou, odcudzená svetu, samotár, končí tragicky (zomiera za slobodu spoločnosti)
6. Výnimočný človek vo výnimočných situáciách
7. Autoštylizácia (Sebaštylizácia autora)
8. Neexistuje privilegovaná téma (vyhradená téma)
9. Historizmus (autor odkrýva slávne činy národa)
10. Námety z ľudovej slovesnosti
11. Harmónia kontrastov (Esmeralda – Quasimodo)
12. Návrat ku kresťanskej morálke a k prírode
13. Prelínanie literárnych druhov a žánrov

Francúzky romantizmus

Jean Jacques Rosseau
Popredný šíriteľ nových spoločenských ideálov.

Hlásal návrat k prírode.

Victor Hugo
Zakladateľ, teoretik i praktik francúzskeho romantizmu, vo svojej tvorbe sa prejavil ako básnik, dramatik, prozaista a esejista, od mladosti bol oceňovaný literárnymi cenami, bol členom Francúzskej akadémie, poslanec za republikánov.
Jeho najvýznamnejším dielom je historický román Chrám Matky Božej v Paríži:
· román sa skladá z dvoch častí
1. časť obsahuje 6 kníh
2. časť obsahuje 11 kníh
· Dej: Dej sa odohráva v 15. storočí. Kňaz Frollo sa zamiluje do krásnej cigánky Esmeraldy. Keď ju prekvapí s jej milým – kapitánom lukostrelcov Phoebom, prebodne ho dýkou, no vina padne na Esmeraldu. Pred popravou ju zachráni hrbáč Quasimodo, zvonár v chráme, ktorého sa ujal Frollo, keď bol ešte malý. Keď ju bráni pred ozbrojencami, Frollo ju unesie, a keď odmietne jeho lásku, zatvorí ju u starej pustovníčky. Tá v nej spozná svoje unesené dieťa, no už ju nemôže zachrániť pred popravou. Frolla Quasimodo zhodí z chrámu a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde.
· román sa vyznačuje harmóniou kontrastov:
1. škaredý Quasimodo – krásna Esmeralda
2. škaredý Quasimodo – koná krásne činy
3. biedny život ľudí – bohatstvo a aristokracia cirkvi
· román je typický napätím, protikladmi, filozofickými úvahami, strašidelnými scénami, opismi a výnimočnými postavami
· zvláštnosťou románu je neustála prítomnosť postavy Pierra Gringoira, spisovateľa bez úspechu, bez peňazí a domova, trochu dobrodružného a trochu potrimiskára, nie je typickou romantickou postavou, spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom od začiatku do konca románu, svojou prítomnosťou spája jednotlivé postavy a prostredia diela
Po nastúpení Napoleona III. na trón, odišiel Hugo do exilu, kde napísal najlepšiu lyrickú zbierku Kontemplácie o svojom intímnom i politickom živote. Epická Legenda vekov je históriou ľudského rodu od jeho biblických začiatkov po 20. storočie.
Ďalšie romány:
Bedári
Robotníci mora
Muž, ktorý sa smeje
Deväťdesiattri

Nemecký romantizmus

Johan Wolfgang Goethe
Medzi prvými na svete použil prvky romantizmu, písal poéziu, prózu a drámu. Jeho tvorba tvorí prechod od sentimentalizmu k romantizmu. Román Utrpenie mladého Werthera:
· je napísaný vo forme listov a denníkových zápiskov
· Dej: Mladý vzdelaný muž sa beznádejne záľuby do Lotty, nevesty, neskôr manželky svojho priateľa. Prežíva muky, nenachádza východisko zo situácie, a preto si zvolí dobrovoľnú smrť.
Odpor proti absolutistickej moci vyjadril Goethe v óde Prometeus. Životným dielom je veršovaná dráma Faust:
· Dej: Učenec Faust túži po absolútnej dokonalosti poznania, a preto sa spojí s diablom. Na konci života zistí, že jeho zmyslom je tvorivá a činorodá práca a je zachránený zásahom vyššej moci.

Friedrich Schiller
Túžbu po národnej i osobnej slobode vyjadril vo svojej tvorbe. Dráma Zbojníci:
· vystúpil proti feudálnemu absolutizmu
· Dej: Hrdinom je Karol Moor, ktorého brat očierni pred otcom, aby získal majetok a Karolovu milú.

Vtedy sa Karol vzbúri a aby sa pomstil, stane sa vodcom zbojníkov, bojuje proti nespravodlivosti. Po otcovej a bratovej smrti sa dobrovoľne vydá súdu.
Dráma Úklady a láska:
· na ľúbostnom vzťahu šľachtického syna a meštianskej dievčiny predstavil spoločenské rozpory doby a nemožnosť prekonať ich
· hrdina, oklamaný intrigánmi, zapochybuje o vernosti svojej milej, usmrtí ju i seba
Historické drámy: Mária Stuartová
Panna Orleánska
Don Carlos
Viliam Tell:
· myšlienka slobody
· Dej: Tell nevzdal úctu klobúku (symbolu nadvlády) a za to musel zostreliť jablko z hlavy svojho syna, podarí sa mu to, napriek tomu je uvrhnutý do väzenia, ujde z neho a zabije tyrana Gesslera. To vzburuje ľud – povstane a zvíťazí nad nadvládou.

Henrich Heine
Najrevolučnejší nemecký básnik. Tvorba:
- zbierka Kniha piesní
- cestopisná skladba Nemecko, Zimná rozprávka
- zbierka Časové básne
Heine utvoril nový druh fejtónu (Obrazy z ciest), ktorý je zmesou romanticko-realistických obrazov a spoločensko-politickej satiry.

Ruský romantizmus
Michail Jurievič Lermontov
Bol najromantickejším básnikom, prozaikom a dramatikom. Tému vzbury, slobody, ale aj osamelosti môžeme vidieť v poéme Démon, v ktorej sa hrdina vzbúri proti Bohu, preto je odsúdený k večnej samote. Román Hrdina našich čias:
· skladá sa z 5 noviel spojených ústrednou postavou hrdinu
· Dej: Hrdina Pečorin je individualizovaný a súčasne zovšeobecňujúci typ tzv. zbytočného človeka, vzdelaného, ale presýteného životom a nudou. Je nespokojný so sebou i so svetom, ale neurobí nič preto, aby niečo zmenil. Nakoniec nezmyselne umiera.

Alexander Sergejevič Puškin
Najznámejší predstaviteľ romantizmu, ktorý sa dopracoval k realizmu. Písal ľúbostnú i občiansku lyriku, poémy, prózu i drámu.

V poémach vystupujú vydedenci spoločnosti (Kaukazský zajatec, Cigáni), výnimočný jednotlivci (Medený jazdec, Poltava).
Historická tragédia Boris Godunov
Veršovaný román Eugen Onegin
Puškin aj v próze smeroval od romantizmu (Piková dáma, Povesti Belkina) k realizmu v historickej povesti Kapitánova dcéra, v ktorej zobrazil ľudové povstanie Jemeľjana Pugačova.

Anglický romantizmus

George Gordon Byron
Autobiografická lyricko-epická poéma Childe Haroldova púť
· zobrazil tu svoj život, názory na Anglicko a Európu
· opísal v nej cesty a úvahy pútnika rozčarovaného zábavami vo svete bez lásky a úprimných citov
· sympatizoval s bojom národov za slobodu a hľadal rozptýlenie v cudzine
· poéma je protestom proti tyranii a neslobode porobených národov
Komický epos Don Juan
Typická báseň romantizmu Chilonský väzeň
Básnické poviedky Džaur, Korzár

Percy Bysshe Shelley
Bol rebelantským anglickým romantikom. Veršovaná dráma Odpútaný Prometeus
· čerpal námet z antiky, vyjadruje nádej v pád tyranov
· Dej: Hrdina Titan prikovaný k skale, je vystavený veľkému utrpeniu. Nepoddá sa hrozbám Jupitera a keď ho oslobodí Herkules, nasleduje vláda lásky a porozumenia. Hra je oslavou ľudského ducha a demokracie.

Český romantizmus

Karel Hynek Mácha
Prevažne lyrický básnik, často sa zamýšľa nad zmyslom života, no nenachádza pre svoje úvahy porozumenie. Sníva o slobodnom človeku, ale spoločnosť ho odmieta. Lyricko-epická poviedka Máj:
· hlavnou postavou je Vilém, básnik obchádza jeho výzor, čo je v porovnaní s inými romantickými spisovateľmi zvláštnosť
· Dej: Vilém bol v mladosti vyhnaný otcom z domu a stáva sa vodcom zbojníkov. Zavraždí zvodcu svojej milej Jarmili, neskôr v ňom spoznáva svojho otca. Za to je popravený a Jarmila končí svoj život vo vlnách jazera.
Josef Kajetán Tyl
Populárny romantický dramatik písal historické (Ján Hus, Kutnohorští havíři) i rozprávkové hry (Strakonický dudák). Hra Fidlovačka je známa tým, že v nej zaznela pieseň, ktorá sa po vzniku ČSR stala českou hymnou.

Karel Jaromír Erben
Bol básnikom, ktorý nielen zbieral ľudovú slovesnosť, ale pod jej vplyvom vydal aj jedinú zbierku balád Kytice.

Božena Němcová
Náplňou jej tvorby je český život a rázovité postavy. Najlepšie to vidieť v autobiografickej próze Babička s podtitulom Obrazy venkovského života:
· sú to voľne pospájané príbehy, v ktorých dominuje postava jednoduchej, pracovitej a múdrej českej ženy
Zbierka českých povestí Národní báchorky a pověsti
Počas pobytu na Slovensku zozbierala a v Prahe vydala Slovenské pohádky a pověsti
Celou svojou tvorbou sa snažila vyjadriť vieru v človeka a v lepšiu budúcnosť.

Slovosled vo vete
Slovosled je poradie slov vo vete. Závisí od troch činiteľov:
od aktuálneho členenia vety
od gramatickej funkcie slov vo vete
od zvukovej podoby slov vo vete
Na prvom mieste vo vete stojí východisko výpovede (téma) a to sa opiera o fakty (jadro), ktoré prinášajú nové informácie. Poradie východisko – jadro je objektívne. Obrátené poradie je subjektívne (vyskytuje sa v ústnych prejavoch pri využití dôrazu). (Nebezpečný väzeň ušiel.

Ušiel nebezpečný väzeň.)
Gramatický činiteľ
- sa uplatňuje najmä pri radení prívlastkov v podraďovacom sklade
- tu platí, že najbližšie k jadru skladu stojí prívlastok s najmenším rozsahom a najväčším obsahom slova a od neho postupne ďalšie
- najďalej stoja najvšeobecnejšie prívlastky – zámená
Fonetický činiteľ
- sa uplatňuje pri zaraďovaní príkloniek (sa, mi, ťa, mu, ho, my, by, je)
- tie sa zaraďujú vždy po prvom slove stojacom po pauze v poradí:
1. by
2. pomocné slovesá
3. krátke tvary zámen v datíve a po nich v akuzatíve

Tvorenie slov
Slová podľa zloženia rozoznávame: neodvodené, odvodené, zložené, združené pomenovania, ustálené spojenia, skratky a značky.
Nové slová sa tvoria:
1. Odvodzovaním (deriváciou)
- najčastejší spôsob tvorenia slov
- tvoria sa pomocou prípon alebo predpôn
- každé slovo má
a) slovotvorný základ (časť odvodeného slova, ktoré ostane po odtrhnutí slovotvorných prípon): mur – ár, učit – eľ
b) slovotvorný formát (slovotvorná predpona a prípona): bez – vetrie, les – les-ník
2. Skladaním (kompozíciou)
- patria tu zložené slová
a) nepravé zložené slová: vznikajú spojením dvoch tvarov (duchaplný, vlastizrada)
b) pravé zložené slová: vznikajú z dvoch slovotvorných základov (kosoštvorec, celoživotný)
c) hybridné zloženiny: jedna časť slova je cudzieho pôvodu (autodoprava, elektromagnet)
d) zložené slová sú aj prídavné mená so spojovníkom (vedecko-technický, literárno-hudobný)
3. Skracovaním
- patria tu skratky (atď., SGCR, USA) a značky (liter, meter)
Univerbizácia je skracovanie dvojslovných alebo viacslovných pomenovaní (panelový dom – panelák, minerálna voda – minerálka). Vyskytuje sa v hovorovom štýle.
Multiverbizácia je nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným (vyrábať – uskutočňovať výrobu, zbierať – konať zbierku). Vyskytuje sa v odbornom štýle.
Združené pomenovanie je také spojenie slov, ktorého jadrom je podstatné meno a ktorým sa vyjadruje jeden pojem (ľahká atletika, ovocný strom).
Ustálené spojenie je spojenie slov, ktorého jadrom je obyčajne sloveso a ktorého význam je prenesený (frazeologizmus). Frazeologizmi môžu byť:
a) domáceho pôvodu (ľudové): vziať rozum do hrsti, bledý ako stena
b) prevzaté alebo intelektuálne (rozťať gordický uzol, odpočívať na vavrínoch)

4. Láska a ľud v dielach Sládkoviča a Hviezdoslava

Andrej Sládkovič

Básnická skladba Detvan
- pozostáva z 5 spevov. - Hlavnými postavami sú Martin Hudcov a Elena, jeho milá; Martin sa dostáva ustavične do nového prostredia, do styku s novými postavami, do rôznych situácií, v ktorých sa vyhraňuje jeho charakter
- Sládkovič je predstaviteľom slovenského romantizmu, Detvan je pokračovaním Maríny, svoju ľúbosť k Maríne autor prenáša na slovenský kraj
- Autor opisuje krásu kraja, hory, Poľanu, lúky, dedinu, odev dievčat, Martinov odev, jeho postavu, hru na fujare, Martinov boj so zbojníkmi.. - Sládkovič po prvý raz predstavil slovenský život. Zobrazil dedinský typ mládenca s úprimnými citmi, bojovného a milujúceho, dôverčivého a smelého. Dej nemá v sebe nič nápadne hrdinské, ale ani prehnane vykrášlené
- Rozbor Detvana:
I. spev "Martin"
· autor predstavuje Martina, syna nespútanej prírody a oslavuje krásnu podpoliansku prírodu, ľud a jeho kultúru.
II. spev "Družina"
· Autor opisuje kolektív, v ktorom sa Martin pohybuje. Vyzdvihuje kladné vlastnosti Martina, cit pre spravodlivosť a nebojácnosť. Martin zachráni zajaca pred kráľovským sokolom, ktorý ho chce chytiť, vyslobodí Elenu od zbojníkov. III. spev "Slatinský jarmok"
· Martin sa stretáva s kráľom Matiášom. Prizná sa kráľovi, prečo zastrelil jeho sokola.
IV. spev „“Vohľady“
· Autor opisuje úprimnú lásku Eleny k Martinovi. Kráľ Matiáš prichádza do Detvy a stretáva sa s Elenou, tá sa mu zapáči, kráľ jej ponúka prsteň, ale Elena ho odmieta.
V. spev "Lapačka"
· Kráľ posiela Martina na vojnu.

Martin vstupuje do kráľovského čierneho pluku ako uvedomelý vlastenec.

Pavol Országh Hviezdoslav

Básnická skladba Hájnikova žena
- stavbu skladby tvorí 8-slabičný a 9-slabičný jambový verš s rôznymi variáciami
- báseň začína pozdravom, v ktorom básnik ospevuje krajinu a okolie, hovorí o srdečnosti, pohostinnosti ľudí, ktorí tu žijú spokojne a šťastne
- autor vsunul príbeh lásky hájnika Miša Čajku a jeho ženy Hanky do prekrásnej prírody, opisuje tragiku spôsobenú šľachticom Artušom Villánim
- osudy ľudí sú zobrazené v spojitosti s prírodou
- vidno rozpor medzi upadajúcim zemianstvom a ľudom, autor nezamlčuje ani nedostatky ľudu, využíva kontrast, ktorý má sociálny základ
- skladbu tvorí 15 spevov
- rozbor:
I. spev
· Na začiatku je opisovaná horáreň. Autor ju porovnáva s hniezdom a kaštieľom. Používa drsné výrazy, keď hovorí o lenivých ľuďoch, ktorí si nevážia ľudskú prácu - myslí tým na Artuša Villániho. Po smrti starého horára dal nový hájnik chalupu do poriadku. Autor vyjadruje zdrobnelinami šťastný a pokojný život v horárni.
II. spev
· Na Jána zomrel záhadnou smrťou starý Čajka. Valasi ho našli, keď zaháňali ovce na pašu. Michal Čajka sa stal sirotou. Na žiadosť ho dal pán na horársku službu.
III. spev
· Michal mal rád prírodu, bol spokojný so svojím miestom. Myšlienkami bol stále u dievčiny, s ktorou sa spoznal u polesného. Po návrate z vojny sa s ňou oženil.
IV. spev
· Mladí Čajkovci si žijú šťastne a spokojne, aj keď neoplývajú bohatstvom.
V. spev
· Hanke sa prisnilo, že sa stane niečo zlé. No Michal ju cestou do kostola obveselil. Sadla si do prednej lavice, pomodlila sa, vytušila však, že ju niekto pozoruje.
VI. spev
· Pocit šťastia a spokojnosti mladých Čajkovcov.
VII. spev
· Michal sa vybral na obchôdzku. Hanka ostala sama a išla prať k potoku. Na poludnie sa objavili dvaja jazdci - Artuš Villáni so sluhom. Hanka mala strach, preto chcela, aby odišli.
VIII. spev
· Janko a Ondrej pri oberaní malín prišli až k horárni. Keď ich Hanka vyprevádzala, uvidela Artuša, rýchlo sa vrátila do horárne a zamkla sa. Artuš to zbadal, nazlostený nasadol na koňa a odišiel.
IX. spev
· Artuš pripravil plán poľovačky. Poslal Michala, aby sledoval jeleňa. Artuš šiel zatiaľ do horárne za Hankou. Začal sa na ňu usmievať, chcel ju objať, ale Hanka ho v sebaobrane bodla nožom. Začala kričať o pomoc. Prišiel Michal a keď uvidel, čo sa stalo, prikázal Hanke, aby prisahala, že o tom, čo sa stalo, nikomu nepovie. Michal hneď ráno sa šiel sám priznať k činu.
X. spev
· Hanka sa presťahovala k rodičom. Otec jej veľmi nadával, najmä kvôli Michalovi. Matka chorľavela, Hanka sa veľmi trápila, až stratila rozum.
XI. spev
· Michal mal súd. Do súdnej siene pribehla žena - Hanka. Spievala a behala po sieni a ku všetkému sa priznala. Keď sa sudcovia spamätali, prepustili Michala aj Hanku domov.
XII. spev
· Hanka máva nepokojný spánok, v noci sa budí, hovorí zo sna, zdá sa jej, že už je ráno.
XIII. spev
· Hanka beháva v noci po hore, spieva, veľmi trpí.
XIV. spev
· Sedem hviezd spieva o tom, že vyženú nešťastie z domu.
XV. spev
· Čajkovcom sa narodilo dieťa - synček.

Do horárne sa opäť vrátil pokoj a šťastie.

Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy:

(Detvan) "Stojí vysoká divá Poľana
mať stará ohromných stínov..."
(Hájnikova žena) "Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás..."

Týmito slovami sa začínajú diela Detvan a Hájnikova žena. Obaja spisovatelia, Sládkovič i Hviezdoslav si za úvod svojich diel zvolili opis malebnej slovenskej prírody, v ktorej žili hlavní hrdinovia Martin Hudcovie a Michal Čajka. Martin a Michal sú mladí slovenskí junáci, predstavujúci slovenský národ, ktorý bojuje za slobodu a spravodlivosť.
Martin sa narodil v dedine Detva, obklopenej vysokou Poľanou. Už od malička bol zžitý s prírodou, čo autor vyjadril slovami "...po prvý raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí ? Výsosť Poľany hory..." Michal pochádza z malej horárne, učupenej v oravských lesoch - pod Babou horou. Obaja junáci by si nevedeli predstaviť život bez radosti z krásnej prírody.
Michal sa po smrti otca stane hájnikom. Ožení sa so svojou milou Hankou, ktorá mu je vernou, milujúcou manželkou. Sládkovič predstavuje svojho Martina ako smelého mládenca, za ktorým sa "driečne Detvy dievčiny..." len tak obzerajú. Jemu najviac učarila Elena, ktorá mu bola vernou a oddanou družkou. Aj kvôli Hanke a Elena sa Martin a Michal dostanú do rozporu so svojimi pánmi. Martin sa vyberie na starú Poľanu, kde pozoruje život okolo. Vidí, ako "...nad horou letí sokol jarabý, na vysoký on hrá sa let, mladúšik zajac hore pozerá, pozerá zas dol,..." zrazu sa Martin strhne a zabije valaškou loveckého sokola, ktorý patrí kráľovi Matiášovi. Usmrtí aj zbojníka, postrach kraja, ktorý uchvátil Elenu. Na jarmoku sa Martin kráľovi smelo ospravedlní, kráľ mu odpustí a daruje mu koňa - vraníka. Práve v tomto Martinovom čine sa odzrkadlila jeho rozhodnosť a nebojácnosť postaviť sa pred samotného kráľa. Kráľ chce spoznať Martinovu Elenu, príde večer na vohľady, ale Elena si bráni svoju lásku k Martinovi a odolá kráľovým zvodom. Kráľ neskôr pozve Martina do povestného čierneho pluku. Martin najprv nechce prijať túto ponuku, lebo "...Pod Poľanou mi prvý svet svitol, aj s ňou som rástol a s ňou som kvitol, ona je kus mojej duše...", ale keď mu kráľ dovolí ponechať si svoje vrkoče, fujaru, valašku, symbol slovenského národa a milú Elenu - súhlasí. Sládkovič vykreslil v Martinovi človeka, ktorému sú bližšie skaly, hory, Poľana, teda príroda - než spoločnosť a jej potreby a autor cíti, že v tomto ľude je zárodok mocného budúceho života národa. Do postavy Eleny a Martina autor prevtelil kus seba a svojej milej, čo však vôbec nie je cítiť.
Hviezdoslav sa viac zameral vo svojom diele na konflikt medzi Michalovou ženou Hankou a pánom Artušom Villánim.

Ich konflikt vyústi do tragického záveru, kde Hanka zabije Villániho, ktorý sa pokúša opätovne pripraviť Hanku o česť. Tu sa Michal prejavil ako nežný, ale aj vznetlivý človek vo vzťahu k Hanke, čestný a neznášajúci ponížené plazenie sa pred pánskou vrchnosťou a vzdorujúci pánskej spupnosti. Autor zobrazil v Michalovi sebavedomého a čestného človeka, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje protipól nemorálnosti a povahovej
pokrivenosti Villániho.
Sládkovičov Detvan je prvý základ realistického vývinu, v ktorom neskôr pokračoval Hviezdoslav. Sládkovičovo dielo sa končí ospievaním slobody, Hviezdoslav sa v závere lúči s lesmi - prírodou, v ktorej žil.

Modálnosť vety
Veta:
- je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá
Modálna stavba vety:
- je spôsob vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti
- rozlišujeme.
a) modálnosť objektívnu, vyjadrujúcu vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti
b) modálnosť subjektívnu, vyjadrujúcu vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede
- obidva vzťahy sa môžu realizovať pomocou lexikálnych prostriedkov (napr. časticami, citoslovcami, zámenami), pomocou syntaktických prostriedkov (slovosled, elipsa, vytýčený vetný člen a i.) a pomocou zvukových prostriedkov (intonácia vety)
- rozlišujeme tri druhy modálnosti
a) postojová (hovoriaci niečo jednoducho konštatuje, alebo sa na niečo spytuje, alebo si niečo želá – vety oznamovacie, opytovacie, žiadacie)
b) istotná (hovoriaci popri vecnej informácii naznačuje vo vete aj stupeň pochybnosti o platnosti výpovede; On možno príde. On istotne príde. On by mohol prísť.)
c) vôľová (hovoriaci dáva najavo, či sa uskutočnenie deja pokladá za želateľné, možné, nevyhnutné; Mal by som ísť. Musím ísť. Chcem ísť.)
- podľa obsahu delíme vety na:
a) opytovacie
b) oznamovacie
c) žiadacie (rozkazovacie, želacie)
- zvláštnym variantom sú zvolacie vety : sú expresívnou formou oznamovacej, opytovacej alebo žiadacej vety

5. Motív vzbury proti utrpeniu a neslobody v slovenskej romantickej literatúre.
V 30. rokoch 19. storočia revolučné hnutie zasiahlo aj Rakúsko-Uhorsko. Hospodársky zaostávala časť rakúskej monarchie. Vzniklo hnutie za samostatné Uhorsko. Na čelo sa dostala liberálna šľachta, ktorá presadzovala myšlienku nacionálne jednotného štátu. Nemaďarské národnosti sa obávali pomaďarčenia a preto sa snažili dostať pod ochranu Viedne.
Slovenské národné hnutie trpelo dvojitým útlakom: národným (Maďarsko) a hospodárskym (Viedeň). Slovenskej spoločnosti chýbala šľachta aj buržoázia.

Na čelo hnutia sa postavila inteligencia, ktorá bola úzko spätá so slovenským ľudom. V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu spoločnosť Česko-slovenská. Bol to samovzdelávací spolok študentov, ktorý príchodom Ľ. Štúra v roku 1835 zmenil program a začal riešiť národné a politické otázky. Snažili sa o šírenie a budovanie vlastenectva (vychádzky na Devín). V roku 1837 bola spoločnosť zakázaná a vytvorená bola tajná Vzájomnosť.
V júli 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzi Štúra, Hurbana, Hodžu v Hlbokom. Ich reformu schválil aj J. Hollý. Za základ bolo prijaté stredoslovenské nárečie a dodržiavaný bol fonetický pravopis.

Ľudovít Štúr
Ako ideový vodca revolučného hnutia vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Hoci poézia nebola jeho hlavnou doménou, už v prvej básnickej zbierke Dumky večerní sa vyznal z odhalenia bojovať sa Slovákov i za cenu života.

Janko Kráľ
Bol najrevolučnejším básnikom romantizmu. Začal písať v 20-tke a skončil v 50-tke. Nepriaznivo porušil aj literatúru Štúrovcov. Najčastejšie písal piesne, dumy, balady, revolučné básne. Bol to snilko, ktorý svoje myšlienky sústredil predovšetkým vo svojej lyrickej tvorbe. Znamením jeho tvorby – pesimistické ladenie básní, revolučnosť a aktívny hrdina bojujúci za slovenský národ.
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na dve časti:
1. Baladická tvorba:
Balada je epický žáner, ktorého dej končí tragicky, obsahuje gradáciu deja, dejové skoky a v príbehoch vystupujú nadprirodzené bytosti a úkazy. Má mať morálne počenie, pretože zlo je potrestané. Môže byť veršovaná, alebo napísaná prózou. Sociálna balada je osobitným typom (zlo je tu spôsobené zlými sociálnymi pomermi = Matka).
Janko Kráľ bol ovplyvnený najmä ľudovou baladou, jeho hrdinovia majú črty románskeho hrdinu – snažia sa bojovať za svoj ideál a sú ochotný prinášať obete.
Balady s mravným ponaučením: Kríž a čiapka, Skamenelí, Bezbožné dievky = je tu použitý ľudový jazyk, príslovia a stupňovanie napätia.
Sociálna balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko:
· autor tu poukazuje na krásu života jednoduchých ľudí a na ich pokojný život
· opisuje tu život mládenca, ktorý aj napriek milujúcim rodičom je uzavretá do seba
· Rozbor: Je to balada, ktorá prináša typického románskeho hrdinu. Je to samotár, plný vzdoru a hrdosti. Jeho vnútro je zmietané vášňami a túžbou dokázať niečo veľké. Odmieta tradície a aj za cenu vlastného života chce uskutočniť šľachetný čin. Nerozumie si so spoločnosťou a tak hľadá porozumenie v prírode.

Balada má dve časti:
1. Autor chcel zobraziť lyrického hrdinu a jeho vnútro. Vzťah k prírode a k rodinnému kraju vyjadruje zdrobnelinami a nepochopenie dedinou ho vháňa do samoty – prírody. Pretože túži po veľkom čine, rozhodne sa oslobodiť pannu.
2. Tvorí baladický príbeh. Janko sa vyberie jednej tmavej a búrlivej noci ku Váhu, kde uvidí zakliatu pannu, chce ju zachrániť, ale utopí sa, pretože si zabudol prevrátiť košeľu – autor tu chce zdôrazniť neúspech hrdinu uskutočniť svoj sen.
· hlavná myšlienka balady: Je vyzdvihovanie vzbury a činu pred pokorou a šľachetná obeť hrdinu tu nie je považovaná za zbytočnú, ale za prejav lásky k blížnemu. Možno ju považovať za akúsi alegóriu slovenského národa.
2. Lyrická tvorba:
Najznámejšie básne: Duma Bratislavská – je to reakcia na odvolanie Ľ. Štúra z katedry.
Orol
Revolučné básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Šahy
Janko Kráľ položil základy reflexívnej (úvahovej) a revolučnej poézii.
Cykly básní: Dráma sveta, Zbohom, Výlomky z Jánošíka, Žobrák, Zbojníkova balada

Samo Chalúpka
Patrí medzi najstarších zo Štúrovcov a aj medzi najčítanejších ľudovou vrstvou. Prvé básne publikoval na lýceu v biblickej češtine a podobajú sa ľudovým piesňam. Zaujímal sa o archeológiu a považujeme ho za tvorcu historickej epiky. Témy:
1. Jánošíkovská
Likavský väzeň:
· Dej: Tu uvažuje uväznení Jánošík nad svojím osudom. Neupadne do beznádeje a verí, že sa mu podarí dostať na slobodu, aby mohol opäť zhromažďovať okolo seba junákov.
· autor hrdinu neidealizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu
Junák
Kráľohorská
2. Boje proti Turkom
Turčin Poničan
· Dej: Je to dojímaná ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorá je unesená poturčencom do otroctva. Neskôr v ňom spoznáva vlastného syna. Syn ju žiada, aby ostala pri ňom, ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť domov
· Patriotizmus – láska k vlasti tu vyhráva nad bohactvom
Boj pri Jelšave
3. Dávna minulosť Slovanu
Mor – ho!
· hrdinská epická báseň, použil tu historický námet z čias rímskeho panstva, o ktorom sa dočítal v Šafárikovom diele Dejiny slovanskej reči a literatúry
· cisár Constantinus v roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil kmene Semiakov.

Chalúpka ich pokladá za Slovanov a preniesol na nich všetky ideálne vlastnosti
· hrdina je kolektívny, sú to slovenskí junáci, ktorí morálne víťazia i keď padli v boji
· báseň je dynamická a plná napätia, je tu veľa básnických figúr a trópov

Andrej Sládkovič
Lyricko-epická skladba Marína
· nachádzame tu romantický ideál slovenskej dievčiny, v ktorej dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti
· báseň je oslavou krásy, lásky, mladosti
· autor nenasleduje svoju milú do ríše víl, zrieka sa jej pre lásku k životu a národu
Lyricko-epická skladba Detvan
· Sládkovič zvýraznil morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu
· báseň sa skladá z 5 spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka) a odohráva sa v časoch panovania kráľa Mateja Korvína
· Martin je spočiatku iba synom nespútanej prírody, ale postupne s vývinom udalostí vyjadruje odpor k násiliu, má zmysel pre spravodlivosť a stáva sa uvedomelým bojovníkom za slobodu; jeho malebný zjav a zdravá životnosť sú znakmi romantického hrdinu
· celou básňou sa tiahne ako zlatá niť oslava slovenského ľudu, v ktorom autor vidí záruku budúcnosti
· autor sa prejavuje ako hrdý vlastenec, ktorý neobdivuje nekriticky cudzinu, súčasne sú tu ešte romantické vzťahy medzi panovníkom a ľudom

Ján Botto
Námety jeho tvorby bola ľudovosť a obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti. Revolučné nadšenie vyjadril v básni K mladosti. V alegorickej básni Báj na Dunaji predstavuje junáka, ktorý z vĺn Dunaja oslobodí bielu húsku a tá sa mení na bielu pannu. Ďalšie básne sú Orol, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná.
Vrcholným dielom je lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova
· predstavuje v nej Jánošíka ako prejav túžby ľudu po národnej slobode, v ktorom stelesnil ľudový odboj proti feudalizmu
· hoci Jánošík zomiera Botto budí vieru, že raz príde bohatier, ktorý vyzdvihne pošliapaný zákon
· záver básne je alegorický (9. spev – zjavenie)
· romantický konflikt je medzi túžbami, snami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť

Jozef Miloslav Hurban
Bol jedným z organizátorov revolučného hnutia u nás. V básni Bije zvon slobody, čujte ho národy vyzval roku 1848 Slovákov do boja za národnú slobodu. V historickej próze Olejkár idealizuje Matúša Čáka ako predstaviteľa národnej myšlienky, uvedomelého veľmoža a Slovana, ktorý chcel vzkriesiť slávu VM.

Ján Kalinčiak
Romantickí hrdinovia povestí sú ovládaní veľkými náruživosťami, napr. láskou, pomstou, alebo túžbou po moci. Jedine historická povesť Mládenec slovenský, zobrazuje túžby a boje za slobodu štúrovskej mládeže.

Janko Matuška
Výzvou do národnooslobodzovacieho boja bola bojová pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala hymnou Slovenska.

Samo Tomašík
Vlastenecko-bojové výzvy do boja za slobodu a spravodlivosť obsahuje báseň Hej, Slováci!, ktorú napísal na motívy poľskej revolučnej piesne.

Trópy:
Nepriame pomenovanie, použitie slova v prenesenom význame (metafora, metonymia, symbol, epiteton. . .)
Metafora – nepriame pomenovanie, ktoré vzniká na základe vonkajšej podobnosti
Metonymia – zámena slova alebo slovného spojenia na základe vnútornej podobnosti
Personifikácia – nepriame pomenovanie, ktoré sa zakladá na prenášanie ľudských vlastností na neživé veci, zvieratá
Synekdocha – pars pre toho - časť namiesto celku (nevkročí sem ani noha)
- totym pro parte – celok namiesto časti (Košice vyhrali nad Popradom)
Hyperbola – som samé ucho

Figúry:
Je to jazykový obrat, ktorý je odchýlkou od bežného vyjadrovania.

Usiluje sa ozvláštniť reč.
Opakovacie figúry:
Aliterácia – je to opakovanie hlások alebo skupiny na začiatku za sebou nasledujúcich slov
Anafora – je to opakovanie tých istých slov na začiatku
Kalanbúr – slovná hračka (kladne o Kladne)
Epifora – opakovanie slov na konci verša
Epanstrifa – opakovanie jedného slova na konci prvého a na začiatku druhého verša
Epizeuxa – opakovanie tých istých slov za sebou
Paronomázia – spojenie slov s rovnakým základom
Symploké – tým istým slovom sa začína aj končí verš
Vetné aj rečnícke figúry:
Elipsa – výpustka (aká matka taká Katka)
Polysyndetón – nadmerné opakovanie spojok
Asyndeton – vynechávanie spojok
Oxymorón – významovo protikladné slovo (živá mŕtvola)
Inverzia – narušený slovosled vety

6. Lyrika P.O.Hviezdoslava.

P.O. Hviezdoslav (1849-1921) bol veľký slovenský básnik, predstaviteľ kritického realizmu v poézii. Jeho tvorba je rozsiahla a má veľký význam. Opisuje život ľudu a kritizuje spoločnosť. Hviezdoslav písal reflexívnu poéziu, epické verše, veľké lyrické skladby, drámu - veršovanú, preslávil sa aj ako prekladateľ. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Prekrásna príroda Oravy a Liptova vplývali na jeho tvorbu. Jeho rodičia boli chudobní zemania. Otec pracoval ako roľník. Hviezdoslav v mladosti chodil s otcom na pole a naučil sa vážiť si prácu roľníka. Nejednu báseň venoval roľníkovej práci, tvrdil, že dáva zmysel životu, je to dar pre ľudstvo. Jeho matka - Tereza, rodená Medzihradská, bola jemná a citlivá žena, v básniach na matku často spomínal, bola to jeho najdrahšia bytosť. Mal dvoch starších súrodencov. V domácom prostredí bol do 13 rokov. V detstve naňho zapôsobil učiteľ. Študoval na 1. maďarskom gymnáziu v Miškovci. Najprv mal veľké problémy s maďarčinou. Zoznámil sa s poéziou Petöfiho, Aranya a začal písať prvé básne po maďarsky.
Maturoval v Kežmarku. Študoval nemčinu - diela Goetheho, Schillera, ale čítal aj diela Shakespeara. Vo vedomostiach prevýšil aj maturantov. Domov chodil len na prázdniny. Pomaly sa odnárodňoval. Oravskí národovci mu posielali diela našich básnikov (knihy J.Kollára a A.Sládkoviča) Vplyv lásky k matke a jej reči znamenal národné prebudenie. Absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. Práca v literárnom krúžku Kolo. Spolu s Kolomanom Banšellom vydávali almanach Napred. Stal sa advokátskym osnovníkom v Dolnom Kubíne, potom prešiel do Martina. Neskôr sa stal podsudcom na okresnom súde v Dolnom Kubíne. Boli to 70. roky - obdobie veľkej maďarizácie. Hviezdoslav otvorene vystúpil na obhajobu Slovákov. Vzdal sa štátnej služby, prijal pseudonym Hviezdoslav, ktorý mu vymyslel Vajanský. Stal sa profesionálnym spisovateľom a pritom bol stále advokátom. Zhruba 20 rokov, od roku 1879 - 1899 bol advokátom v Námestove. Bolo to zároveň aj jeho najplodnejšie obdobie. Po dvadsiatich rokoch sa opäť vrátil do Dolného Kubína, kde ho zastihla 1. svetová vojna. V roku 1918, po skončení vojny sa konali oslavy Národného divadla, na ktoré bol pozvaný aj Hviezdoslav. 28.10.1918, pri vzniku ČSR bol čestným hosťom. Hviezdoslavove 70 narodeniny sa oslavovali celoštátne. Vtedy venoval niekoľko básní mládeži - Mládež, uč sa.

Hovorí sa, že opravdivý Hviezdoslavov životopis možno vyčítať práve z jeho lyrickej poézie, že iba v nej sa dozvieme, čím básnik naozaj žil, čo ho hnalo do života a s čím zápasil.
Lyrická tvorba:
Cyklus Sonety (1882 - 1886)
· skladá z 21 básní
· témou sú záhady vesmírneho sveta, možnosti ľudského poznania, úniky do sveta fantázie
Cyklus Letorosty (1885 - 1893)
· 3 diely :
- 1. cyklus - realistický estetický program vlastnej tvorby
- 2. cyklus - básne sú poznačené smútkom čierneho roku (smrť rodičov)
- 3. cyklus - postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Ostrá kritika vykorisťovateľskej morálky. Básne :
K vám urodzeným, veľkomožným
Ó prečo som nie víchrom
Priadka - báseň na matku
Roľník - báseň na otca
Cyklus Žalmy a hymny
· cyklus venoval príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu - 1000 výročie
· sú tu básne, kde sa zamýšľa nad ťažkým osudom Slovákov
· kríza Hviezdoslavovho svetonázoru, dramatizovaná rozporom medzi idealistickými predstavami o svete
Žalm žaloby
De profundis
Cyklus Prechádzky jarom a Prechádzky letom
· opisuje hornooravskú prírodu
· dôverný kontakt s prírodou, ktorá je pre neho vlastne druhým, širším domovom, pomáha mu preskúmať rozpory, harmonizovať ich
Cyklus Stesky
· myšlienka starnutia
· v záverečných veršoch cyklu vyslovuje pochybnosti o spoločenskom účinku vlastného diela
· patrí sem báseň K ľudu, k ľudu mládež moja. - literárny kritik Krčméry veľmi vysoko ocenil túto báseň, ale nazval to
zostupovanie z vrcholu tvorby autora
Cyklus Dozvuky
· 3 cykly
· základný motív - neodbytne sa vracajúca myšlienka staroby, lúčenie sa so životom
· patrí sem napríklad báseň Nové zvuky počujem - venovaná najmä mládeži
Cyklus Krvavé sonety
· reakcia na pošliapanú a poníženú ľudskosť počas 1. svetovej vojny
· skladá sa z 32 sonetov
· v záverečných veršoch vyjadruje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.
1. časť -otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo
2. časť - otázka, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný
(ako odpoveď - egoizmus jednotlivcov, skupín, národov)

Slovné druhy
1. Podstatné mená (substantíva)
- sú plnovýznamové slová, ktoré označujú samostatne existujúce veci (osoby, zvieratá, rastliny, veci] alebo samostatne chápané javy skutočnosti (názvy dejov, vlastností, stavov)
- členia sa na
a) konkrétne (napr. mačka, človek, strom)
b) abstraktné (napr.

láska, smútok, odvaha)
c) životné (chlap, žena) - osobné
(mačka, líška) – neosobné
d) neživotné (dub, stroj, dlaň)
e) všeobecné ( rieka, deň, mesto)
f) vlastné (Dunaj, Košice, Mária)
- podľa rodu rozdeľujeme podstatné mená
- mužský: chlap, hrdina, dub, stroj
- ženský: žena, ulica, dlaň, kosť
- stredný: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča
- zvieracie mená mužského rodu sa v množnom čísle skloňujú ako neživotné; výnimkou sú mená: pes – psi/psy, vlk – vlci/vlky
- osobitne sa skloňujú pani, mať, gazdiná
- pri kategórii čísla rozlišujeme jednotné a množné
- vzťahy medzi slovami vo vete sa vyjadrujú pádmi
2. Prídavné mená (adjektíva)
- pomenúvajú statické príznaky vecí
- majú gramatickú kategóriu zhody v rode, čísle a páde, niektoré (akostné) kategóriu stupňovania
- používajú sa ako prívlastky, menné prísudky i doplnky
- delia sa na
a) vlastnostné (kvalitatívne)
- primárne (akostné) – krátky, veľký, drahé
- sekundárne (vzťahové) – drevený, dnešný, vtáčí
skloňujú sa podľa vzoru: dobrý, cudzí
b) privlastňovacie (druhové, osobné)
otcov, matkin, líškin, Aničkin
3. Zámená (pronominá)
- nepomenúvajú javy priamo, ale na ne ukazujú alebo odkazujú v texte
- podľa všeobecného sémanticko-gramatického významu sa delia na
a) substantívne: osobné (ja, my), zvratné (sa), opytovacie (kto, čo), neurčité (niekto, čosi), ukazovacie (ten, tá), vymedzovacie (nikto, nič)
b) adjektívne: opytovacie (ktorý, aký), ukazovacie (taký, toľký), privlastňovacie (môj, tvoj), vymedzovacie (iný, každý)
c) adverbiálne: (príslovkové) – ako, tak, kde, nikde, vtedy
d) numerálne: odkazujú na počet (koľko, koľko ráz, voľakoľko)
- podľa lexikálno-sémantických a funkčných rozdielov sa delia na
a) ukazovacie: (tu, táto, onen)
b) opytovacie: (kto, čo, aký, kde, prečo)
c) osobné: (ja, ty, on, my)
d) privlastňovacie: (môj, tvoj, náš)
e) zvratné: (sa, seba, si)
f) vymedzovacie: (všetok, nikto, inak, každý)
g) neurčité: (niekto, ktosi, čosi, kdesi)
4. Číslovky (numeráliá)
- pomenúvajú samostatné pojmy počtu (päť krát päť je dvadsať päť) alebo sú číselným určením vecí, príznakov a dejov (dve knihy, dvakrát, podčiarknuť)
- delíme ich
1. určité číslovky
a) základné: (dva, tri, sto)
b) skupinové: (jedni, dvoje, troje)
c) radové: (prvý, druhý)
d) druhové: (dvojaký, trojaký)
e) násobné: (dva razy, dvakrát)
2. neurčité číslovky neudávajú presné číslo (málo, mnoho, viac)
- určité číslovky sa skloňujú, neurčité (veľa, viac, najviac)
5. Slovesá (verbá)
- pomenúvajú deje
- z lexikálno-sémantického hľadiska rozlišujeme
a) plnovýznamové
b) neplnovýznamové
fázové (začať, prestať)
limitné (mať, ísť)
modálne chcieť, môcť, báť sa)
sponové (byť - som)
- z lexikálno-gramatického hľadiska určujeme slovesné kategórie
1. kategória času
prítomný
minulý
predminulý
budúci
2. kategória vidu
nedokonavý vid (píšem)
dokonavý vid (odpíšem)
3. kategória spôsobu
oznamovací
podmieňovací
rozkazovací
4. kategória osoby: prvá, druhá, tretia
5. kategória čísla: jednotné, množné

6. kategória rodu:
činný rod
trpný rod zvratný tvar (obrábajú sa)
opisný tvar (sú obrábané)
- podľa gramatického významu sa slovesá rozdeľujú na
a) určité: osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod
b) neurčité: neurčitok – infinitív, prechodník, príčastia, slovesné podstatné mená
- podľa zloženia rozlišujeme
a) jednoduché: volám, volaj!, volanie
b) zložené: budem volať, bol by som volal
6.

Príslovky (adverbiá)
- sú plnovýznamové neohybné slová, ktoré vyjadrujú význam okolností (miesto, čas, spôsob a príčina), dejov, vlastností a osôb alebo vecí
- príslovky sa neohýbajú a nemajú gramatické kategórie
- vo vete vyjadrujú obyčajné príslovkové určenia a nezhodný prívlastok
7. Predložky (prepozície)
- sú neohybné pomocné slová, ktoré v spojení s pádmi označujú miestne, časové, spôsobové a príčinné vzťahy medzi vetnými členmi
- z hľadiska morfematickej štruktúry sa delia
a) jednoduché: do, s, z, pre, na
b) odvodené: proti, medzi, okolo, okrem
c) zložené: ponad, poza, spod, namiesto
8. Spojky (konjukcie)
- sú neohybné slová, ktoré spájajú vetné členy a vety
- delia sa na
1. Priraďovacie
zlučovacie: a, i, aj, ani
stupňovacie: ba, ba aj, nielen
odporovacie: ale, lež, než, však
vylučovacie: buď, alebo
príčinné: veď, však, totiž, ináč
dôsledkové: preto, teda, totiž, ináč
2. Podraďovacie: miestne, časové, spôsobové, príčinné, dôvodové, účelové, prípustkové, vzťažné
9. Častice (partikuly)
- sú pomocné slová, ktorými podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah j obsahu výpovede
- delia sa na
1. Uvádzacie: pripájacie (ináč, len, no, a, ale, nuž, síce, tak)
pobádacie (bár, bodajby, čoby, nože, veď)
2. Vytyčovacie: vysvetľovacie (teda, slovom, vraj, aspoň, konečne)
hodnotiace (áno, asi, isto, nie, azda)
zdôrazňovacie (ani, hlavne, najmä, vôbec)
10. Citoslovcia (interjekcie)
- sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú cit, vôľu, vnímanie hovoriaceho alebo napodobňujú prirodzené zvuky
- delia sa na
1. Vlastné
a) citové: ej, och, fuj
b) vôľové: aha, heš, hajs
2. Zvukomalebné: mňau, čľup, bác

7. Obraz zemianstva v dielach Hviezdoslava, Vajanského, Kalinčiaka, Kukučina.

P.O.Hviezdoslav
Hájnikova žena
· Michal Čajka: syn hájnika, ktorý dlhé roky pracoval u grófa Villániho. Michal dostal po otcovi miesto a stáva sa hájnikom. Je úctivý a má sebadôveru pred pánmi a seberovnými.
· Hana Čajková: jediná dcéra bohatých rodičov. Bola krásna a mala veľa pytačov, no všetkých odmietala, lebo mala rada Michala. Na Michala čakala kým príde z vojny. Bola veselá ako každá gazdinka.
· Artúš Villáni: mladý pán a budúci dedič. Odlišuje sa spôsobmi, oblečením, správaním. Hanka ho zabije v sebaobrane.
· útvar: lyricko-epická skladba, opisuje v nej osud mladého hájnika a jeho ženy
· idea: poukazuje na silu slovenského ľudu v kontraste ku šľachte. Zobrazuje Oravu koncom 19.stor. Opisuje les a poukazuje na skazu šľachty.
· kompozícia: skladá sa z 15 spevov, ktoré sú vsadené do lyrického rámcu. Na začiatku je báseň Pozdrav, na konci báseň Zbohom
· Dej: Po smrti svojho otca sa stal Michal hájnikom. Ožení sa s Hankou, no ich šťastie netrvá dlho. V nedeľu, keď boli v kostolu sa mladá Hanka zapáčila Artúšovi.

Artúš prišiel k nim a poprosil Hanku o pohár vody, keď sa napil, vybral peniaze, no Hanka ho vyhodila. Villáni usporiadal poľovačku, Miša poslal naháňať jeleňa a on medzitým išiel k Hanke do hájovne. Chcel ju, ale ona bola verná Miškovi a tak ju znásilnil a Hanka ho v sebaobrane zabila. Keď sa Mišo vrátil domov a videl čo sa stalo, zobral vinu na seba. Žalobca na súde žiadal pre Miša smrť, ale v tom vbehla na súd Hanka a ku všetkému sa priznala. Mišo sa vrátil spolu s Hankou domov. Po nejakom čase Mišo zachránil starého grófa, ktorý spadol s kočom do rozbúrenej rieky. Nakoniec sa Hanke narodil syn Janko.
Gábor Vlkolinský
· v skladbe autor poukazuje, aké boli vonkajšie a vnútorné príčiny úpadku zemianstva
· proces rozkladu a hynutia zemianstva vidno aj na Gáborovej rodine
· jeho matka pije, otec sa spúšťa, majetok pláva dolu vodou
· sociálny rozvrat Gáborovej rodiny zaviňuje i jeho vnútornú rozkolísanosť i neistotu prehlbovanú pokorovaním v láske i živote
· proces odcudzovania sa, vyjadrovania zo zemianskeho prostredia zintenzívňuje Gáborov odpor voči príslušníkom vyššej šľachty a zbližuje ho s ľudom, aby nakoniec zakotvil v sedliackej rodine Blaškovcov
· sociálny kriticizmus básnika sa v tejto skladbe ešte prehlbuje
Ežo Vlkolinský
· lyricko-epická skladba
· stvárňuje proces zaraďovania sa zemianstva do novoutvárajúcich sa buržoáznych vzťahov na prelome prvej a druhej polovice minulého storočia i psychologicko-dramatické zázemie tohto procesu
· hl. postavy sú Ežo a matka Estera, strýc Eliáš a sedliak Becko, ktorí intenzívne prežívajú naznačený problém, pravda, každý svojím spôsobom
· skromný dej: Láska zemianskeho mládenca Eža k sedliackej dievčine Žofke Bockovie, zaťatý hnev Ežovej matky Estery, zarytej zemianky, doprevádzaný vyhostením syna z domu, pritúlenia u podivného strýca Eliáša. Strýko chce švagrinej Estere urobiť napriek. Vystrojí Ežovi svadbu, kde sa sedliaci so zemanmi dostanú do hádky, v ktorej zvíťazí sedliacka strana. Tým autor vyjadruje, že je na strane dedinčanov. Esteru zmieri so synom a nevestou vnuk Benko.

Nakoniec Estera uznáva, že takú nevestu ako je Žofka by nenašla ani v jednom zemianskom dvore.
· autor tu rieši otázku zemianstva tak, že zemianstvo je na úpadku a nič iné mu nezostáva iba spojiť sa s ľuďmi
· toto spojenie symbolizuje svadba

Ján Kalinčiak
- je predstaviteľom romantizmu
- zachytáva rozklad zemianstva nie zámernou kritikou, ale tým, že chce preň získať sympatie
Reštaurácia
· v tejto próze zachytáva zemianstvo, má podtitul Obrázky z nedávnych čias
· zaľudnil ju zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého pozoruhodného činu, všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne
· prípravy na voľby, čiže kortešečky, boli miestom kde sa ozývalo ich sebavedomie ako ozvena zašlej slávy
· v Kalinčiakovej povesti vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta
· nenájdeme medzi nimi ani jednu postavu, ktorá by mohla byť hrdinom povesti a preto niet v nej ani typického romantického konfliktu
· príbehy Reštaurácie vybudoval na motíve prípravy volieb
· v popredí je boj o moc medzi dvoma zemianskymi rodinami (Potočkovci,Bešeňovský), ktorý do určitej miery umocňuje ľúbostná zápletka Štefana Levického s Aničkou, dcérou Adama Beseňovského. Uchádza sa o ňu aj gróf Želinský. Obidve strany majú svojich prívržencov a usilujú sa strhnúť volebné víťazstvo na svoju stranu. Štefan dostane prísľub od Adama, že v prípade zvolenia za vicišpána dostane jeho dcéru za ženu. Príležitosti sa chytí Štefanov strýc Andrej Levický a vyvinie všetko úsilie, aby sa splnili túžby jeho synovca. Nejde to bez intríg a zápletiek. Autor ich umelecky využíva na plastické vykreslenie postáv a ich charakterov. Štefan sa stane vicišpánom.
· autor však v súlade so svojou predstavou o pánoch bratoch ako o dobrých kamarátoch a láskavých ľuďoch zakončuje povesť celkom nečakane – niet v nej víťazov ani porazených, všetci dosiahnu po čom túžili
· reštaurácia svojou kompozíciou, kresbou charakterov zapadá do slovenskej romantickej literatúry
· dielo ovplýva množstvom porekadiel a prísloví, autor ich využíva ako charakterizačný prostriedok
· na obraze zemanov ukázal autor nenávratnosť toho, čo sa prežilo a stáva sa príťažou pre ďalší vývin

S.H.Vajanský
- je predstaviteľom slovenského realizmu
- vytvoril obraz života zemiansko-statkárskych vrstiev, buržoázie, malomešiacstva i buržoáznej inteligencie
- najtypickejšou postavou jeho próz je zeman, resp. zeman statkár
novela Letiace tiene
· zachytil tu veľmi citlivo na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárskeho života
· zeman Jablonský získal ženbou i špekuláciami veľký majetok, ale namiesto aby na pozemkoch hospodáril, prenajal ich Nemcovi Hermanovi Bauerovi a sám sa dal na finančné podnikanie. Počiatočné úspechy sa rýchlo pominuli a machinácie kapitalistu Bauera privedú Jablonského takmer na mizinu. Pred úplným krachom ho zachráni Eugen Dušan a učiteľský syn, lekár Milko Holán, ktorý si berie za manželku mladšiu dcéru Jablonského Elu.
· v spojení zemianstva spätého s pôdou a národnouvedomelej slovenskej inteligencie videl autor spoločenskú perspektívu v národnoobranom zápase
román Suchá ratolesť
· spisovateľ spracúva podobnú problematiku
· dej sa odohráva v 70.tych rokoch na západnom Slovensku
· ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl v národe, resp. myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné hospodárske zázemie národnoobrodného zápasu (statkár Karol Vánovský), jednak vysokú kultivovanos5 ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté životné skúsenosti (zeman Stanislav Rudopoľský)
· hl.

postavou románu je zeman Stanislav, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do rodného Rudopolia. Zásluhou rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichéhi i príťažlivej Adely Rybarčičky zbližuje sa s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o hynutí zemianstva, ale predsa dochádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji
· autor reagoval aj na ďalšie stránky národného života: kriticky sa vyrovnával s politickou pasivitou na Slovensku v časoch úplnej rezignácie, zamýšľal sa nad problémami národného umenia a jeho funkcie v živote

Martin Kukučín
Rysavá jalovica:
· humorná poviedka, hlavnou postavou je Adam Krt, dobrý človek, má však jednu slabosť - pijatiku
Neprebudený:
· tragická psychologická poviedka
· Dej: Hlavnou postavou je mrzák, duševne zaostalý dedinský husiar Ondráš Machuľa, ktorý sa stal obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bešenovie. Tragickosť ľúbostnej drámy je v tom, že bolo nad jeho sily pochopiť, prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zostal mu len pocit krivdy, ktorý ho sprevádzal aj na svadbe Zuzky s Janom Dúbravom, počas ktorej nečakane vypukol požiar a Ondráš pri záchrane Bošanovie husí tragicky hynie v plameňoch. · Ondráša Machuľu zobrazil Kukučín s hlbokým porozumením, typ vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny, zobrazil tu obraz života Slovenskej dediny
· je to jediná poviedka, ktorá konči smutne, ostatné končia happyendom
Keď báčik z Chochoľova umrie:
· humorno-satirická poviedka
· autor zachytil úpadok zemianstva, jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa
· Dej: V poviedke reprezentuje zemianstvo Aduš Domanický z Domaníc. Jeho charakter je tragický. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadáva a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ, ktorý má všetky znaky svojej triedy - dravosť, bezohľadnosť, špekulácie. Trávovi sa sníval sen, že sa všetci ľudia premenili na ovce, on ich strihal a vlnu odosielal v plných vagónoch.

· Kukučínovi imponuje Trávova životaschopnosť, no jeho irónia stíha aj tento nový typ egoistického podnikateľa "z ľudu"
· Kukučínovi sa konfrontáciou týchto dvoch protikladných spoločenských typov - upadajúceho zemana a podnikavého kupca - podarilo zachytiť základné tendencie spoločenského vývinu doby
· autor zachytil, že zemianstvo skončilo svoju úlohu a na jeho miesto nastupuje maloburžoázia (Domanický - jeho meno vystihuje, že "doma nič nemá“)

Naši spisovatelia neboli v názoroch na zemianstvo jednotný. Kalinčiak, Hviezdoslav, Kukučín videli v zemianstve triedu, ktorá musí splynúť s pospolitým ľudom na dedine, nemôže sa od neho odlišovať ničím. Vajanský chcel zemianstvom posilniť rady zanikajúcej slovenskej buržoázie, aby buržoázia bola silnejšia od proletariátu. Dôležité je si uvedomiť, že jeho názor bol nesprávny, nedemokratický. Zemania v diele Kalinčiaka, najmä Matiáš Bešeňovský z Kukučínovej poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie, Gábor Vlkolinský z Hviezdoslavovho eposu sú zemania chudobní ako ľudové postavy, ako roľníci vtedajšej dediny. Vajanského zemania sú majetní, svetácky založený, ktorí sa po rokoch blúdenia vracajú k svojmu národu. Uvedení spisovatelia zaujali k zemianskym postavám následovné stanovisko:
Kalinčiak – láskavý humor
Kukučín – satira
Hviezdoslav – demokratický postoj – Ežo sa ožení so sedliackou dcérou, čím odstráni triedne rozdiely
Vajanský – vyzdvihuje zemianstvo a pripisuje im vlastnosti, ktoré im nepatria

Frazeologizmi

Ustálené slovné spojenia najmenej dvoch slov, ktoré ma spravidla prenesený význam. Súhrn všetkých frazeologizmov sa nazýva frazeológia. Podľa pôvodu môžu byť:
ľudové príslovia, porekadlá
intelektuálne – prevzaté prostredníctvom vzdelania, napr. z latinčiny. Mnohé máme spoločné s inými
jazykmi, najmä slovanskými, tzv. europeizmus
Frazeologizmi:
mať maslo na hlave
vziať nohy na plecia
rozťať gordický uzol
Achilová päta
Frazeologizmi používame v našom vyjadrovaní, zvyšujú pohotovosť, výstižnosť, dávajú presnosť a živosť našej reči.

BIS, DAČ

BYS, DAČ – sú to skrátené tvary, s ktorými sa stretávame v umeleckom slohu
spisovné tvary: by si
dačo
BIS –apostro – skrátené slovo (ak namiesto dvojslabičných slov, chceme jednoslabičné slovo). Apostro patrí k interpunkčným znamienkam. Máme 12 interpunkčných znamienok.
Skrátené tvary básnik používa v prozódiu, t.j. bys – je jednoslabičné slovo, čiže jedno slovo – jedna stopa atď.

8. Slovenská dramatická tvorba po rok 1945

Dramatická činnosť bola u nás v XIX. storočí veľmi skromná, lebo nebolo spoločenských predpokladov na jej uplatnenie. Len potom ako vznikla početnejšia vrstva slovenských remeselníkov, obchodníkov a inteligencie vo väčších slovenských mestečkách, sa začalo organizovať najmä ochotnícke divadlo a vzniká domáca dramatická tvorba. Divadlo vzniklo na podnet vlastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorý nevedel ani čítať ani písať.

Prvý ochotnícky krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši knihár Gašpar Fejerpataky - Belopotocký a začal svoju činnosť hrou Jána Chalupku - Kocúrkovo.

Ján Chalupka
- predstaviteľ klasicizmu - 1. úspešný slovenský dramatik
- narodil sa v Hornej Mičinej a po štúdiách teológie a filozofie bol profesorom na gymnáziu v Oďanoch a potom v Kežmarku
- v roku 1824 sa stal farárom v Brezne, kde pôsobil až do smrti
- v Kežmarku spoznal veľmi dobre malomestský život a našiel námety pre svoje veselohry
- spočiatku písal veselohry: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starý plesnivec
- potom sa Chalupka takmer na 20 rokov odmlčal a v roku 1854 vydal činohru z povstania 1848 - 1849 Dobrovoľníci
- v matičnom období písal znovu veselohry: Huk a fuk, Hrdá pýcha skrotla, hry boli písané po česky, ale na konci života ich prepísal do slovenčiny, vyšli súborne ako: Dramatické práce Jána Chalupku
- vo svojich hrách sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu
- jeho hry sú humorné i satirické obrazy zo života slovenských mestečiek, vystupujú v nich predstavitelia drobnej buržoázie (remeselníci, krčmári) a postavy malomestskej byrokracie (richtári, notári), obraz tejto triedy dokresľuje postavami zemanov
- proti nim uvádza uvedomelú slovenskú inteligenciu, ktorá sa hlási k ľudu, kritizuje chyby jednotlivcov, rodín i celých tried. Ich nedostatky pramenili zo spiatočníctva a brzdili vývin spoločnosti
- chyby slov. ľudí: konzervatívnosť v osobnom a rodinkárskom sebectve, triedna neuvedomelosť, otrocká poníženosť voči šľachte, malomeštiacke prospechárstvo, neúprimnosť, odnárodňovanie, opičenie sa po cudzích vzoroch, po pánskom živote
- tvorba:
div. hra Kocúrkovo
· dodnes sa aj v našej spoločnosti používa tento termín pre pomery a ľudí s obmedzenými, malomeštiackymi náhľadmi - zobrazuje život slovenskej spoločnosti v 30. rokoch XIX. storočia
· predstavil tu typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac ako v skutočnosti znamenajú
· Postavy:
- zeman - cirkevný inšpektor pán z Chudobíc (predstaviteľ feudalizmu)
- čižmársky majster Tesnošil s rodinou (predstaviteľ malomestskej buržoázie)
- učiteľ Sloboda (mladá pokroková buržoázia)
- starý učiteľ Procházka s dcérou
· obidvaja učitelia boli úzko zrastení s ľudovými tradíciami, vážili si ich a ochraňovali ich. Ostatní lipli na stavovských výsadách, bolo pre nich charakteristické chvastúnstvo, zadubenosť tvorivému činu, túžba čosi znamenať ich núti napodobňovať vyššie vrstvy a poklonkovať, používajú maďarské a latinské frázy
· OBSAH: Voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova.

Učiteľa Slobodu chce získa Pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Sloboda sa nakoniec ožení s dcérou starého učiteľa Procházku a tým potvrdí svoj nesúhlas s maďarizáciou. Vysmieva sa z nastupujúceho meštiactva, dôležitú úlohu kladie na pokrokovú inteligenciu.

V hre je tiež vykreslená nesprávna výchova dievčat (u Tesnošilovcov).
· spisovateľ svoje postavy a prostredie zobrazoval tak, aby nebolo pochybností, čo je mravné a čo nie.
· Mená charakterizujú postavy: Tesnošil - obuvník, Kudrlienka - nosila kudrlinky, Ulap - strážnik, Krivosúd - richtár, pán z Chudobíc - hoci bol chudobný, namýšľal si, že má veľkú moc.
- Chalúpka je zakladateľom dramatickej tradície, z ktorej vyrastali ďalší úspešní zakladatelia pokrokových diel ako Palárik a Záborský
- pokračovanie Kocúrkova má názov Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík vydáva
· život malomeštiactva, kritika, satira, irónia, ohováranie, zosmiešňovanie, to zahŕňa globálny prehľad tejto hry
román Bendeguz
· v tomto diele opisuje upadajúci feudalizmus nastupujúcej generácie a pomaďarčovanie
- prvý slovenský dramatik Ján Chalupka odsudzuje rozličné mravné a spoločenské neduhy ako povýšenosť, závisť, odnárodňovanie a prikláňa sa k podnecovaniu vlastenectva a upevňovaniu národného povedomia

Jonáš Záborský (1812 - 1876)
- patril k slovenským spisovateľom, ktorí prežili život plný utrpenia, sklamania a krutého rozčarovania.
- narodil sa na Záhorí, vyštudoval teológiu, v Halle sa stretol so Štúrom, ale nesúhlasil s jeho názormi, ani na slovenčinu, ktorú chcel Štúr uzákoniť
- bol protipól štúrovskej romantiky - Štúr staval pred oči vysoké ciele, Záborský upozorňoval na sociálnu skutočnosť - ostro kritizoval vlastný národ a inteligenciu
- bol evanjelikom, ale po vyhorení kostola sa stal katolíkom - pôsobil ako profesor na teologickej fakulte v Košiciach.
- bol najostrejším sudcom svojich čias, zo svojich súčasníkov
- najvýstižnejšie vystihol spoločenské rozpory;
- kňazom sa stal preto, lebo v tomto povolaní videl najväčšiu možnosť literárnej práce - jeho dielo obsahuje básne, poviedky, drámy, historické diela
- bol spisovateľom, historikom, novinárom, ale hlavne kritikom Bachovho absolutizmu
- písal poéziu, neskôr prózu a drámu, v časopise Černokňažník vydával satirické poviedky, zomrel opustený a nenávidený vládnucou vrstvou na fare, kde napísal svoje najlepšie diela (32 divadelných hier)
- písal aj bájky pod vplyvom Kollára
- divadelné hry písal najmä s historickou tematikou:
- Slovensko - Uhorské dejiny
- Veľká Morava
- Srbsko - Uhorské dejiny
- Ruské dejiny
div. hra Najdúch (veselohra)
· v tejto divadelnej hre autor vyhrotil konflikty medzi ľudom a pánmi a jej prostredníctvom predstavil morálny profil upadajúceho zemianstva
· statkár Kobozy nákladným životom utráca majetok
· v hre sa stretávame s najrozmanitejšími charaktermi na obidvoch stranách
· rodina Kobozyho predstavuje v spoločenskom i morálnom ohľade nezadržateľný úpadok, ktorý sa prejavuje aj v vzťahu k ľudu
· Gejza Kobozy zvedie dedinské dievča - Maňu a potom ho odvrhne. Odmieta prijať dieťa, ktoré mu zneuctené dievča prinesie na panský dvor. Namiesto pomoci, Maňu dá zavrieť do pivnice. Maňušinej matke pri obrane pomáha celá dedina, ktorá sa vzbúri proti Kobozyovcom a zastane sa Maňuši. Ľud sa zhromaždí pred kaštieľom a chce ho podpáliť. Pred vzbúreným ľudom zachráni statkára farár Kozák. Jeho ústami bráni Záborský ľud pred útlakom statkárov. Farár odradí ľudí od vzbury
· Záborský vo svojom diele realisticky a kriticky zdôrazňoval vtedajší život, svoju ostrú satiru namieril nielen proti zvykom feudalizmu a chybám kapitalizmu, ale proti každej prekážke pokroku, vedel, že národnostné a kultúrne pomery sa môžu zlepšiť iba vtedy, ak sa zlepšia sociálne podmienky

Ján Palárik Beskydov (1822 - 1870)
- Palárikove náhľady sa vyznačovali demokratickosťou a šlo mu o národnú rovnoprávnosť.
- písal hlavne divadelné hry vyštudoval teológiu, písal pre cirkevný časopis Cyril a Metod - kritizoval cirkev, cirkevné organizácie, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevného majetku - dostal sa pre to do cirkevného väzenia a potom žil pod dozorom na nemeckej fare v Pešti
- v Pešti sa stal redaktorom katolíckych novín, požiadavky sociálne aj národnostné, zvyšok života prežil na fare v Majcichove
- pokladal dramatickú tvorbu za vrchol slov. umenia a zdôraznil v nej predovšetkým sociálnu funkciu; bol presvedčený, že činnosť divadelných ochotníckych krúžkov zapôsobí na rozvoj národného a spoločenského života
- bol prívrženec novej školy Slovenskej, z literatúry si vybral drámu ako najúčinnejší prostriedok národnobuditeľskej práce svoje myšlienky uplatnil v dielach:
- tvorba:
Prirodzené právo národov Uhorska na svoju existenciu a rozvoj
· vo svojich dielach hlásal zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi, zmierenie medzi ľudom a šľachtou, propagoval návrat šľachty do Slovenského tábora
Inkognito
· naväzuje na kocúrkovskú tradíciu, maďarizácia násilná a dobrovoľná
· v hre sa vysmial odrodilcom, mamonárstvu a napodobňovaniu tzv. slov.

lepšej spoločnosti.
· protiklad: mravná výška ľudu a mravný úpadok panskej triedy;
· zápletka: zámena osôb (situačná komika). · dôležitá myšlienka: Dôležité je, aby mali Slováci svoju národne uvedomelú buržoáziu.
Drotár
· situačný a konverzačný humor. Dej sa odohráva v Pešti, v dome slovenského fabrikanta Rozumného, kde komplikovanú zápletku pomohla vyriešil statočnosť drotára Bubenčíka.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
· hlásal zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi ľudom a šľachtou, ľúbostné vzťahy, maďarské výrazy, zosmiešnenie Maďarov, úloha dostať opäť maďarónov naspäť do Slovenského tábora
· vo svojej najlepšej veselohre vyslovuje Palárik myšlienku vzájomnej úcty a porozumenia medzi slovenským a maďarským národom
· okrem toho nastolil otázku vzťahu medzi šľachtou, uvedomelou slovenskou inteligenciou a ľudom
· jeho riešenie má demokratický charakter - vyznieva v prospech ľudu
· v hre autor využil princíp dvojitej zámeny osôb, (Zememerač Rohoň - barón Kostrovický; Miluša - grófka Hrabovská) čo mu umožnilo rozohrať množstvo humorných situácií, zápletiek a nedorozumení, v ktorých sa odhaľujú charakterové vlastnosti postáv, ich citový život i vzájomné ľudské i spoločenské vzťahy
· mladý barón Kostrovický sa má oženiť s grófkou Hrabovskou. Aby ju bližšie spoznal, vymení si úlohy s priateľom - zememeračom Rohoňom. To isté však urobila aj grófka so svojou spoločníčkou Milušou - dcérou učiteľa Orieška. Reťaz zámien sa ťahá až po dožinky, na ktorých ľud prevoláva na slávu Slovákov i Maďarov. Každá láska si najde svoju cestu a každý si najde toho pravého.
- Palárik patril medzi popredných predstaviteľov prúdu za demokratizáciu slovenského života. (V rokoch keď v našom živote ochabovali demokratické sily a rozmáhal sa konzervativizmus.)
- zastával sa ľudu a rozvíjal úsilie za jeho krajší život
- jeho veselohry sa vyznačujú silou a aktuálnosťou myšlienky.

Ivan Stodola (1888 LM - 1978)
- písal satirické komédie, ale aj historické drámy a tragédie.
- prvá úspešná divadelná hra Náš pán minister - satira na slov. meštiactvo
- tvorba:
tragédia Bačova žena
· hlavná hrdinka je žena (Eva), ktorá sa stáva ženou dvoch mužov. Jej prvý muž Ondrej Muranica odišiel za prácou do Ameriky. Pri banskom nešťastí stráca pamäť. Jeho žena sa dozvedela, že zomrel, a preto sa opäť vydáva za Miša. Pri železničnom nešťastí opäť sa Ondrovi vracia pamäť. Vracia sa domov. Prichádza ako bohatý človek a kupuje si panstvo. Ondrej chce, aby sa Eva k nemu vrátila. Miša vyhadzuje zo svojho panstva, čaká čo urobí Eva. Tá spácha samovraždu.

(sebaobetovanie pri neriešiteľnom konflikte)
· kritizuje zlé sociálne podmienky a s tým súvisiace vysťahovalectvo, a ťažká práca v Amerike
Čaj u pána senátora
· satira na meštiactvo vo všetkých podobách - v honbe za titulom, vysokým postavením, kariérou
· Baltazár Slivka, obchodník s truhlami, jeho žena, ktorá túži po peniazoch - chce, aby Baltazár kandidoval za nejakú politickú stranu - spolu s ďalšími je pozvaný na čaj k senátorovi. Všetci mešťania teda chodia do kurzu spol. správania. Fraška vrcholí u senátora, keď všetci zistia, že ovládajú len pár konverzačných tém, napr. počasie, obliekanie. Jožko Púčik a jeho kariéra
· je satirou na falošne chápaný humanizmus
· Jožko Púčik je úradníkom spolku Humanitas. Obvinia ho z krádeže 43 000,--. Dostáva sa do väzenia, keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne teda klamať, že bol v detstve sadista, pričom by ani muche neublížil. Hneď si ho začnú všímať, navštívi ho predsedkyňa Humanitasu aj predstaviteľ Benevolencie. Tieto dva spolky súperia o starostlivosť o J. Púčika - tým dopomôže svojej sestre k lepšiemu životu. Peniaze sa našli a J. Púčik je oslobodený, tým je súperenie spolkov zbytočné
· naivný, všetko hodnotí cez seba, tak, ako by sa zachoval on, dobrák
· vidí, že pravda nemá žiadnu cenu, čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti
Náš pán minister
Július Barč-Ivan
- tvorba:
Mastný hrniec
· komédia - Hl. postavou je prof. Babík. Z rádia sa dozvedá, že sa stáva ministrom, čím sa oňho zaujíma väčšina ľudí, hlavne mešťania. Neskôr vysvitne, že ministrom sa má stať jeho menovec.
· kritizuje falošnú pretvárku malomeštiackej spoločnosti
· hra vzniká počas 2. sv. vojny, po niekoľkých uvedeniach bola zakázaná
· odsudzuje tu karierizmus, ktorý v začiatku klérofašistického slovenského štátu nadobúda nebývalé rozmery.
Matka
· psychologická dráma s vplyvom expresionizmu.
· hl. postavy: matka Anna, Jano, Paľo, suseda Mara, Kata Tomková
· hl. postavou sú matka a jej dvaja synovia Jano a Paľo
· v postave matky je niečo iracionálne, osudové až veštecké
· dráma sa odohráva v troch dejstvách
· dej sa odohráva v baníckom prostredí, kde Jano žije s matkou a Paľo odišiel za prácou do Ameriky. Matke sa prisnil sen, že v bani sa stane nešťastie. Bránila mužovi ísť nasledujúci deň do bane, no on jej neveril. Na ďalší deň ho vyniesli mŕtveho z bane. Neskôr sa jej prisní ďalší sen, že Paľo sa vracia z Ameriky. Jano sa neteší príchodu Paľa, bál sa, že príde o majetok. Matka nechce však stratiť ani jedného, lebo cíti, že jeden z nich bude musieť odísť. Jano má otcovu silnú povahu a Paľo má povahu po matke. Paľo doniesol z Ameriky Janovi nôž, matka v tom vidí predtuchu tragédie. Paľo raz príde domov opitý, vzniká roztržka s Janom a matka ho chce zachrániť tým, že ho vyháňa z domu. Paľo býva u svojej milej Katy. Neskôr príde oznámiť matke, že sa budú brať.

Prišiel Jano, po ostrej výmene názorov, sa začnú biť, matka sa postaví medzi synov a Jano namiesto Paľa zabije matku nožom.
· podstata hry spočíva v hlbokej analýze charakterov a v nastolení zložitých psychologických konfliktov

Literárne druhy
- predstavujú sústavu vlastností, ktoré sú podstatné pre určitú skupinu literárnych diel
- liter. druhy: lyrika, epika, dráma
Epika
· základom je:
1. Dej – rozprávanie príbehu
2. Časová následnosť, dej = SUJET
3. Patrí tu aj próza (epický žáner: bájka, epos, poviedka, rozprávka, povesť, legenda, román, novela, balada
Dráma
· základné časti:
1. expozícia – úvod
2. konflikt
3. kolízia
4. kríza
5. peripetia (spomaľovacie prvky, obrad deja)
6. rozuzlenie
· literárny druh, ktorý sa predvádza na javisku
· člení sa na dejstvá a na výstupy
· chýba tu rozprávač, je založená na dialógoch
· podľa charakteru da delí na:
1. komédiu (pr. Moliér – Lakomec)
2. tragédiu (Sofokles – Antigona)

vyvrcholenie deja - kríza

kolízia peripetia

úvod zápletka rozuzlenie záver

9. Svetový realistický román
Román
- je žáner veľkej epiky
- klasický typ románu sa zakladá na rozvíjaní príbehu na pozadí konfliktov
- román má rozvetvenú fabulu, hlavné a vedľajšie dejové línie
- všetky zložky románu musia byť premyslene usporiadané (kompozícia)
- klasický román má zauzlenie deja (zápletku), vyvrcholenie (krízu) a rozuzlenie
- rozlišujeme romány:
1. časovo zreteľne vymedzené (pikareskné, rytierské, galantské a i.)
2. tematicky členené podľa prostredia (napr. dedinský, rodinný, sociálny, spoločenský a i.)
3. podľa spracovanej tematickej oblasti (historický, fantastický, utopický, dobrodružný, detektívny, cestopisný, psychologický, biografický)
4. podľa kompozície (denníkový, vo forme listov, dialogizovaný, tzv. antiromán a i.)
5. podľa funkčného zamerania (didaktický, tendenčný a pod.)
6. podľa špecifického literárneho spôsobu spracovania témy (humoristický, satirický, experimentálny a pod.)

Realizmus
- začiatok 19. stor. Anglicko, koniec 19. stor.

Rusko
Spoločensko-politická situácia
- priemyselná revolúcia
- definitívny zánik feudalizmu
- rozvoj kapitalizmu
- rozvoj prírodných vied (ovplyvnili nástup realizmu)
Myšlienkový alebo filozofický základ
- pozitivizmus: verí iba v existenciu toho, čo sa dá dosiahnuť ľudskými zmyslami a overiť, dokázať pokusom, experimentom
- z pozitivizmu vychádza realizmus
Realizmus ako literárny smer
- zo slova realistický – čo znamená verný, pravdivý
- umelecká metóda založená na analýze typického hrdinu v typických historicko-spoločenských podmienkach
- realizmom ide o verné, pravdivé zobrazenie skutočnosti
Romantizmus – realizmus
- námet (z minulosti) – prítomnosť
- prístup autora (obrazotvorná fantázia) – málo fantázie
- hrdina (individualista) – zobrazenie vzťahov človek a spoločnosť
- konflikt (sen a skutočnosť) – hrdina sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou (jednotlivec a spoločnosť)
Literatúra
- prevládajú dlhšie útvary
- román (novela, poviedka)
- obdobie realizmu sa stáva rozkvetom realizmu

Anglický realizmus
Vrcholí v období panovania kráľovnej Viktórie. Anglicko v tomto období bola navonok prvoradá svetová veľmoc. Bohatstvo malo z kolónií, ktoré malo po celom svete. V kolóniách vládla nevšímavosť k ťažkostiam najnižších tried. Vznikajú početné manufaktúry, v ktorých sa často zneužívala práca žien a detí. V parlamente medzi sebou bojovali dve najsilnejšie strany. Problémy spoločnosti, najmä jej nedostatky, zobrazujú spisovatelia. Charles Dickens
Patril k najväčším predstaviteľom anglického realizmu. Do literatúry uviedol hrdinov, ktorí pochádzali z ľudu. Bol veľký humanista. K jeho najznámejším dielam patria :
Román Kronika Pickwickovho klubu
· zobrazil Anglicko v 19. storočí
· Dej: Pod vplyvom sluhu Sama Wallera sa mení komická figúrka pána Pickwicka na charakterovú postavu, ktorého vydiera advokátska firma. Radšej sa nechá zatvoriť do vezenia pre dlžníkov, než by mal platiť vydieračom. Opisy jeho dobrodružstiev sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti.
Román Oliver Twist
· na osudoch osirelého chlapca prežívajúceho veľa trpkosti a ponižovania vniká do prostredia najbiednejších londýnskych vrstiev
Román David Copperfield
Román Malá Doritka
Populárnymi sa stali jeho Vianočné knihy

Emily Bronteová
Román Búrlivé výšiny

Charlotte Bronteová
Štylizovaná autobiografia Jana Eyrová

Francúzsky realizmus

Honoré de Balzac
Patrí k najväčším predstaviteľom francúzskeho realizmu. Syn boháča. Písal množstvo detektívnych románov. Svoje diela delil na tie, ktorými sa živil a na vážne umelecké diela. Cyklus Ľudská komédia
· je to súhrnný celok všetkých jeho románov
· jadro tvorí trilógia románov:
Otec Goriot
Stratené ilúzie
Lesk a bieda kurtizán
· do tohto súhrnného diela patrilo množstvo poviedok, ktoré rozdelil do 6 celkov
· Otec Goriot
- v tomto románe H. de Balzac analyzuje tragiku ľudskej vášne - neopakovateľnej lásky
- Dej: Starý obchodník Goriot venoval celý svoj majetok dcéram Anastázii a Delfíne, vydávajúcim sa za príslušníkov aristokracie a finančnej buržoázie. Oslnený ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je osud otca, žijúceho v špinavom penzionáte, ľahostajný. Opustený a sklamaný na smrteľnej posteli spoznáva, že namiesto lásky a nehy vlastných detí zostala iba samota, opustenosť, sklamanie a krutý bôľ srdca. Jedinou jeho spriaznenou dušou bol študent Rastignac, ktorý ho dal i pochovať a v závere románu vypovie boj spoločnosti, no zároveň si osvojuje jej cinické zákony.

Zaujímavou postavou je i Vautrin, bývalý galejník prenasledovaný políciou, ktorý pozná zákony aj morálku spoločnosti v ktorej žije, neraz na ňu doplatil, ale osvojil si ju a bojuje so spoločnosťou jej vlastnými metódami.
Román Gobseck
Psychologický román Eugénia Grandetová
Román Šagrénová koža
Analytické štúdie Fyziológia manželstva

Stenndhal
Bol romantickým búrlivákom, obdivovateľom Napoleona, hoci pochádzal z aristokratickej rodiny. Román Červený a čierny
· uviedol do literatúry postavu z ľudu, ktorá sa chce povzniesť nad svoj sociálny údel
Román Kartúza parmská
· Dej: Opisuje dej mladého šľachtica plného ideálov. Utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleonovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo, sklamaný sa vracia do Talianska kde sa pripravuje v seminári na kňazské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu. Svoj život končí v kurtizánskom kláštore
· autor je odporcom spoločenskej konvenčnosti a všednosti

Gustave Flaubert
Stal sa zakladateľom moderného európskeho románu.
Román Pani Bovaryová
Román Citová výchova

Guy de Maupassant
Tento naturalista pomocou ľúbostných príbehov preniká do sociálno-politickej reality doby-
Román Miláčik

Na Francúzky realizmus nadväzoval naturalizmus, ktorý chcel vystihnúť tzv. životnú pravdu v duchu pozitivizmu. Autori zobrazovali svet ako živý organizmus a interpretovali ho raz biologickým, raz mechanickým spôsobom.

Émile Zola
Predstaviteľ naturalizmu. Vo svojich románoch zobrazil ťažké životné podmienky francúzskych robotníkov.
Román Brucho Paríža
Román Zabijak
Román Germinal

Ruský realizmus

V Rusku je realizmus zastúpený množstvom známych autorov. V tomto období existuje v Rusku nevoľníctvo, krajina je poznačená Napoleonskými vojnami. Ruskí realisti sa združovali v spolku Naturálna škola. Ich základom bolo zobrazovanie najnižších vrstiev. Realizmus v Rusku trval dlhšie ako v ostatnej Európe. Medzi najznámejších ruských realistických autorov patria :

Ivan Sergejevič. Turgenev
Pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny. Žil vo Francúzsku. Prekladal z francúzskej literatúry do ruskej a naopak. Medzi jeho diela patria :
Zbierka poviedok Poľovníkove zápisky
Román Rudin
Román Šľachtické hniezdo
Román V predvečer
Román Otcovia a deti
· rieši generačné problémy
· jeho hrdina, mladý lekár, nihilista, nenachádza cestu ku konkrétnym činom a zomiera

Anton Pavlovič Čechov
Lekár, ktorý sa v literatúre preslávil v 2 žánroch - krátka próza a lyrická dráma. Drámy : Čajka; Ujo Váňa; Tri sestry; Višňový sad
Poviedky: Chameleón, Smrť úradníka, Izba číslo 6

Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Písal poviedky a romány. Poviedky : Večery na Laze neďaleko Dekaňky; Petrohradské novely; Taras Buľba
Komédie :Revízor; Ženba
Román Mŕtve duše
· námet dostal od Puškina, ktorý túto udalosť počul ako pravdivú
· zobrazil ruský vidiek v polovici 19.

storočia, život ruských statkárov a vznik buržoázie
· hlavný hrdina románu, dobrodruh a budúci podnikateľ Čičikov cestuje po Rusku a od statkárov skupuje tzv. mŕtve duše (duše mŕtvych nevoľníkov, ktorí boli ešte evidovaní a statkári za nich museli platiť dane)
· autor odsúdil statkárov na zánik

Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Bol výrazným predstaviteľom ruskej psychologickej prózy. Mal smutné a chudobné detstvo. Na želanie otca sa stal vojenským inžinierom, v tejto profesii pracoval len krátko, venoval sa len literatúre. Do literatúry vstúpil románom Biedni ľudia
· tento román je napísaný vo forme listov
Román Dvojník
Román Idiot
Román Zločin a trest
· týmto sociálno-psychologickým románom si získal svetovú slávu
· Dej: Hlavná postava, chudobný študent Roskoľnikov zavraždí starú úžerníčku, aby mohol za ulúpené peniaze vyštudovať. Svoje svedomie uspokojuje obhajobou, že zbavil svet nie človeka, ale vši, ktorá vyciciava druhých. Po dlhej duševnej kríze sa priznáva na polícii k zločinu a odsúdia ho na nútené práce. Na Sibír za ním prichádza priateľka Soňa, ktorá sa stala katalyzátorom jeho vnútornej obrody.
· autor prichádza k záveru, že každý zločin musí byť potrestaný a len kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom proti spoločenskej nerovnosti
Sociálno-filozofický román Bratia Karamazovovci

Lev Nikolajevič Tolstoj
Písal poviedky, romány, divadelné hry a filozofické práce. Jeho tvorba a filozofia ovplyvnila európsku kultúru. Dielo a myslenie Tolstoja bolo na Slovensku veľmi rozšírené. Tolstoj vyznával svojráznu filozofiu. Jeho učenie bolo založené na zásade neprotiviť sa zlu násilím a zdôrazňoval princíp sebazdokonalovania. Bol za návrat k jednoduchosti a k prírode. Zavrhoval európsku civilizáciu, pravoslávne náboženstvo, štátne usporiadanie a za základ svojho náboženstva vyhlasuje lásku k blížnemu. V konečnom dôsledku jeho učenie privádza ľudí k pasivite. Autobiografická trilógia Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo
Román Ráno statkára
Vrchol jeho tvorby je historická románová epopeja Vojna a mier
· podal ságu niekoľkých šľachtických rodín na pozadí bojov Rusov proti napoleonovským vojskám
· historické postavy (Kutuzov, Napoleon) sú stvárnené ako protichodné typy
· román svojim rozsahom, veľkým časovým úsekom, zobrazením veľkého teritória, množstvom postáv a filozofickými úvahami autora predstavuje román - rieku
Román Anna Kareninová
· román možno nazvať nielen rodinným románom, ale aj obrazom života spoločnosti 19.

stor.
· Anna nebola schopná vyriešiť svoj konflikt s vyššou spoločnosťou, preto sa stala tragickou obeťou falošnej morálky
Román Vzkriesenie
Tolstoj písal aj hry : Živá mŕtvola, Vláda tmy

Český realizmus

Ján Neruda
Písal lyrické verše Hřbitovní kvítí, Písňe komické, Prosté motyvi, Zpěvy páteční. Sociálne balady Knihy veršu, Balady a romance. V próze čerpá námety z Prahy. Povídky malostranské približujú svet malých svojráznych ľudí z pražskej štvrti Malej Strany. Vyžaruje z nich láskavý humor svojráznych postavičiek (Přivedla žebráka na mizinu, Hastrman). Bol pohotovým a rozhľadeným žurnalistom (kniha fejtónov Žerty hravé i dravé).

Alois Jirásek
Bol zakladateľom historického románu.
Román Skaláci
· zobrazil vzburu proti nemeckému panstvu v severných Čechách v 18. stor.
Námety čerpal z husitského obdobia (Mezi proudy, Proti všem, Bratstvo), z obdobia národného obrodeniam (Filosofická historie, F.L.Věk) a z pobelohorského obdobia (Temno).
Trilógia Bratrstvo (bitva u Lučence, Maria, Žebráci)
· s touto husitskou trilógiou dosiahol najväčšie úspechy
· vykreslil vznik, rozmach a úpadok husitského hnutia
· dej sa odohráva na Slovensku
Staré pověsti české
Drámy z dedinského prostredia Otec, Vojnarka a z husitského obdobia Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč.

Slohové postupy

Slohový postup: je to postup, akým sa skladajú, usporiadajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu.

Rozlišujeme:
1. Informačný slohový postup
- je najjednoduchší slohový postup
- informácia je najzákladnejšia jazyková činnosť, základné údaje informácie sú: čo, kedy, kde, kto, prečo, ako
- slohové útvary: správa, oznámenie
- uplatňuje sa v administratívnych žánroch, častý je v publicistike i vo vedeckých textoch
2. Rozprávací slohový postup
- je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup
- charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť a subjektívnosť
- rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou
- pri rozprávaní sa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia
- formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami
- používajú sa jednoduché vety
- uplatňuje sa v umeleckých epických textoch: rozprávka, povesť, poviedka, novela, román, v publicistických beletristických žánroch: fejtón, reportáž a v hovorovom štýle
3. Opisný slohový postup
- je najbližší informačnému slohovému postupu
- vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí vlastným okom
- charakteristické črty sú nesúdržnosť, výpočet vlastností, zameniteľnosť poradia slov alebo viet v súvislom texte, uplatňovanie prítomného času, subjektívnosť
- opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazeného predmetu alebo javu
- opis môže byť statický a dynamický; umelecký, praktický, odborný
- kompozícia opisu závisí od jeho funkcie
- jazykové prostriedky opisu sú podstatné, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá
- štylizácia opisu závisí od druhu opisu
- opisný slohový postup sa používa v návodoch, opisoch, posudkoch, životopisoch, charakteristikách, cestopisoch, reportážach
4. Výkladový slohový postup
- všíma si vývinové, funkčné a kauzálne vzťahy medzi faktami
- osobnosť autora a adresáta je anonymná, dôležitá je objektívnosť
- vyskytuje sa v písomných útvaroch náučného štýlu: úvaha, recenzia
- výklad je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu
- cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci, výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky
- výklad sa člení na úvod, jadro a záver, aby bol jasný využívajú sa schémy, grafy
- pri vysvetľovaní sa používajú základné logické postupy myslenia (indukcia, dedukcia, argumentácia
- sloh výkladu je intelektualizovaný, potláčajú sa všetky prvky, ktoré by mohli pôsobiť na cit, zdôrazňujú sa rozumové prvky
- patrí sem referát, prednáška, prejav, diskusia, úvaha úvodník, komentár, esej, recenzia
5. Dialogický slohový postup
- utvárajú ho najmenej dvaja autori, ktorí hovoria ako samostatní účastníci textu, no kompozícia textu pôsobí ako skĺbený, jednotný celok
- charakteristické črty sú aktualizovanosť, postupnosť, nesúdržnosť, subjektívnosť
- má blízko k rozprávaciemu slohovému postupu

10. Obraz dedinského človeka v tvorbe Timravy a Tajovského.

Božena Slančíková-Timrava
(1867 – 1951)
Timrava, vlastným menom Božena Slančíková, sa narodila v novohradskej dedinke Polichno v rodine evanjelického farára. Otec učil svoje dve dcéry sám a pripravoval ich na skúšky z jednotlivých ročníkov. Vyššieho vzdelania sa jej nedostalo, iba jeden rok navštevovala meštiacku školu v Banskej Bystrici, aby si osvojila mestské správanie a reč. Po návrate do rodiska plynul jej život monotónne v domácich prácach a jej pokusy vymaniť sa z domáceho kruhu sa skončili neúspechom. Mimo rodiny bola len pol roka v Dolnom Kubíne ako spoločníčka Pauly Országovej. Po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej a v rokoch 1919 – 1929 tu bola opatrovateľkou v materskej škôlke. Roku 1945 sa presťahovala do Lučenca, kde žila až do smrti a kde je aj pochovaná
Timravino literárne dielo môžeme rozdeliť do 4 tematických skupín:
1. Dedinský ľud
Črty a poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát, Ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník
V jej prózach dominujú ženské hrdinky, ktoré žijú väčšinou dvojakým životom. Navonok sa správajú tak, ako si to vyžaduje spoločnosť, neukazujú vlastné myšlienky, city, no vo vnútri s touto spoločnosťou nesúhlasia. Posudzujú prítomných tak, ako sa nepatrí. Táto dvojakosť v myslení konania postáv je odrazom napätia medzi človekom a spoločnosťou a vyjadrením vnútorného nesúhlasu s prísne diktovanou morálkou a životným štýlom buržoázie. Preto v jej prózach dominujú vnútorné monológy.
Poviedky: Mojžík
Mocnár
Márnosť všetko
Na jednom dvore
Ondro Karman
Ťapákovci
· nastolila tu ostrý náhľad na patriarchálno žijúcu, starých poriadkov sa pridržujúcu rodinu, zaujíma zároveň kritický postoj k samému ľudu
· Dej: V jedom dome sa tlačí 16 ľudí, ktorých vykresľuje v strašnej duševnej a telesnej pomalosti. Zdôrazňuje to už v samom začiatku poviedky, kde najprv uvedie obraz jarnej, k životu sa prebúdzajúcej prírody, do práce sa poberajúcich ľudí naproti zaháľajúcim Ťapákovcom. Všetko im padne zaťažko, robiť, myslieť, ba dokonca u nich nie je zvykom odpovedať si na každú otázku. Na každý pokus niečo vylepšiť sa odpovedá "Ako sa dobre pamätám, bolo u nás vždy tak". V početnej rodine sa nájdu iba dve osoby, ženy, ktoré prejavujú samostatný úsudok a vôľu k činu. Je to stará dievka Anča-zmija, ktorá sa vyníma z ťapákovského prostredia len v osobnom zmysle, svojou nespokojnosťou s vlastným osudom. Inak je zástankyňou starého poriadku.

Avšak tá ktorá sa postaví na odpor voči ťapákovčine je nevesta Iľa-kráľovná, ktorá mala možnosť skúsiť a poznať svet ako babica. Pre svoj plán chce získať aj svojho nerozhodného muža no keď sa jej to nedarí, tak odíde do služby. No predsa len dosiahne svoj cieľ a odsťahuje sa s mužom do vlastného domu. Víťazstvo Ili je obrazom ústupu starej dediny pred požiadavkami nových čias. · Timrava jasne v diele vyjadruje svoje sympatie s úsilím Ili, lebo v jej konaní videla určité východisko zo sociálnych pomerov a najmä duchovnú zaostalosť tradičnej dediny, Timrava svojím bystrím pozorovacím talentom postrehla, že kapitalizmus prináša nielen ozdravujúci prúd do myslenia dedinských ľudí, ale zároveň vytvára nové spôsoby ponižovania a obmedzovania človeka (Iľa ich poznala na vlastnej koži ako slúžka v učiteľskej rodine)
· vonkajší dej (život Ťapákovcov) dopĺňa vnútorný dej (životná tragédia Anči), ako vidí v sympatickej Ili aj mnohé záporné vlastnosti, tak i pre zlostnú a zádrapčivú Anču má hlboké ľudské pochopenie(je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou)
2. „Pánske poviedky“ – vidiecka inteligencia
Všíma si život spoločnosti a to statkárskej vrstvy a vrstvy vidieckej inteligencie. Zobrazuje ich ako pánsku spoločnosť, ktorá nič nerobí, venuje sa barbarstvu, alkoholu, nemá záujem o vznešené ideály a prácu. Mnohí členovia tejto spoločnosti nenachádzajú zmysel života, stávajú sa zbytočnými ľuďmi, väčšinou končia tragicky. Patrí sem:
Tak je darmo
Pozde
Nemilí
Bez hrdosti
V ťažkom položení
Veľké šťastie
3. Téma 1. svetovej vojny
Novela Hrdinovia
· názov je ironicky myslený na prisluhovačov vládnucej vrstvy, ktorí sa oduševňujú za vojnu, ale pod maskou vlastenectva skrývajú zbabelosť a skutočných hrdinov. ľud, ktorý zomiera na bojiskách
· Dej: Podnotár Širický si uvedomuje nezmyselnosť vojny, stelesňuje ideál ľudskosti, ale nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje tým, že na bojisku zachraňuje nepriateľského vojaka a sám pri tom zahynie.
Poviedka Skon Paľa Ročku
· zobrazila povojnovú dedinu, dezilúziu a tragédiu jej obyvateľov
· Dej: Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu a mohol si vziať Zuzku, dievča z bohatej rodiny.

Po piatich rokoch manželstva a neustálej drine sa začína Paľo búriť proti svetskej nespravodlivosti a chudobe, ale jeho individuálna vzbura končí tragicky – hrdina zomiera.
· filozofický záver (zomierajúci Paľo a neďaleko neho v postieľke dieťa) predstavuje večný kolobeh ľudského údelu
4. Autobiografia
Patria sem novely:
Skúsenosť
Všetko za národ
Divadelné hry: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky

Jozef Gregor Tajovský
(1847 – 1940)
Narodil sa V Tajove pri Banskej Bystrici. Z desiatich detí bol najstarší, do opatery sa dostal k starému otcovi. Strednú školu navštevoval v Banskej Bystrici, kde sa denne stretával s maďarizáciou. Neskôr študoval v Kláštore pod Znievom za učiteľa, po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ. Keďže nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí, zanechal učiteľstvo a išiel ako známi spisovateľ študovať na obchodnú akadémiu do Prahy. Tu pracoval v spolku Detvan. Oženil sa s Hanou. Po vypuknutí vojny musel narukovať, onedlho sa dostal do ruského zajatia. Roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr v Bratislave. Pochovaný je v rodnom Tajove. Do slovenskej literatúry priniesol portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, no i tak sú naplnení bohactvom ľudského citu a charakteru. Jeho literárnu tvorbu delíme do 4 kategórií:
1. Starootcovský cyklus
Sú to prevažne poviedky spomienkového charakteru, v ktorých spomína na detstvo a chvíle prežité u starých rodičov. Patrí sem:
Žliebky
Prvé hodinky
Do konca
2. Sociálne poviedky
Sú doménou jeho tvorby. Pri písaní vychádzal z osobných skúseností. V poviedkach chcel ukázať v akých podmienkach žije slovenský ľud. Všíma si najbiednejšie sociálne vrstvy, poukazuje na to, že aj napriek podmienkam v ktorých žili zachovali si ľudskosť. Autor s nimi všetko prežíva, vyjadruje pochopenie, súcit a lásku vo vzťahu k nim. Tajovský je portrétista, vykresľuje postavy do detailov. Tajovský sa v poviedkach priamo zúčastňuje deja ako literárna postava. Patrí sem:
Tajní boháči
Maco Mlieč
· nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského života, ako Kukučín, vykresľoval ho taký ako je, svoje sympatie prejavuje biednym a trpiacim
· v poviedke odhalil dva svety vedľa seba, svet boháčov a chudoby, oba svety zatiaľ žijú vedľa seba bez otvoreného konfliktu, no sociálne pomery na prelome storočí signalizujú nevyhnutnosť budúceho konfliktu
· Dej: V Macovom gazdovi kreslí autor dedinského boháča, ktorý sa predovšetkým usiluje zabezpečiť si z práce svojej čeľade pokojný blahobytný život, o svojich sluhoch sa stará iba do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu. Vedľa neho podrobne a s prenikavým cítením rozvíja dojímavý obraz sluhu Maca Mlieča. V mladosti prišiel ku gazdovi do služby za paholka ku koňom a robil za pár grošov. No neskôr už len za jedlo, tabak, háby. Keď mu zomrela matka, tak ho už ani nezjednali, ale drel ako otrok po celý život. Neskôr, keď zostarel a rozbolela ho poranená noha dali ho k volom potom ku kravám.

Keď Maco Mlieč už nevládze ani robiť ide ku gazdovi spýtať sa či mu je niečo dlžen, aby mohol s pokojným svedomím zomrieť. V gazdovi sa prebudí svedomie a povie, že mu dokonca on sám dĺži. Maco prosí len o vystrojenie pekného pohrebu. Gazda mu to splní, spraví mu veľkolepý pohreb za čo dostane pochvalu od richtára, no medzi sluhami sa šepkalo "že mu mal začo ten pohreb vystrojiť".
Mamka Pôstková
Na chlieb
Horký chlieb
3. Poviedky zobrazujúce problém alkoholizmu
Apoliena
Smädný
4. Dramatická tvorba
Ženský zákon
· táto veselohra vznikla rozpracovaním jednoaktovky (jedno dejstvo)
· celým dielom preniká humor, komická je stavba situácií, charakter dialógov
· Mišo Malecký sa zaľúbil do Aničky Javorovie. Ich životnému šťastiu však prekážala hašterivosť oboch materí ako nepísaný Ženský zákon dedinského života. Miškova by chcela svojmu synovi nanútiť dcéru miestneho richtára a prostredníctvom toho získať majetok a Aničkina by bola rada, keby do domu prišiel chlap. "Ženskému zákonu" (tvrdohlavosti, klebetám, intrigám...) urobil koniec energický Miškov otec a zachránil tak šťastie mladých ľudí. · Tajovský chcel v hre ukázať bohatosť ľudového života, morálku dedinského prostredia a egoistické záujmy
Statky – zmätky
· dráma vznikla v čase Tajovského pobytu v Nadlaku
· autorova dedina tu už nie je Kukučínovou idylickou dedinou, kde sa ľudia hádajú pre pletky končiace sa idylickou harmóniou
· tu je dedina diferencovaná
· divadelná hra predstavuje realistický obraz dedinského života
· už sám názov predstavuje, čo je autorovým zámerom
· chcel ukázať spoločenské, morálne i osobné následky honby za majetkom: rozbroje v rodinách, vzájomná nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok
· hlavné postavy: Ondrej Palčík so ženou Marou - cynickí skupáni, Ďuro Ľauko - parazit, ostatní Ľaukovci - ľahtikári, Zuzka Kamenská - zdravá sila spoločnosti
· idea diela: túžba po majetku plodí nešťastie a zlo
· kompozícia: 4 dejstvá.
· Dej sa odohráva začiatkom 20. storočia na slovenskej dedine. Starí Palčíkovci už nevládzu robiť a nemajú deti a preto nahovoria Ľaukovcov aby im dali syna Ďurka za vlastného a oženili ho so Zuzkou Kamenských a oni im za to prepíšu majetok. Po svadbe Palčíkovci odmietnu mladým prepísať majetok (chceli do domu len pracovné sily). Palčík naďalej rozkazuje a gazduje a v dome vznikajú mnohé zvady. Manželstvo sa rozpadne - Zuzka chcela lásku a nie majetok. V závere hry sa Ďurko pokúsi dostať sa späť ku Zuzke, ktorá medzitým porodila syna a s láskou ho opatrovala, ale tá sklamaná a ponížená sa rozhodne ísť vlastnou cestou.

Odmietla Ďurove prosby o odpustenie so žiadosťou, aby sa k nemu vrátila a viedli spolu chudobný, ale poriadny život. Zuzka zakázala sa Ďurovi hlásiť sa k synovi a rozhodla sa, že pred synom vyhlási jeho otca za mŕtveho a na Ďurovu námietku, že aj tak raz vyjde pravda na povrch povedala: Nech potom sám súdi nad tebou. Ďuro Ľauko so svojimi rodičmi je príkladom toho, ako aj mnohých ďalších príslušníkov chudobných vrstiev zlákal majetok na nesprávnu cestu. Ale v majetkových zmätkoch nestratil autor vieru v statočnosť prostých ľudí. Tých predstavuje Zuzka a jej otec Tomáš Kamenský.

11. Poviedková a románová tvorba Kukučína.

Občianskym menom Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej na Orave. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom, po ňom nastúpil na učiteľské miesto v Jasenovej. V rokoch 1885 – 1892 študoval medicínu v Prahe. Po získaní lekárskeho diplomu krátky čas pôsobil v Prahe a roku 1893 sa stal lekárom v obci Selce na ostrove Barč v Dalmácii. Jeho pokusy usadiť sa na Slovensku sa nevydarili. Roku 1904 sa oženil s Petricou Didoločovou a roku 1907 odišiel s ňou do južnej Ameriky. Bol veľmi obľúbeným lekárom, ale aj členom a funkcionárom viacerých spolkov. Po prvej svetovej vojne obnovil styky so Slovenskom a zimu 1922 – 1923 prežil v Martine. V ďalších rokoch býval striedavo vo viacerých chorvátskych mestách. Roku 1928 ochorel na zápal pľúc a v nemocnici v Pakraci po komplikáciách zomrel. Pochovali ho na záhrebskom cintoríne. Jeho telesné pozostatky previezli a v roku 1928 slávnostne pochovali na Národnom cintoríne v Martine.
Písal črty, poviedky a novely, spoločenský román, románovú skladbu, i cyklus historických románov, ale aj cestopisné črty, divadelné hry, literárnu a spoločenskú publicistiku (literárnokritické state a fejtóny).
Ak vynecháme roky Kukučínovej prípravy na literárnu prácu, čiže roky hľadania umelecky najúčinnejšej podoby literatúry o ľude a pre ľud, roky 1884 – 1886 sú poznačené Kukučínovým umeleckým dozrievaním v Jasenovej, Šoprone, kde maturoval, a v Prahe. V poviedkach kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky.

Patria sem poviedky a črty:
Z teplého hniezda
Veľkou lyžicou
Tri roje cez deň
Rysavá jalovica
· je typickým príkladom humoristického zobrazenia skutočnosti
· je to obrázok zo života dvoch susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama Trnku
O Michale
Neprebudený
· je to psychologicko-tragicky ladená poviedka
· prostredie: dedina
· je jedinečná tým, že je jednou z mála Kukučínových prác, v ktorých sa konflikt končí tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením
· Ondráš sa pomocou lásky chce včleniť do dedinského kolektívu, dedinčania však oňho nemali záujem a v tom spočíva jeho tragédia
· Kukučín súcitil so všetkými ľuďmi, ktorí stáli na okraji spoločnosti
V nasledujúcom období 1887 – 1890 Kukučínovi silné impulzy dodávalo pražské prostredie, najmä jeho činnosť v slovenskom spolku Detvan, ktorý sa v tejto fáze činnosti orientoval predovšetkým literárne. V tomto čase vznikli Kukučínove prózy:
Na obecnom salaši
Z našej hradskej
Pred skúškou
Vianočné oblátky
Mladé letá
· táto novela je spomienkou na vlastné študentské roky v Revúcej
· tu dokázal Kukučín sústrediť toľko záberov zo študentského života i zo života dedinských farárov a richtárov, že Mladé letá sú aj pomerne širokým obrazom života slovenských vzdelaných vrstiev
· veselý dejový konflikt sa viaže na ľúbostný trojuholník
Úvod k vakáciám
Dom v stráni
· autor rozvíja námet z prostredia dalmatínskej dediny
· v popredí záujmu autora je problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielov, zasadený do životného príbehu dvoch rodín – starého rozvážneho sedliaka Mateho Beraca a statkárky šory Anzuly
· napätie v ľúbostnom vzťahu medzi mladým statkárom Dubčičom a Mateho dcérou Katicou odzrkadľuje existujúce sociálne rozpory spoločnosti
· Dej: Vzťah obidvoch rodín sa komplikuje láskou mladého statkára ku Katici. Mate Berc je rozumný rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry trápi. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Nikom a Katicou sa začína tam , kde sa Nikové citové vzplanutie dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď je Katica presvedčená o pevnosti Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia spôsobená rozumovými úvahami.
· Kukučín využíva 3 zobrazovacie postupy: lyrický, epický i dramatický
· cez ľúbostný vzťah odhaľuje rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva
· kompozične tvorí román 4 časti:
1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou.
2. Katicina túžba vymámiť sa z vlastného sociálneho prostredia a Niková snaha priblížiť sa k sedliactvu.
3. Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a Zandomeho o jeho urýchlenie.
4. Smrť Mate Beraca ako symbolický epilóg románu.
· román je zakončený na kontraste života a smrti, rozumu a citu
· záver románu predstavuje smrť Mate Beraca, pri smrteľnej posteli sa zhromaždila celá rodina a známi. Tu Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackeho mládenca Pašku Bobica. Šora Anzula je spokojná , lebo syn Niko dáva prednosť pánskemu dievčaťu Dorici. Konflikt románu už autor nerieši harmonicky. Patriarchálne roľníctvo a tradície sú narušené novými spoločenskými pomermi.
Roky 1890 – 1894 predstavujú vrcholné obdobie Kukučínovej poviedkovej tvorby.

Toto obdobie reprezentujú prózy:
Na podkonickom bále
Do školy
Zo stupňa na stupeň
Zápisky zo smutného domu
Keď báčik z chochoľova umrie
Zakáša – darmo je
Dies irae
Mišo I., II.
Z ciest po Dalmácii, Francúzku a Južnej Amerike vydal cestopisné črty:
V Dalmácii a na Čiernej hore
Dojmy z Francúzka
Prechádzka po Patagónii
Prostredie chorvátskych vysťahovalcov v čílskom meste tvorí pozadie filozofického románu Mať volá, v ktorom sa autor zamýšľa nad príčinami vysťahovalectva a zmyslom peňazí v živote človeka. Historické romány: Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, venuje pozornosť štúrovskej generácii.
Divadelné hry: Komasáci, Bacúchovie dvor, Obeta, nedosiahol nimi veľký úspech, pretože im chýba dramatickosť a konflikty a sú málo výrazné.

Charakteristika postavy Mateho Beraca
- vážený sedliak, ktorý je hrdý na svoj sedliacky stav, je predstaviteľom otca – patriarchu
- na prvý pohľad osudy svojej rodyny má v rukách, ale syn Ivan trpí v pozícii nedospelého muža, hoci má už svoju rodinu, o ničom nerozhoduje, nič mu nepatrí, chce to riešiť odchodom do Ameriky, s čím otec nesúhlasí
- dcéra Matija sa chce vydať mimo sedliacky stav – za murára
- dcéra Katica túži vyjsť o stupienok vyššie a stať sa paňou, je citovo závislá na otcovi, ale chce ísť vlastnou cestou
- manželka jera nahovára Katicu poza chrbát otca, aby vytrvala vo vzťahu s Nikom
- Mate Berac je za tradičné hodnoty, ale nemá silu ich presadiť ani vo vlastnej rodine
- Mate je v úcte všetkých spoločenských vrstiev
- Šola Anzula si ho cení za múdrosť a pracovitosť, má najkrajšie vinice, nielen vlastné ale aj tie v podnájme
- Mate miluje svoje deti, chce šťastie pre Katicu a vie, že pánska láska ju šťastnou neurobí
- kritizuje pánov
- nepatrí medzi najchudobnejších, získal peniaze na dom a vinohrady ako námorník
- má funkciu v cirkevnom zbore
Rozprávací slohový postup
- je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup
- charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť a subjektívnosť
- rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou
- pri rozprávaní sa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia
- formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami
- používajú sa jednoduché vety
- uplatňuje sa v umeleckých epických textoch: rozprávka, povesť, poviedka, novela, román, v publicistických beletristických žánroch: fejtón, reportáž a v hovorovom štýle

Indoeurópske jazyky
Pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existuje predpokladaný pôvodný jazyk, nazývaný PRAJAZYK. Pre také jazyky, ako slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, angličtina ale aj latinčina a gréčtina, bol prajazykom
INDOEURÓPSKY PRAJAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe.

V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.

Slovanské jazyky
Predchodcom slovanských jazykov bola Praslovenčina. Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zmenili na č ž š pred samohláskami b,i,e,ě. Z predpokladaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako prvá Palatalizácia. (prvé zmäkčovanie)
Je známa aj: druhá Palatalizácia a tretia Palatalizácia.
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.

Rozdelenie slovanských jazykov:
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina

K indoeurópskym jazykom patria:
a) chetitsko-luvijské jazyky
b) tochársky jazyk
c) indoiránsky jazyk
d) arménsky jazyk
e) grécky jazyk
f) baltský jazyk (litovský, lotyšský)
g) slovanské jazyky§
h) germánske jazyky
i) západogermánske: anglický, holandský a flámsky, nemecký, luxemburský a jidiš
j) severogermánske: dánsky, švédsky, nórsky, islandský, faerský
k) italické a románske (latinský, taliansky, francúzky, španielsky, portugalský, rumunský, moldavský)
l) keltské (írčina, waleština, bretónčina)

12. Svetová a slovenská literárna moderna a jej prínos.

Od druhej polovice 19. storočia nastáva v literatúrach rýchlejšie striedanie škôl, prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote - porážka Parížskej komúny, upevňovanie moci buržoázie, monopolizácia kapitalizmu, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný. Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus.

Preto začína vznikať literárna moderna ako prejav protirečenia spoločnosti a ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Taktiež literárna moderna súvisí s odporom umelcov voči meštiackej morálke. Vzniká pojem „umenie pre umenie". Niektorými znakmi súvisia novodobé smery s romantizmom.
Vlastnosti literatúry v tom - ktorom období sú závislé od umelec., spoločenských, ekonomických, kultúrnych činiteľov. V tomto období dochádza vo všetkých druhoch umenia k rozličným názorom, prístupom, pohľadom na skutočnosť (liter., výtvarné umenie, filozofia).
(Vznik moderny súvisí aj s odporom niektorých umelcov proti meštiackej ideológii a morálke. V spoločnosti aj v umení sa do popredia dostávajú nové myšlienkové a umelecké smery. Moderna začala vznikať ako prejav protirečení uprostred kapitalistickej spoločnosti a zároveň ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti.)
Moderné smery v niektorých prvkoch súvisia s romantizmom (rozpor medzi snom a skutočnosťou, nesúlad medzi osobnou psychikou básnických osobností a drsnou dobou).
Symbolizmus
- zaberá vedúce postavenie - jeho vzťah ku skutočnosti je iracionálny /rozumom nepochopiteľný, mnohovýznamový/.
- subjektívny idealizmus - psychologické východisko
- idealizmus, skepsa /nedôvera/
- básnik používa metaforu, personifikáciu, alegóriu /inotaj
- citovo zafarbené výrazy, symboly, výrazy z oblasti vedy, filozofie
- vystupuje tu lyrický hrdina, ktorý jednak prežíva ľúbostný cit a ďalej smútok nad neutešenou skutočnosťou.
- Jeho filozofickým východiskom bol subjektívny idealizmus. Z mravného hľadiska vystupuje v ňom do popredia jednak určitý druh individualizmu (i.= nadraďovanie jednotlivca nad celok), jednak skepsa (s. = pochybovanie) voči svetu a dobovým spoločenským okolnostiam.
- Paul Verlaine, hudba Frederik Chopin
- dekadencia - samostatný prúd symbolizmu (z franc. décadence = úpadok). - obrana proti zložitej dobe. Symbolistický básnik utvára obrazy pomocou metafory (prenesené pomenovanie), alegórie (inotaj), personifikácie (zosobňovanie) alebo iných trópov (slovná zástupka). Slovník symbolistickej literatúry má niekoľko vrstiev a je niekedy ťažko pochopiteľný. Okrem slov osobného, citového rázu symbolisti používali výrazy z rozličných oblastí ľudskej kultúry, filozofie a vedy.
Impresionizmus
- (z latin. impressio = dojem, výraz, vnem) sa rozvíjal súbežne so symbolizmom. Jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, z prírody, z každodenného života tak, ako ho zachytávajú ľudské zmysly.

Preto sa senzualizmus pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
- maliari Vincent van Gogh, Eduard Manet, Claude Monet
- Začiatkom 20. storočia symbolizmus postupne strácal vedúce postavenie a úlohu zjednocujúceho činiteľa mladých pokolení. Z moderných smerov sa vyčlenila avantgarda (z franc. avantgarde = predvoj).
Futurizmus
- (z latin. futurus = budúci) patrí medzi prvé avantgardné smery, ktoré vyvolali veľký rozruch na zač. 20. stor. Prvý manifest futurizmu vyšiel v r. 1909. Za hlavný zdroj krásy sa tu vyhlasovali vedecké objavy, priemyselné výrobky, poézia strojov, bezdrôtovej telegrafie, rýchlej dopravy lietadlami.
Kubizmus a kubofuturizmus
- - na zač. 20. stor. sa vzťah medzi slovesnou tvorbou a výtvarníctvom (najmä maliarstvom) zosilnil. Pričinil sa o to kubizmus (z franc. cube = kocka). Kubizmus sa usiloval odokryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania umeleckej predlohy. Spojením tvorivých postupov kubizmu a futurizmu vznikol kubofuturizmus. Znamená to vlastne kombináciu statických a pohybových prvkov obrazu. - Pablo Picasso
Dadaizmus
- vznikol roku 1916 počas 1.svetovej vojny vo Švajčiarsku
- bol reakciou na nezmyselnosť vojny
- propagoval anarchiu v živote i v kultúre
- zakladateľom bol básnik a publicista Tristan Tzara
- vyzdvihoval nezlučiteľnosť umenia s logikou a poéziu nezmyslov zbavenú sociálneho významu, hlásali deštrukciu jazyka
Surrealizmus
- vznikol vo Francúzku a jeho zakladateľom bol André Breton
- Breton ho definoval ako čistý psychický automatizmus, ktorý má prostredníctvom kresby, slov, alebo iných prostriedkov zaznamenať skutočnú podstatu myšlienky
- spôsob písania nazval automatickým písmom (je to metóda rýchleho, nepretržitého zaznamenávania behu našich myšlienok
Expresionizmus
- - (z latin. expressus = výrazný, názorný, ostrý) vznikol tiež na zač. 20. stor
- rozvinul sa najprv vo výtvarnom umení vo Francúzsku a v Nemecku
- z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme
- do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv
- viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu
- expresionizmus je príznačný pre veľkú časť európskej prózy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch (Remarque)
- Paul Gauguin

LITERÁRNA MODERNA VO SVETOVEJ LITERATÚRE:
Základy európskeho symbolizmu položil francúzsky básnik
Charles Baudlaire
- položil základy európskeho symbolizmu
- kritizoval hlúpu meštiansku spoločnosť doby, nenávidel ju, búril sa proti nej. - bás. kniha: Kvety zla
· ústredným motívom je láska, založená na konkrétnom osobnom zážitku.

Nezakrýva jej očarujúcu silu, ale ani sklamanie, pocity bolesti z nej. Pretože Baudelaire nenašiel v osobnom živote a spoločnosti svojich čias uspokojenie, priklonil sa k pesimizmu.
- báseň Človek a more
· človek a more sú si veľmi podobní. Sú to silné živle, ktoré bojujú o moc. Ak nemajú možnosť rozletu, búria sa. More dáva najavo svoju silu rozbúrenými vlnami, záplavami, hukotom, podvodnými vírmi. Ľudia dávajú najavo hlavne schopnosť rozmýšľať a konať, stavajú hrádze, more zdolávajú na člnoch. Aj keď je medzi nimi rivalita sú si podobní. Tak ako aj morská hladina je len málokedy pokojná, tak i človek je tvor stále nespokojný, neustále sa za niečím ženie.
"hladina - duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja"
"a duch tvoj - hlbina má taktiež horkú chuť"
· autor tu prirovnáva dušu človeka k morskej hlbine. Obe sú temné, záhadné, svedomie človeka tiež občas nie je celkom čisté. Nepoznáme úplnú hĺbku duše človeka, tiež ani morského dna. Autor tu vyjadruje nemožnosť úplného poznania človeka, jeho vnútra, najskrytejších myšlienok. Rovnako aj more nie vždy je dokonale preskúmané, poznané. Podstatné a prídavné mená nám umožňujú lepšie pochopiť charakter mora a človeka, ich podobnosť. Prídavné mená tiež dodávajú básní pochmúrnu, pesimistickú náladu.

Jean Arthur Rimbaud
- vo svojom básnickom diele: Básne, Iluminácie I, Iluminácie II, Pobyt v pekle si staval odlišné ciele oproti tradičnej poézii, chcel sa vyhnúť ošúchaným námetom a ustáleným básnickým obrazom
- nevyhýbal sa nijakým námetom
- jeho jazyk bol veľmi jednoduchý
- používal nové a pôsobivé slová
- bol predstaviteľom nielen osobitného lyrického ideálu, ale aj spoločensky angažovanej poézie (napr. bás.

Paríž sa zasa zaľudňuje)
- objavoval poéziu v živote, znásoboval dobré zážitky, odhaľoval ošklivosť a krásu, ktoré predchádzajúcej poézii unikli
- mal bezprostredný vzťah k prírode a k veciam na tomto svete, mal rád ľudí a nenávidel meštiakov, opovrhoval náboženstvom, parodoval cirkev
- bol obdarený básnickou obraznosťou, dokázal majstrovsky zachytiť život v nepatrnom detaile, jeho mladistvé básne boli inšpirované veľkými myšlienkami i denným životom, porovnávaním ľudí i prírody, odporom k vojne, nenávisťou k meštiackej tuposti a oficiálnym inštitúciám a mladistvými skúsenosťami stále viac bohémskeho života
Guillaume Apollinaire
- bol súbežcom kubistických a futuristických úsilí v umení
- vlastným menom Wilhelm Kostrowicki
- debutoval zb.: Zahnívajúci čarodej, no väčší ohlas vzbudili až jeho Alkoholy a báseň Pásmo
· vytvoril ňou nový model poézie obsahom a formou
· je to lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu
· každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou
· stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne
· chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu, chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve
· je tvorcom tzv. nového lyrizmu. Teda predovšetkým narába s imagináciou /fantázia/
- roku 1913 vydal Apollinaire manifest FUTURISTICKÁ PROTI TRADÍCIA
- hoci využíval vlastnosti kubizmu a futurizmu, stal sa tvorcom nového, plnšieho lyrizmu, v ktorom šlo o naozajstnú ľudskú poéziu, založenú na osobnom zážitku a imaginácii (obrazotvornosť).
- krátko pred smrťou dokončil Kaligramy
· časť tejto zbierky napísal na vojne; vyskytujú sa tu obrazné básne - tzv. ideogramy /spojenie obrazu a textu/
- a divadelnú hru Ňadrá Tiresiove - (protestoval tu proti meštiackym konvenciám).
- Apollinairova liter. tvorba mala veľký význam pre vývin literárneho modernizmu, sviežou lyrikou, aplikáciou bohatej škály tónov a nevšedným typografickým usporiadaním mal značný vplyv na mladšie básnické generácie

André Breton
- bol zakladateľom surrealizmu
- spolupracoval s dadaistami
- prichádza na nový spôsob písania – začína zaznamenávať na papier všetko čo ho napadne v priebehu niekoľkých hodín
- prisudzuje veľký význam snom
- inšpiroval sa predovšetkým „vplyvom podvedomia na fantáziu“

Peter Bezruč
- G Brno, filológia na KU, poštový úradník
- všetky jeho diela pochádzajú zo Sliezska, kde sa prejavovala germanizácia a sociálny útlak
Slezské písně
· v tejto zbierke sa venuje otázkam národného a sociálneho života na Morave pred I. sv. vojnou
· prevažujú sociálne básne, ale nachádzame tu aj osobné
· vo svojich básniach sa vyjadruje proti germanizácii, proti útlaku, ktorý symbolizovali majitelia ostravských baní a tovární.
báseň Ondráš
· báseň s regionálnou tematikou, viaže sa k Lysej, Ratibořu, Frýdlantu
· podobným hrdinom ako u nás Jánošík bol u nich Ondráš. Autor načrtáva život pod Lysou a túžbu Ondráša napraviť krivdy na nich páchané
báseň Ostrava - sociálna báseň
· autor tu kritizuje postavenie baníkov na Ostravsku

- druhou tematickou oblasťou Bezručovej poézie sú postavy z ľudového prostredia, v ich osudoch vyjadril obraz veľkej ľudskej biedy
- skutočnosť vyjadroval priamo a bezprostredne, ale v jeho veršoch nachádzame aj metafory, symboly, synektoty
Maryčka Magdonova
· báseň, ktorá opisuje osud prostých, obyčajných, jednoduchých ľudí
· hl.

postava žije v biede, svoj život tragicky ukončila
Ostrava
· zlé sociálne pomery a ťažký život baníkov, ich utláčanie
· robotníci pracovali za ťažkých podmienkach, ničili si zdravie, stratili roky mladosti a panstvo sa len smialo, v závere je zúčtovanie s panstvom /viera v lepšiu budúcnosť/, atmosféra je pochmúrna
Jen jedenkrát
· vyjadruje sa o postave zbojníka, ktorý bol v Beskydách považovaný za moravského Jánošíka, hoci bol opatrovateľom ľudu a národa, nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu ľudského osamotenia, v ktorom len čo sa zableskne žiara lásky rýchlo aj zhasne
- Bezručova úzka zrastenosť s utrpením vlastného národa - či presnejšie, jeho malej časti v Sliezsku, ktorej už-už hrozila záhuba (vyjadril to v básni 70 000) - zabránila básnikovi, aby mohol výraznejšie vysloviť osobné problémy
- hoci bol ospevovateľom ľudu a národa, nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu ľudského osamotenia, v ktorom len čo sa zableskla žiara lásky, rýchlo aj zhasla (Jen jedenkrát).
- z estetickej stránky je Bezručovo básnické dielo mnohotvárne
- Bezruč bol lyrikom, ale súčasne používal formy klasických baladických útvarov, hoci vyjadroval skutočnosť priamo a bezprostredne, nachádzame v jeho veršoch aj metafory, symboly, synekdochy a pod., používal síce niektoré tradičné výrazy a siahol aj po pojmoch antického bájoslovia, ale do umeleckej roviny povýšil slová lašského nárečia
- literárna história dnes oceňuje Bezručovu básnickú tvorbu ako dielo základného významu v rozvoji českej sociálnej poézie 20. storočia

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA
Rozvinula sa približne v rokoch 1905 - 1918. Na jej formovaní sa zúčastnilo niekoľko básnikov a kritikov. Príslušníci slov. literárnej moderny uverejňovali svoje práce v časopisoch Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici hľadali tvorivé zdroje v diele romantického literárneho pokolenia. Má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom.
Na zač. 20. storočia prenikli aj do slovenskej liter. nové umelecké a myšlienkové prúdy. Generácia, ktorá v tom čase vstupovala do verejného a spoločenského života, si uvedomovala, že poňatie slovesnej tvorby, aké vládlo u nás v predchádzajúcom období, nemôže vyjadriť všetky rozporné stránky skutočnosti.
Básnici uverejňovali svoje diela v časopisoch: Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici slov. literárnej moderny hľadali tvorivé zdroje v diele romantického liter. pokolenia: v tvorbe Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu. Ale neboli ľahostajní ani voči tradícii, ktorú predstavoval, P.O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský.
Slovenská liter. moderna sa formovala i pod vplyvom európskych literatúr. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slovenského verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (potrojné metrum).
Slov. literárna moderna má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom i v žánrovej oblasti. Prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a o sociálnych otázkach. Niektorí príslušníci Slovenskej moderny písali však aj prózu realistického typu (J. Jesenský), čím išli súbežne s vtedajším hlavným prúdom v epických žánroch (B. Slančíková -Timrava, J. G. Tajovský). A konečne stretávame sa v nej s tzv. básňami v próze alebo s lyrickou prózou.
Ivan Krasko
- vlastným menom Ján Botto
- Gemer študoval v Rimavskej Sobote, v Sibiu a v Brašove (Rumunsko), kde zmaturoval, Praha chemická fakulta Vysokého učenia technického
- cez 1. sv. vojnu bol na ruskom a talianskom fronte.
- žil dlhší čas v Piešťanoch
- svojimi dvoma básnickými zbierkami utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Vo svojich veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak. Uverejňoval ich v Slovenských pohľadoch. Jeho verše sa zakladajú na opravdivom osobnom zážitku a na úspornom výraze.
- vo svojom básnickom diele uskutočňoval viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.

Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry.
- jeho poézia stojí na rozhraní medzi Hviezdoslavovským veršom a voľným veršom. Oslabuje sa rytmická funkcia rýmu, členenie verša na dve časti.
Nox et solitudo (Noc a samota)
· názov obsahuje základné postoje moderného básnika: Noc a samota
· svojho lyrického hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou umiestnil do ovzdušia „búrnej, tmavej noci" a tklivej samoty
· jeho poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku
· jeho básnický svet je jednotný, patrí doňho ľúbostný cit, príroda, úvahy nad vlastným ľudským osudom i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom svete
báseň Jehovah
· Krasko v nej vyslovuje ostrú kritiku na politiku tzv. pasivity v predvojnovom slovenskom živote
· rámec básne tvoria biblické motívy, ale jej obsah je historicky konkrétny
· tu máme veľmi dobrý príklad na individuálnu stránku Kraskovej tvorivej metódy a na zvláštnosti slovenského symbolizmu
· je to zúfalý výkrik hrôzy nad hynutím národa vychádzajúci z vnútra človeka, privoláva najhoršie rany na tento národ, ak nepremôže svoju slabosť vlastnými silami, je to postoj kontrastujúci s názorom staršej generácie
Verše
· v tejto zbierke ďalej rozvíjal hlavné motívy svojej poézie, aj tu je v popredí ľúbostný zážitok.
· zodpovedne sa zamýšľal nad svojím miestom vo svete, prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnútornú rozorvanosť., stále viac si uvedomoval hodnoty života, čo sa prejavilo v básniach, preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodný a sociálnej povahy
· táto zbierka je venovaná snúbenici, mala veľký úspech
· básnik hľadá východisko z krízy, pomáha mu pri tom citové uspokojenie, obraz domova, ktorý si básnik privoláva je odlišný od pokojnej idyly, je nabitý energiou revolty, náladami vzbury, vnímaním nového oslobodzujúceho činu
báseň Solitudo
· pocit tuposti človeka - bolestný výsledok neúspešného hľadania citovej harmónie
báseň Otcova roľa
· v tejto básni vyjadruje svoje primknutie sa k ľudu, k jeho sociálnym tradíciám a hodnotám
· táto báseň je akoby výčitkou vedomia básnika, ktorý odišiel "z otcovej role" - z rodnej vlasti
báseň Baníci
· vyjadruje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slov. ľud pred I. sv.

vojnou, príde raz éra slobody
· je to symbolický príbeh o pokúšaní démonom, ale vernosť človeka k ľudom práce premôže démona a dáva človeku (básnikovi) zmysel života
báseň Život
· jedna z radostnejších básní, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom a jeho nástrahami
- Ivan Krasko má zásluhu o modernizáciu verša v slovenskej poézii. Zmenil najmä vetnú výstavbu verša, v porovnaní s predchádzajúcimi básnickými školami sa takmer úplne vzdal inverzie (obrátený poriadok slov), používal prirodzený slovosled, z toho vyplynula aj zhoda medzi rytmickou a vetnou výstavbou verša

Janko Jesenský
- chudobná zemianska rodina
- študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Kežmarku, Rimavskej Sobote
- právnická fakulta Prešov, Kluž, Budapešť
- advokát Bánovce nad Bebravou
- prekladateľ - Blok, Jesenin, Puškin
- kritický realista
- opiera sa o Sládkoviča, Hviezdoslava, Vajanského/Byrona, Puškina, Heyna
Debutoval básnickou zbierkou: Verše
· most medzi realizmom a modernou
· skladá sa z 6 tematických cyklov
· jej hlavnú časť tvoria básne s ľúbostnou tematikou
· Jesenského pohľad na ženu je celkom osobný, vidí v nej rovnocenného partnera mužovi, jemnú a citlivú bytosť, ktorou zmietajú mnohé rozpory, lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok
· zachytáva tu aj dojmy z veľkomesta, z kaviarní, parkov, z prostredia plného ruchu, šumu, kde sa žije navonok veselo a bezstarostne, ale kde i radosti majú svoj rub, takéto porovnávanie cudzieho veľkomestského sveta s domácim prostredím privádzalo básnika k oslave domova, k ospevovaniu jeho krás
· Jesenský zobrazoval i sociálne otázky, o čom svedčí najmä báseň: Pieseň poddaných.
· romantické znaky - striedavý verš, intímna lyrika, metafory, prirovnania
zb. Zo zajatia
· autor zaujal kritický postoj k cárizmu
· významné miesto tu zaujímajú verše s ľúbostnou a intímnou tematikou, Jesenský je tu ospevovateľom pevného ľúbostného citu, ktorý medzi ním a milovanou ženou nemohli oslabiť ani nedohľadné vzdialenosti
zväzok: Verše II
· básne osobného a spoločenského charakteru
· autor tu zaradil i väčšiu epickú skladbu: Náš hrdina. (4 spevy)
- básnik tu zobrazil ľúbostný vzťah mladého právnika k meštianskej dcére Elene
- rozprávačom príbehu je striedavo spisovateľ a hlavná postava
- celé dielo sa vyznačuje kritikou malomestského životného štýlu
zb. Po búrkach
· vyslovil tu trpké sklamanie z pomerov v prvej republike
· otvorene vystupoval s kritikou dobovej politickej situácie
· vo viacerých básniach (napr. Mistríky) verne zobrazil biedu ľudových vrstiev
· Janko Jesenský má v tematike i výrazových prostriedkoch mnoho spoločného s Vajanským, Hviezdoslavom, Kraskom, ale aj s Bezručom.
- próza: Malomestské rozprávky, Cestou k slobode (spomienka na 1.

vojnu), Demokrati
- v rokoch druhej svetovej vojny vystupoval Jesenský ako vášnivý obhajca humanizmu, každým svojím veršom odsudzoval fašizmus, odmietal neľudské poriadky
- odbojová poézia J. Jesenského mala príležitostný charakter (Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet)
Vladimír Roy
- pôsobil aj v Púchove
- študoval teológiu a filozofiu BA, Škótsko, rozpoltený, chorý, nepokojný, rozorvaný
- národné a soc. problémy, nedôvera k dobe
- prekladateľ - E. A. Poe
knihy: Rosou a tŕním, Keď miznú hmly, Cez závoj, Peruťou sudba máva
- autor zobrazuje vo svojich veršoch mravné a filozofické otázky lyrického hrdinu, ktorý je nositeľom symbolistických a dekadentných nálad
- je vnútorne rozorvaný (napr. báseň Jak kebych dvoje duší mal ...), jeho smútky sú však motivované aj skúsenosťami zo života v podmienkach národného a sociálneho útlaku (napr. b. Kríž môjho rodu)
- autorov básnický jazyk sa rozvíjal aj pod vplyvom jeho prekladateľskej činnosti. Roy preložil básnickú skladbu Havran od E. A. Poa.
- ako prvý porušil tradíciu viazaného verša

Umelecký štýl
- zahrňuje slovesné prejavy, ktoré popri informačnej funkcii plnia aj estetickú funkciu
- označuje sa aj ako básnický štýl
- charakteristické vlastnosti
1. variabilnosť
2. polysémia výrazových prostriedkov
3. expresívnosť (výber jazykových prostriedkov na vyjadrenie subjektívneho aspektu podávateľa)
4. metaforickosť
5. funkčná neusporiadanosť
- variabilnosť: znamená využívanie synonymie a homonomyie, bohatosť slovnej zásoby, pestrosť vo vyjadrovaní
- polysémia výrazov (viacvýznamovosť): je prostriedkom dramatického napätia v umeleckom texte a má vyvolať umelecký zážitok u čitateľa
- expresívnosť: vyjadruje zainteresovanosť autora a prejavuje sa využívaním subjektívne ladených slov i neúplných a modálne zafarbených syntaktických konštrukcií
- metaforickosť: je možnosť prenášania významu slova, či celého textu
- funkčná neusporiadanosť: je prostriedkom sujetu umeleckého textu, napr.

narúšanie časových alebo priestorových zákonitostí pri rozprávaní
- v umeleckom štýle sa niekedy estetická norma dostáva do kolízie so spisovnou normou, tieto kolízie sú funkčné pri charakteristike postáv, prostredia alebo doby
- podľa výberu a spracovania výrazových prostriedkov sa rozdeľuje umelecká literatúra na druhy, žánre a žánrové formy

Náučný (odborný) štýl
- sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky
- jeho charakteristickou črtou je písomnosť a objektívnosť, táto vlastnosť je prítomná aj vtedy, keď sa realizuje ústne (prednáška, referát)
- v náučných prejavoch je členenie výpovedí objektívne
- ďalšími vlastnosťami je monologickosť, verejný ráz (starostlivý výber slov, presnosť, zreteľnosť) a pojmovosť
- jazykové prostriedky: prevládajú pojmové slová, v terminológii presné, jednovýznamové, ustálené názvy (termíny0, domáce jednoslovné, viacslovné a zložené pomenovania, cudzie slová, hybridné slová (slová zložené z častí pochádzajúcich z rôznych jazykov) a doslovné preklady (kalky)
- morfológia a syntax – používanie:
1. ustálených väzieb
2. zložených prídavných mien
3. slovies v 3. osobe
4. viacnásobného vetného člena
5. zhusteného vyjadrovania menného oproti slovesnému, príčastí a prechodníkov
6. oznamovacích viet (pomerne dlhých, súvetí)
7. vsuviek (parentéz)
8. spájacích výrazov vo vete a medzi vetami
9. grafického označovania
- náučný štýl sa používa vo výkladovom a opisnom slohovom postupe

13. Obraz 1.svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry.
Na prelome 19. a 20. storočia vstúpil kapitalizmus do svojho najvyššieho štádia - imperializmu. Jeho vnútorné protirečenia vyústili do prvej svetovej vojny (1914 - 1918), ktorej padli za obeť milióny ľudských životov a nesmierne materiálne i kultúrne hodnoty.
V umení protimeštiackeho zamerania sa už pred prvou svetovou vojnou začali rozvíjať 2 hlavné prúdy: avantgardný a socialisticko-realistický.
AVANTGARDNÉ SMERY:
1.Kubizmus - rozvíjal sa v maliarstve, do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary
2.Futurizmus - odrážal prudký civilizačný pokrok na zač. 20. stor., syntézou týchto dvoch smerov vznikol kubofuturizmus.
3.Expresionizmus - expresionisti postavili proti falošnej buržoáznej morálke slobodu prírodného a pudového života, proti krutosti súvekej spoločnosti utopistickú predstavu sveta založeného na láske.
4.Dadaizmus - vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali aj slovo ako základnú významovú jednotku
5.Surrealizmus - na hlavný zdroj umeleckej tvorby povýšil logikou nekontrolované oblasti ľudskej psychiky - sen a podvedomie
6.Konštruktivizmus -za najdôležitejšiu stránku umelec. diela pokladal funkčnosť
7.Poetizmus - Nový ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, ale aj v objavovaní exotických krajín a v iluzívnom svete masovej zábavy.

Umelecké avantgardy boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám 19. stor., voči meštiackemu životnému štýlu a konzervatívnemu umeleckému vkusu. Zároveň sa usilovali o nové videnie skutočnosti a o jej stvárnenie novými, netradičnými výrazovými prostriedkami.
I. svetová vojna výrazne zasiahla do života ľudí, svoj odraz našla aj v literatúre. vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazili utrpenie vojakov a civilného obyvateľstva. Svojimi dokumentmi sa obracal k svedomiu sveta a vyjadrovali všeobecnú túžbu po mieri. I. svetová vojna bola dôsledkom narastajúcich konfliktov medzi imperialistickými mocnosťami. Základom bol boj o moc a úsilie o nové rozdelenie sveta. na vojnu bolo najlepšie pripravené Nemecko.

Usilovalo sa zvíťaziť v rýchlej bleskovej vojne na západnom fronte a poraziť ruské vojská skôr ako sa bude môcť obrovská ríša zmobilizovať. Tento predpoklad Nemecku nevyšiel.
I. svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej príčinách, o podstate a spôsobe zabrániť jej. Spis. odsudzovali vojnu ako nespravodlivú, obhajovali jej neľudskosť a mnohí z nich sa priamo zúčastnili bojov na fronte. Najväčšou ťarchu vojny niesli európske štáty, a preto sa táto téma prejavila najmä v európskych literatúrach.
OKOLNOSTI 1. SV. VOJNY
Imperialistické veľmoci sa od konca 19. storočia usilovali o nové rozdelenie sveta, a preto hľadali vhodnú zámienku na rozpútanie vojny. Tou sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda, ktorý bol spáchaný v júni 1914 v Sarajeve (Bosna). Rakúsko-uhorská vláda obvinila Srbsko, že podporovalo sprisahancov, ktorí následníka trónu zastrelili, a 28. júla 1914 vypovedala Srbsku vojnu.
K malému napadnutému Srbsku sa pripojili Rusko a Francúzsko. Najvýbojnejší európsky štát Nemecko tak získal podnet zaútočiť proti týmto krajinám. Postupne sa do vojny zapojilo 33 štátov a vojna sa stala svetovou.
Prvá svetová vojna bola otrasom, ktorý nútil každého mysliaceho človeka uvažovať o jej podstate a príčinách i o spôsobe zabrániť jej opakovaniu. Toto sa odrážalo aj v literatúre. Záver mohol byť len jediný: odmietnutie nespravodlivej vojny, odhalenie jej neľudskosti a mravné odsúdenie jej strojcov.
STRATENÁ GENERÁCIA: - boli to pôvodne americkí spisovatelia, ktorí prežili 1. svetovú vojnu na európskych frontoch.

Neskôr generácia tých, čo neboli schopní včleniť sa do povojnovej spoločnosti.
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starci, sme drsní, i smutní, i povrchní"
HENRY BARBUSSE
- francúzsky spisovateľ, priekopník vojnového románu
- veľký vlastenec, bol na vojne pisár, písal si denník, z neho neskôr vznikol román Oheň
Oheň
· jeho najznámejší román, presvedčivo sa mu podarilo vykresliť atmosféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti
· veľkú pozornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi
· vojaci prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s naivnými obdivovateľmi vojny
· vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu
· z nich sa rodí túžba vojakov odstrániť vojny, odsúdiť tých, ktorí ich vyvolávajú
· postupne vojaci strácajú ilúzie o spravodlivej vojne Francúzska
· ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne
· toto dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. - kompozícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí.
· nachádzame tu naturalistické scény vojny
· používa hovorový jazyk
· ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním samotného autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne
· dôležitú úlohu pri dynamizácii deja v Barbussovom románe Oheň plnia dialógy
· autor použil jednoduchý kompozičný postup reťazenia zážitkov a drobných príbehov
· postupnou gradáciou deja a myšlienky dospel k účinnej záverečnej pointe
· v jazykových prostriedkoch aj v celkovom ladení rozprávania bol úsporný, so sklonom k expresivite výrazu
ROMAIN ROLLAND (1866 - 1944)
- francúzsky spisovateľ, vo svojom svedomí odmietal vojnu a vzal si na seba povinnosť bojovať za pochopenie medzi ľuďmi
- bol synom notára z burgundského mesta Clamecy
- študoval v Paríži históriu, ktorú krátky čas aj vyučoval
- dlhý čas žil vo Švajčiarsku
- sám komponoval a odborne sa zapodieval hudbou a umením
- tvorba:
Ján Krištof
· využil v ňom svoje veľké hudobné vedomosti
· v pozadí je poznanie Beethovenovho života a jeho tvorby, ako aj vlastná životná skúsenosť autora
· vytvoril príbeh geniálneho nemeckého hudobníka žijúceho v Paríži. Hrdina Rollandovho románu Jean Christoph Kraft, svojím humánnym založením vysoko vyrastá nad nežičlivú dobu
· Rolland majstrovsky vykresľuje ľudí, ktorí prekonávali malosť epochy mohutným romantickým vzopätím individuálnych síl
· v Jánovi Krištofovi vytvoril román -rieku. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu Rýnu cez stretnutia s ľudovými piesňami, tvorivé problémy a nadväzovanie priateľských stykov až po dozretie jeho vlastných revolučných myšlienok a postojov. Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi.
Skoro po prvej svetovej vojne vydal román Dobrý človek ešte žije
· plný povestného galského humoru, ale aj vážnych životných otázok.
Peter a Lucia
· novela s protivojnovým protestom a prejavom autorovho odporu proti vojne
· tragická idyla, ako ju nazval autor, vznikla v roku 1918 pred koncom I. sv. vojny
· dej sa odohráva od stredy večera 30. 1. do Veľkého piatku 29. marca 1918
· inšpiráciou k napísaniu tohto diela mu bola skutočná udalosť, keď na Veľký piatok nem.

vojská bombardovali Paríž a medzi obeťami boli aj jeho priatelia- tento príbeh je akousi hrou o láske a smrti. A láska tu slúži ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti vojne.
· využíva kronikársky štýl - dejové pásmo sa vyvíja po časovej osi, udalosti nasledujú chronologicky za sebou
· hlavným konfliktom v diele je ľudská láska dvoch ml. ľudí proti nezmyselnej vojne
· používal polovetné konštrukcie
Posledným veľkým románovým dielom Rollanda bol široký obraz života, opäť román - rieka, Očarená duša
· heroickú úlohu tu autor zveril žene, Anete Rivierovej, ktorá sa vymaňuje z meštiackych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a svojho syna
· počas jedenásťročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu
· v Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštiackej spoločnosti. Jej samostatnosť i demokratizmus, schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet.
· pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv
· vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky
· spolu so zosilňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora
ERICH MARIA REMARQUE (1898 - 1970)
- Erich Paul Kramer
- narodil sa v Osnabrücku v rodine kníhviazača
- rovno z gymnaziálnych lavíc ho povolali do armády
- od r. 1916 prežil 2 roky v zákopoch
- potom bol učiteľom, obchodníkom a takmer desaťročie novinárom a redaktorom
- roku 1932 odišiel pred narastajúcim fašistickým nebezpečenstvom do Švajčiarska, kde neskôr zomrel
- patril k predstaviteľom "stratenej generácie" - strácal ideály vo svojej vlasti, bol poznačený vojnou
- tvorba:
1. román Na západe nič nového
· v románe opisuje skupinu študentov v zákopoch
· otrasné zážitky mladých ľudí, ktorí ešte ani nestačili žiť a vstúpiť do života a už sa s ním museli lúčiť, a museli stáť tvárou v tvár smrti
· je to kronikársky záznam života skupiny študentov až do ich smrti
· autor rozpráva jednoducho, vecne. Používa bežnú hovorovú reč, nevyhýba sa ani vulgárnym slovám
· napäté ovzdušie boja vytvára krátkymi vetami
· na stupňovanie deja používa monológ aj dialóg
· ideou je ostré odsúdenie vojny, ktorá ničí všetky hodnoty a je zároveň výsmechom vlastenectva
· hl. hrdina Paul Bäumer stráca vojnou ilúzie.

Paul sa bojí, že ľudia po vojne zostanú bezcitní, nebudú vedieť pracovať, lebo sa naučili narábať iba so zbraňou
· názov je odvodený z obvyklej lakonickej novinárskej správy, za ktorou sa skrývali na fronte stovky tragédií
· román je príbehom autorovej generácie
· skupina študentov konfrontuje svoje naučené predstavy o živote, potrebe vedomostí, slušnosti, úcte k predstaveným, so skutočnosťou vojny
· každého z vojakov tieto dni poznačili, mnohých umlčali. V tých, ktorí prežili, sa z času na čas prebúdza elementárny pocit solidarity.
· 19-ročný Paul Bäumer je účastníkom i rozprávačom príbehov celej skupiny. Rozpráva jednoducho, vecne, potláčajúc citové vzrušenie
· autorovou snahou je podať „správu o generácii, ktorú zničila vojna napriek tomu, že unikla jej granátom."
Cesta späť
· zobrazuje osudy vojakov, ktorí sa vracajú do mierového života
Traja kamaráti
· sú oslavou priateľstva a lásky ako poslednej záchrany pred nežičlivými silami života.
Víťazný oblúk
- Remarque vytvoril svojimi dielami osobitný obraz človeka vo vojne a v krízových spoločenských situáciách
- predstavil ho ako vyhnanca uprostred ľudí, ktorí nie sú schopní zblížiť sa, aby spoločne čelili osudu
- jeho hrdinovia vyvolávajú sympatie i túžbu po zmene životných podmienok.
JAROSLAV HAŠEK (1883 Praha- 1923)
- vyštudoval obchodnú akadémiu
- počas 1. sv. vojny dezertoval z rakúskej armády
- vstúpil do čs. légií, Červenej armády, kde vykonával politickú funkciu
- po návrate do republiky r. 1920 sa uchýlil do Lipnice nad Sázavou
- tam sústredene pracoval na Osudoch dobrého vojáka Švejka a r.1923 tam zomrel
- tvorba:
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
· nedokončený román je satirou na nespravodlivú vojnu
· humorom a satirou zobrazil vtedajší život
· množstvo príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu
· množstvo epizodických príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu
· prefíkaný človiečik, obchodník so psami, prechádza bez obáv a zábran horúčkovitým ovzduším prvej svetovej vojny v Prahe, Českých Budějoviciach, Királyhide a na haličskom fronte
· v dramatických situáciách, ktoré spravidla s nápadnou dobromyseľnosťou vyvoláva, využíva to, že bol vojenskými lekármi uznaný za hlupáka. Preto sa jeho prejavy, vyslovované s prostoduchou samozrejmosťou, pohybujú medzi prefíkanou, predstieranou obmedzenosťou a zastieranou normálnosťou, plnou výsmechu.
· Hašek ich spojil so Švejkovou horlivosťou pri plnení „vlasteneckej povinnosti" a mravne i vecne pochybených rozkazov predstavených
· postavou Švejka sarkasticky zosmiešnil rozpadajúcu sa Rakúsko-uhorskú monarchiu a odhalil krutú nezmyselnosť vojny.

Pomáha mu v tom aj preslávená Švejkova táravosť a pohotovosť pri rozprávaní až groteskných "príkladov zo života", ktoré obvykle pochovávajú aj posledné ilúzie o rozumovej či mravnej opodstatnenosti toho javu, ktorý Švejk svojím rozprávaním mieni podporiť.
· Švejk je osamelý nehrdinský hrdina, ktorý si proti krutému a nezmyselnému pohybu mocného spoločenského mechanizmu pomáha dostupnými prostriedkami: vyčlenením sa z jeho systému (úradný hlupák) a účasťou pri jeho rozkladaní. Nastoľovanie dobových problémov a reakcia na ne prebieha ako mimovoľný proces, ktorý prekvapuje svojou pohotovosťou a šírkou.
· kompozične je román usporiadaný jednoducho
· k skromnej dejovej línii sa voľne upína množstvo scén a historiek, zobrazujúcich v humornej a satirickej podobe svet, ktorý Švejk vníma a s ktorým sa musí vyrovnávať. V tejto postave sa vnútorne rozložený svet sceľuje do bizarnej, čudnej podoby ako v krivom zrkadle.
· Dej: - úradný hlupák - Švejk najprv prekoná hrozbu odsúdenia za velezradu, ktorú si vymyslela horlivá rakúska polícia. Svojou ochotou pri vymýšľaní obvinení proti sebe zmätie aj surových policajných lekárov a úradníkov. S rovnakou ochotou vstupuje pred odvodovú komisiu a do armády, kde ako vojenský sluha prechádza množstvom situácii. Odhaľuje sa v nich funkčný ideový a mravný rozklad rakúskej armády. Švejk k tomu prispieva plnením nezmyselných rozkazov, naivným táraním a porovnávaním príbehov z civilného a vojenského života, ktorými odsudzuje nezmyselnosť vojny.
ERNEST HEMINGWAY (1898 - 1961)
- patril k „stratenej generácii" - ovplyvnený 1. sv. vojnou, aktívne sa jej zúčastnili a ich skúsenosti sa odrazili v dezilúzii, v užívaní života naplno (bohémsky život)
- ovplyvnil ich psychológ Freud - zdôrazňoval individualitu a sex. slobodu. Nazývali ich kritici života 20. a 30-tych rokov
- narodil sa v Oak Park v USA ako syn lekára a speváčky
- po štúdiu a prvých žurnalistických príspevkoch prišiel r. 1918 do Európy ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na taliansky front, bol ranený
- v občianskej vojne v Španielsku bojoval na strane republikánov
- počas 2. sv. vojny prešiel viacerými bojiskami ako vojnový korešpondent
- po roku 1945 sa vrátil do USA, ale až do predčasnej smrti žil zväčša na Kube, blízko Havany
- tvorba:
svetový ohlas dosiahol románom: Zbohom zbraniam
· je autorovým zúčtovaním so skúsenosťou prvej svetovej vojny
· námetom románu je ľúbostný príbeh Frederika Henryho, amerického dobrovoľníka na talianskom fronte, a zdravotnej sestry, Angličanky Catherin
· jeho jadro je autobiografické
· ich život najprv skomplikujú vojnové udalosti. Frederik je ranený a po návrate na front sa pri ústupe dostane ako dôstojník „s cudzím prízvukom" medzi prenasledovaných a spolu s tehotnou Catherin uniká do Švajčiarska. Ale ani tam mladý pár nenájde šťastie.

Catherin i dieťa pri pôrode zomierajú.
román Komu zvonia do hrobu
· v histórii troch dní, v ktorých skupina republikánskych vojakov pripravuje zničenie mosta a Robert Jordan prežíva vrchol svojho vzťahu k Márii, vytvoril Hemingway trvalý pamätník nielen sebe, ale i pokrokovým silám Španielska a občianskej vojny
· aj tu sa stretávame s hrdinom vo chvíľach najťažšej životnej skúšky, ktorú podstupuje s veľkým sebazaprením
· autor pracoval zložitou kompozičnou technikou paralelných dejových pásiem a dramatickým prelínaním časovej roviny
novela: Starec a more
· bol za ňu aj za ostatné dielo poctený Nobelovou cenou
· e to príbeh veľmi jednoduchý, blízky symbolu
· starec Santiago, ktorý sa živí rybolovom, má v poslednom čase stále neúspech. S loďou, ktorá je stará a jej plachta pripomína prehrané boje, vydáva sa na lov, od ktorého očakáva rozhodnutie, či bude ešte schopný obstáť v "konkurencii" so starobou. Ďaleko na mori sa mu podarí zdolať mimoriadne veľkú rybu, ale počas návratu mu ju celú obžerú žraloky. Nebol porazený, ale nie je ani víťaz. Nevzdal sa, potvrdil si svoju ľudskú hodnotu. Budúcnosť patrí však mladému chlapcovi, ktorý chodieva so starcom na more, aby sa od neho naučil remeslo.
- Hemingway vo svojich dielach vytvoril mužné typy hrdinov, ktorí si aj v nepriaznivých podmienkach uchovávajú svoje ľudské hodnoty
- spoločenský rozmer ich činnosti spravidla nevystupuje do popredia
- ich mravný príklad spočíva v rozhodnosti, sebavedomí a odhodlaní obetovať sa bez okázalosti pre dobrú vec

Vojnové udalosti hneď od začiatku prvej svetovej vojny veľmi ťažko doľahli na české a slovenské obyvateľstvo. Keď rakúsko-uhorská vláda vyhlásila vojnový stav, súčasne zaviedla cenzúru, a obmedzila osobné slobody občanov. Každý prejav národného cítenia nenemeckých a nemaďarských národov trestala ako vlastizradu. Odpor proti vojne stále vzrastal. Českí a slovenskí vojaci odmietali bojovať za Rakúsko-uhorskú monarchiu a cisára Františka Jozefa a často utekali z frontov. Rovnako ako inde aj obyvatelia v našich krajinách žili v ustavičnom strachu a nenávideli vojnu. Vzrastal odpor proti nej, množili sa štrajky. Ľudovému protivojnovému odporu však chýbalo revolučné vedenie.
Začali sa budovať čs. légie. Jednoduchí vojaci vstupovali do légií s vedomím, že bojujú za utvorenie nového samostatného, spravodlivého štátu. Na troskách Rakúsko-uhorskej monarchie vznikol 28. októbra 1918 spoločný štát Čechov a Slovákov - Československá republika. Táto historická udalosť bola výsledkom národnooslobodzovacieho zápasu obidvoch národov.
Po stáročiach cudzej nadvlády sa v Československej republike vytvorili pomerne priaznivé podmienky pre rozvoj národného života. Pre Slovákov, vystavených v bývalej monarchii obzvlášť krutému národnému a sociálnemu útlaku, znamenal vstup do nového štátneho útvaru priamo národnú záchranu. Slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom. Roku 1919 obnovila svoju činnosť Matica slovenská v Martine. V tom istom roku vznikli v Bratislave dve inštitúcie celonárodného významu - Univerzita Komenského a Slovenské národné divadlo. Rozšírilo sa tiež literárne časopisectvo.

Roku 1922 boli obnovené Slovenské pohľady.
Prvá svetová vojna výrazne zasiahla do života ľudí, odzrkadlila sa aj v literatúre. Vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazujú utrpenie vojakov i civilného obyvateľstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri. Vojna ovplyvnila aj našu literatúru. V poézii vznikli Krvavé sonety, v próze Hrdinovia, Živý bič.

Všetky tieto diela majú spoločný podtext: odpor voči vojne a zobrazenie jej nezmyselnosti.

Súvetia, polovetné konštrukcie
SÚVETIA

- súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok
- podľa počtu viet sa delí na jednoduché (zložené z dvoch viet) a zložené (z troch a viacerých viet)
- súvetia rozdeľujeme na:
1. Priraďovacie (praktické) – ak sú vety gramaticky rovnocenné
- sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok)
a) zlučovacie súvetie
· vznikne spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne
· spájajú sa spojkami (a, i, ani, aj, a tiež, i-i, aj-aj.....), spájacími výrazmi (jednak-jednak, najprv, potom) alebo bez spojok
· pr.: Svieti slnko a kvitnú kvety
b) odporovacie súvetie
· je spojené z dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odporujú
· spájajú sa spojkami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, a jednako, a napriek tomu)
· pr.: S priateľom žartuj, ale posmech z neho nerob.
c) stupňovacie súvetie
· je spojené z dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá
· spájajú sa spojkami (ba, aj, ba ani, ba aj) alebo spájacími výrazmi (nielen-ale aj, ba naopak)
· pr.: Tvár sa mu vyjasnila, ba aj úsmev ju ožiaril.
d) vylučovacie súvetie
· je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú
· spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či-alebo, či-či, alebo-alebo
· pr.: Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.
e) dôvodové súvetie
· je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej
· spájajú sa spojkami veď, však, totiž, ináč
· pr.: Neviem nič, veď som sa neučil.
f) dôsledkové súvetie
· súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok
· môže byť spojené bez spojok alebo spojkami preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda
· pr.: Chcela som ju potešiť, preto som jej doniesla kvety.
- ak majú vety v súvetí pevné poradie = pevný vetosled, ak vety môžu svoje poradie meniť = voľný slovosled
2. Podraďovacie súvetia (hypotaktické) – ak jedna veta je gramaticky podradená druhej vete
- v podraďovacom súvetí je jedna veta gramaticky závislá od druhej vety
- od hlavnej vety je závislá vedľajšia veta, ktorá dopĺňa význam hlavnej vety
- vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet ako vetných členov
- vety sa spájajú pomocou spojok alebo pomocou zámien
- vedľajšie vety:
a) podmetová
b) prísudková
c) predmetová
d) prívlastková
e) príslovková: miesta, času, spôsobu, účelu, podmienky, prípustky
f) doplnková
- v podraďovacom súvetí je voľný slovosled
- všetky podradené vety oddeľujeme od nadradených čiarkou
POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE
- prechodnou konštrukciou medzi vetou a súvetím
- vznikajú vtedy, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia - polopredikácia, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom.
- podstatou premeny dvoch viet na jednu vetu s polovetnou konštrukciou je zmena určitého slovesného tvaru na neurčitý slovesný tvar. (opakoval si, vypýtal si, zaujímal sa) ŕ (opakujúc, vypýtať si, zaujímajúci sa)
- dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje: prechodníkom (opakujúc, zakryjúc), príčastím (zaujímajúci sa), neurčitkom (vypýtať si)
- dej, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom je hlavným dejom, dej vyjadrený neurčitým slovesným tvarom je sprievodným dejom

14. Medzivojnová poézia na Slovensku, jej dotyky s európskou literatúrou.

Spoločensko - politická situácia:
- vznik Československej republiky (1918)
- obnovenie činnosti Matice slovenskej (1919)
- teória čechoslovakizmu - popierala slov. národ
- SNP (1944)
Smery:
- symbolizmus - nadväzujú na I. Krasku
- predstavitelia: J. Smrek, E. B. Lukáč, V. Beniak
- davisti- DAV - L. Novomeský /poetizmus/
- nadrealizmus - 30.-te roky - R. Fábry, V. Reisel, Žáry
- prechodná generácia (realizmus) - M. Rázus, Š. Krčméry
- katolícka moderna - R. Dilong, P. G. Hlbina, J. Haranta, P. Oliva, J. Silan, S. Veigl

Prechodná generácia
Štefan Krčméry
- nadväzoval na štúrovcov a Hviezdoslava, príroda, vlastenectvo
- jeho poézia sa formovala v dotyku s liter. modernou a európskou symbolistickou poéziou
- venoval sa nadosobným problémom, inšpiruje ho oravská príroda - útecha, ideál. Príroda ho púta schopnosťou obnovy, rytmom vzniku a zániku.
- priblížil sa skôr k typu „vzdelaného“ (poeta doctus) ako „rodeného“ (poeta natus) básnika. Vlastenecké ladenie a humanistické myšlienkové posolstvo zakotvené v odkaze štúrovcov, to bola jeho ideovo-estetická a mravná náplň.
- tvorba:
Keď sa sloboda rodila
· vyslovil radosť z národného oslobodenia a tiež aj túžbu po príchode nových čias. - básnický dokument o dobe i autorovi.
Piesne a balady
Prostá pieseň hôrna
· v prírode vidí svojich predkov, cíti sa v nej mladý, chce sa sem vrátiť aj po smrti, sníva o lepšom usporiadaní sveta.
Na fraštáckom poli
· motívy protitureckých a hurbanovských bojov (1848/49), boli tu popravení štúrovci - Holuby, Šulek - venované im.
- preklady Z cudzích sadov
Martin Rázus
- patril do prechodnej generáciev
- plýval na neho symbolizmus a literárna moderna
- tvorba:
Z tichých a búrnych chvíľ
· témou je túžba po aktivite, Prométeovská túžba - túžba urobiť niečo pre ľudí.
Prometeus
· stotožňuje sa s antickým hrdinom, snaží sa vniesť svetlo do života ľudí svojou poéziou, ale za to sa nedočká odmeny, ale iba závisti, a preto autor nie je spokojný.
To je vojna
· reaguje na 1. sv.

vojen, vyjadruje bolesť, utrpenie
Matka
· matka zomiera v noci na stanici, keď márne vyčkávala na syna vracajúceho sa z vojny.
poéma Stretnutie
· básnická skladba bola napísaná krátko pred smrťou
· bilancuje svoj život, je rozhovor s matkou
· básnik si uvedomuje, že sa dostal tam, kde nepatril, cítil sa ako kameň v panskej záhrade, v závere verí v lepšiu budúcnosť
Ahasver, Stretnutie
· uvedomil si vlastné ideové omyly

Symbolisti

Emil Boleslav Lukáč

- teológia v BA, Paríži, Lipsku
- učiteľ SLJ v BA
- Národné noviny, tajomník spolku slov. spisovateľov
- vychádzal zo symbolizmu
- tvorba:
Dunaj a Seina
· Dunaj mu symbolizuje domov, Seina - symbolizuje cudzinu (Paríž)
· vychádzal z francúzskeho aj z domáceho symbolizmu.
· protiklad domova a sveta, mesta a dediny, pričom dedina ako symbol rodného kraja splývala v jeho predstave s kladnými mravnými hodnotami, a na druhej strane mesto je mu symbolom nerestí a záporných spoločenských javov
báseň Taedium urbis (Hnus z mesta)
· báseň symbolistická, nachádzame tu eufóniu - za sebou nasledujúce slová začínajú na rovnakú spoluhlásku „sláva, sprzna, slasť". - zovretá forma sonetu, veľa metafor, symbolov, ozdobných prívlastkov, medzi ktorými pôsobí kontrastne „mam a jed“ veľkomesta s predstavou čarokrásneho domova
O láske neláskavej
· intímna ľúbostná lyrika
· láska v sebe skrýva aj nenávisť, očarenie i sklamanie, sladkosť i trpkosť. · Oxymoron - spojenie dvoch pomenovaní, ktoré sa navzájom vylučujú.
zbierka Križovatky
· odklon od intímnej lyriky, viac problematika všenárodná, objavujú sa aj motívy smútku, bezvýchodiskovosti, ktoré pramenia z jeho predtuchy vypuknutia ďalšej svetovej vojny - založená na symboloch a alegórii
zbierka Elixír
· záujem o verejné problémy, básnik zvádzal zápas v sebe, napätie medzi potrebami tela a ducha, rozumu a citu, večného blúdenia svetom bez istôt a istotami domova: je to boj o vnútornú rovnováhu vo svete plnom rozporov
zbierky Moloch, Bábel - protifašistické
Valentín Beniak
- spolu s Lukáčom bol predstaviteľom symbolizmu.
Tiahnime ďalej oblaky
· prevládajú dedinské motívy, svet, život v 30.tych rokoch, tvoril aj poéziu platnú k vtedajším časom.

Ján Smrek
- vlastným menom Ján Čietek
- tovariš v Maďarsku, I. vojna v maďarskej armáde (Turecko, Palestína) - malária
- založil Edíciu mladých slov. autorov v Prahe
- patrí k najvýznamnejším básnikom symbolizmu, predstaviteľ vitalizmu
- venoval sa prekladaniu (z maďarčiny), tvorba pre deti
- do slov. literatúry vniesol motív mesta, lásky, vitalizmu, protivojnový tón
- tvorba:
1. zbierka Odsúdený k večitej žízni
· ešte pochmúrny charakter - symbolizmus (b. Dnes milujem svoj deň)
· poézia mladosti založená na wolkerovskej chlapčenskej úprimnosti zo života, ťažbe žiť
Cválajúce dni
· manifest vitalizmu - netradične opisuje život a lásku, krásu ženy, rytmický plynulý verš
Zrno (krásy Slovenska)
- tvorba z II. sv.

vojny Hostina, Studňa
· alegórie, symboly, nepodľahol pesimizmu
· tragická lyrika, ale aj lyrika nádeje a vzdoru
- vrátil sa k poézií mladosti zmocnenej životnými skúsenosťami a istotami.
Básnik a žena
· pozostáva z kapitol. Je to dialóg medzi básnikom a ženou, ktorí sa stretávajú v každom ročnom období a každé obdobie symbolizuje stupeň ľudského života
· témou je „veľká a večná téma umenia - láska"
· Kapitoly: 1. V zasneženom parku, 2. Pokračovanie jarné, 3. Letná noc na vode, 4. Padajú listy, 5. Po desiatich rokoch
· vyjadruje svoj obdiv k žene, ale aj náhľady na umenie, ľútosť za krásou, ktorú odvial čas
Iba oči - senzualizmus
Božské uzly
· inšpirovaný českým poetizmom, zmyslové očarenie, stupňuje sa túžba po krásach sveta v poetisticky hravých veršoch z potuliek cudzinou, o láske a milovaní
· aj verše o tragickom osude vysťahovalcov
pre deti: Maľovaná abeceda, Machule

Nadrealisti
Rudolf Fábry
- predstaviteľ nadrealizmu
- nadrealizmus vzniká v polovici 30.-tych rokov vo Francúzsku
- má byť prostriedkom a výrazom vnútorného oslobodenia človeka, uvoľnenia jeho síl skrytých v podvedomí
- na Slovensko nastupuje nadrealizmus v r. 1935 zbierkou Uťaté ruky
- prináša voľný verš, odstraňuje interpunkciu
- tvorba:
Uťaté ruky
· odmietavé stanovisko k literárnej tradícii, aj k symbolizmu
· zbierka sa považovala za „čiastočnú provokáciu“, ktorú básnik zdôraznil aj podtitulom časti zbierky: „Za cenu umenia / vzdávame sa umenia.“
báseň Pokazený písací stroj
· patrí k automatickým textom
· odmietavo sa postavil k literárnej tradícií, symbolizmu
· snažil sa vytvárať nové poetično, ktoré holduje detskej hre predstáv
zbierka Ja je niekto iný
· vyjadruje vnútorný pocitový svet básnika
· protestuje proti vojne, vláde smrti. Je vyjadrením viery a nádeje v ľudskejšiu budúcnosť
· základ zbierky tvoria dve pásma: Prvé a Druhé stretnutie s Féneom
· Féneo nie je nik iný ako samotný básnik. - kladné riešenie dobových protirečení
Štefan Žáry
- tvorba:
Srdcia v mozaike - tradičná poézia
Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pavúk pútnik

Katolícka moderna
- korene siahajú do prvej polovice 20.tych rokov
- začala sa formovať v časopise Vatra
- prvé kolektívne vystúpenie - Antológia mladej poézie slovenskej (vydaná v r.

1933 Rudolfom Dilongom)
- centrom ich tvorby boli časopisy Postup, Prameň, Rozvoj.
- inšpirovala sa podstatou bytia, úvahami o zmysle života, rodinnou intimitou, napätím medzi časovosťou a večnosťou, objavujú sa v nej aj city vlastenectva, lásky k národu, ale aj motív lásky a ženy
- je to v podstate poézia zápasu človeka o smerovanie k najväčšej poézii - k Bohu
Rudolf Dilong
- v lete 1945 emigroval
- hlavným zdrojom boli úzke citové vzťahy k blízkym, k domovu, k národu
- trpké a smutné veci vie premeniť na oslavu života a krásy
- tvorba:
Mladý svadobník - vplyv surrealizmu
Mesto s ružou - inšpirovaný návštevou Paríža
báseň Čo som chcel v Paríži - medituje na miestach, kde žili surrealistickí básnici, ktorým chce vzdať hold
Stretával som ľudí a svet - memoáre, hodnotí svoj život básnika, kňaza, emigranta
Pavol Gašparovič Hlbina
- autor manifestu katolíckej moderny
- bol to básnik so sklonom nielen k náboženskej meditácií, ale aj so zmyslom pre pozemšťansky chápanú radosť a krásu
- objavil aj motív ženy ako zdroj silného citového zážitku
- tvorba:
Začarovaný kruh - vplyv symbolizmu
Cesta do raja - náboženskej meditácie, láska k domovine
Pavol Ušák Oliva
- tvorba:
Oblaky
· poznačila ju jeho choroba (TBC), silne subjektívne básne
· motív bezmocnosti, smrti, samoty. Básne sú naplnené predtuchou smrti, ale aj kresťanskou láskou a pokorou
Ján Silan
- panteista, jeho poézia hľadajúca ideál krásy a dobra je plná prírodných motívov
- prevláda spirituálna zložka, len okrajovo do nej prenikajú spoločenské postupy sveta
- bol očarený tatranskou prírodou
- tvorba:
Piesne zo Ždiaru - regionálny kolorit - všeľudské problémy

Davisti
Ladislav Novomeský
- člen skupiny DAV /1924/. Bol predstaviteľom poetizmu.
- novinár, politik
- 1950 - 10 rokov väzenia
- tvorba:
básnická zbierka Nedeľa
· nadviazal na odkaz J. Wolkera. Je to pieseň chlapca čo miluje veci i vecička sveta. Zbierka je sociálne ladená. Zaoberá sa sociálnymi problémami chudobných vrstiev „básnik slovenskej chudoby"
básnická zbierka Romboid
· je venovaná J. Kráľovi. Práve v tejto zbierke sa naplno prejavil poetizmus
· sociálnosť, baladickosť, predstavivosť, bezstarostnosť
básnická zbierka Otvorené okná
· chcel otvoriť okná do sveta veľkého i malého, do diaľok a domova, priblížiť slov. poéziu hlavne do Európy
· avantgarda, sociálna lyrika
básnická zbierka Svätý za dedinou
· básnik sa cíti ako svätý za dedinou, človek bezmocný proti vojne, napísal v období keď bolo vo vzduchu cítiť "čas pušiek, dýk a náreku"
Pašovanou ceruzkou, Vila Tereza, Do mesta, 30 minút, Stamodtiaľ a iné básne

Znaky nadrealizmu:
- pre nadrealizmus je z hľadiska témy typická polytematickosť básne
- voľný verč, verš zbavený pravidelného rytmu
- interpunkcia v básni sa neoznačuje, súvisí to s polytematickosťou básne, každý čítateľ má právo pochopiť verš po svojom, priradiť slová k sebe tak, ako to jemu vyhovuje
- verše nevytvárajú pravidelné strofy, väčšina diel je pásmom apollinairovského typu, ktorý prijali aj iné avantgardy
- veršom je často jedno slovo
- najcennejším znakom nadrealizmu je lyrizmus
- cez metaforu nadrealisti filtrujú svet a realitu, nič priamo neprenesú do básne
- nadrealistická poézia je často metaforickým prúdom
- vplyvom (alebo dôsledkom) automatizovaného textu sa autor snaží o stereotypnosť
- používa veľa opakovacích figúr

15. Slovenská medzivojnová próza, jej rôznorodosť, dotyky s európskou literatúrou.

- situácia v literatúre v 2O-tych rokoch sa zmenila, narušil sa monolitný charakter literatúry
- spoločenské a politické udalosti:
· koniec 1.svetovej vojny
· vznik ČSR
· vývoj v poézii bol trochu odlišný ako v próze, próza prebiehala pomalším vývinom, súvisí to aj s autormi, lebo v tomto období sa stretávajú tri generácie autorov
1.

Staršia generácia - ťažisko tvorby v predprevratovom období
- Kukučín, Timrava, Tajovský
2. Stredná g. - začali písať počas vojny, snažia sa o experimenty, nový pohľad na život, spol. udalosti prostredníctvom ľudskej psychiky - Hronský, Urban
3. Mladá generácia - okolo časopisu Mladé Slovensko - Štefan Letz, Gejza Vámoš, Ivan Horváth, Ján Hrušovský
- okolo časopisu Pravda chudoby - proletárski autori - Jilemnický, Novomeský, Poničan
- okolo časopisu Vatra - moderna (zo začiatku aj Urban)
- existencializmus: filozofický smer, ktorého ústredným motívom (problémom) je problém ľudskej osobnosti (jej existencie, osobnej slobody, vzťah osobnosti k svetu)
- socialistický realizmus: metóda schematickej literatúry a umenia (za tzv. socializmus sovietskeho typu)
Ladislav Nádaši-Jégé
- začal písať satirické poviedky. Celé jeho dielo bolo ovplyvnené filozofiou pozitivizmu a naturalizmu.
- kritický realizmus
- Slovenské pohľady, Národnie noviny
- tvorba:
1. Predvojnové obdobie:
prózy Žart, Kúra, Omyl
novela Výhody spoločenského života
2. Vstup do literatúry po roku 1918
kratšie prózy Horymír, Magister rytier Donč, Kuruci, Krásne časy rokoka
historická práca, novela Wienawského legenda
3. Príklon k súčastnosti (30.roky)
romány Cesta životom, Alina Orságová, S duchom času
zbierka poviedok a noviel Kozinský mlyn, Medzi nimi
historický román Adam Šangala
· hl. postavy: Adam Šangala, farár Konôpka, Betka Pohánková, gróf Praskovský, Klára Rovnianska
· dej sa odohráva v 17. storočí. Adam dostáva správu, že mu obesili otca, pytliaka. Matka nemôže uživiť rodinu, a preto Adam odchádza do Žiliny. Adam sa dáva zverbovať, aby sa zachránil pred grófom, ktorého zbil valaškou. Poslali ho spolu s Jonášom Mihiókom, vojakom, na Beckov. Jonáš chce udať Adama, lebo je na neho vypísaná odmena. Adam sa stáva husárom na Beckove. Neskôr sa stane väzňom (nezaslúžene). Z väzenia mu pomôže evanjelický kňaz Konôpka. Pochopil, že viera nehrá úlohu v živote. Spolu s Konôpkom utekajú na Trnavu. Natrafia na zbojníkov, ktorí mučia mladého grófa Praskovského, syna majiteľa Beckova. Adam ho s kňazom vyslobodí. Adam sa naučí písať, neskôr sa zoberie s Betkou Pohánkovou. Vojaci zajali kňaza Konôpku, bol počas transportu oslobodený pričinením Adama. Po piatich rokoch vyjde najavo ako bol oslobodený Konôpky, a preto bol Adam odsúdený na smrť sťatím.
· vládnu náboženské boje, autor sa snaží ukázať na spoluprácu katolíka a evanjelika. Román sa začína smrťou otca Adama a končí Adamovou smrťou.

Kritika na poddaných: nevzdelanosť, ľahostajnosť, nedostatok zmyslu pre spravodlivosť, panstvo odsudzuje za surovosť, lakomosť
· bol ovplyvnený pozitivizmom - konanie človeka je určené dedičnosťou a okolnosťami.

Milo Urban
- tvorba:
novela Jašek Kutliak spod Bučiny
· vnútorný konflikt postáv, Jašek je očarený prvou láskou, jeho osudová dobrota sa láme na tvrdosti života.
novela Za vyšným mlynom
· dráma svedomia
· neskôr predloha pre operu E. Suchoňa Krútňava
romány Hmly na úsvite, Kto seje vietor, Zhasnuté svetlá, Na brehu krvavej rieky
román Živý bič
· je to protivojnový, sociálny, humanistický román
· dej sa odohráva počas vojny v dedine, kde sa nebojuje
· dedinčania vojnu pociťujú lebo muži narukovali a práca ostala na ženách a deťoch
· z vojny sa vracia Ondrej Koreň, na vojnu odišiel zdravý a vracia sa ako kalika, uťali mu jazyk, ruku a jeho tvár je akoby preťatá šabľou
· román má dve časti:
1. Stratené ruky: Názov je symbolický. Má 24 kapitol. Prvé kontakty Ráztovčanov s vojnou. Eva Hlavajová miluje nadovšetko svojho muža Adama, kt. musel narukovať. Eva prosí notára Okolického aby Adama reklamoval z frontu. Notárovi sa veľmi páči a preto využije príležitosť a násilím ju zneužije. Eva čaká dieťa no aj napriek tomu trvá na tom aby sa Adam vrátil z vojny. Uverí notárovi, že sa o to pokúsi ak neprezradí s kým čaká dieťa. Evu odsúdi celá dedina pretože si myslia, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Pomáha jej len Ilčíčka a Ondrej Koreň pretože sami so synom nevládzu obrobiť polia. Farár Létay odmietne pokrstiť dieťa. Eva už nevládze vzdorovať a keďže dlhší čas už nedostala list od Adama obáva sa, že už všetko vie. topí sa v rieke.
2. Adam Hlavaj: Adam je známi svojou prchkosťou a tým, že sa rýchlo nahnevá a koná pudovo. Keď sa dozvie o Evinej smrti nahnevá sa, ale potom si uvedomí, že sama by si takúto smrť nezvolila. Dezertuje z vojny a za posledné peniaze si kúpi odev, aby nevzbudzoval podozrenie. Na vojnu odišiel ako mocný chlap a vracia sa vyschnutý a zarastený. Dozvedá sa o notárovom skutku a rozhodne sa pomstiť Evu. Uvedomuje si však, že ak by niečo urobil notárovi môže proti sebe poštvať celé vojsko. Dedina sa začína búriť a Adam sa postaví na jej čelo. Notár Okolický sa obáva o svoj život a tvrdí, že Eva za ním chodila sama. Dedinčania ho nemajú radi, v ich očiach predstavuje štátnu moc, ktorá ich obrala o všetko. Rozbesnený dav ho ponorí do potoka a nájdu ho na tom istom mieste kde kedysi Evu.
Jozef Cíger - Hronský
- 1. vojna - ITA front
- 16 rokov viedol časopis Slniečko
- emigroval do AUS, žil v Bavorsku, ITA, Argentíne
- tvorba:
zb. poviedok Tomčíkovci
· orientuje sa na dedinu, usiluje sa vystihnúť vonkajšiu skutočnosť a vnútorný svet človeka, vykresliť živé postavy
· rozprávajú vždy o biede, ale výsledným dojmom je šťastie.

Sú nositeľmi posolstva - životná žičlivosť, spokojnosť s tým, čoho sa im dostáva od života
novely Podpolianske rozprávky, Sedem sŕdc, Medové srdce
romány Proroctvo doktora Stankovského, Chlieb, Na bukovom dvore, Pisár Gráč, Andreas Búr Majster, Svet na trasovisku
román Jozef Mak
· dej sa odohráva pred l. sv. v. Hl. postava je Jozef Mak, ktorého autor stvárnil ako fatalistickú - osudovú postavu
· Jozef Mak sa prebíja životom v ťažkých podmienkach. Už jeho detstvo mu určilo zlý osud. Narodil sa ako nemanželské dieťa - otec Gregor Bialoš. Od detstva znáša ponižovanie od svojho nevlastného brata Jana, ktorého si preto matka obľúbila. Pochopenie nachádza len u krásnej matky, ktorého vdovu s chlapcom prichýli, keď vyhorí chalupa. Matka má veľké obavy a tak dáva Jozefa do služby - honelník na salaši. Ujde ku drevorubačom. Potom sa osamostatní a postaví si chalupu. Začína sa jeho cesta života. Do chalupy si privedie Marušu, ktorú má rád, ale musí ísť na vojnu. Vtedy mu Marušu preberá brat Jano a nasťahuje sa do jeho chalupy. Keď príde domov, Maruša je už vydatá a chalupa obsadená. Je to ďalšia rana. Maruša zistí, že s Janom nie je šťastná. Je chorá a dieťa je slabé. Jozef začína chodiť s Julou Petriskovou, ktorá chodí Maruši opatrovať dieťa. Jule bolo veštené, že sa nevydá, takže sa jej vzťahu čuduje celá dedina. Jano prepustí časť chalupy Jozefovi. Odvíja sa život July a Jozefa. Jula ho má úprimne rada a snaží sa mu vyhovieť. Odmala bola vychovaná ako slúžka a tak sa aj stavia k Jožovi, čo mu niekedy vadí. Jula ho má ešte viac rada, ale zistí, že vzťah medzi Marušou a Jožom sa znovu obnovuje. Jula trpí a šťastie jej prináša narodený syn Jozef. Pomery v rodine sa zhoršujú. Jano je nezamestnaný a chce odísť do USA, lenže Maruša sa tragicky utopí. Jozefov život sa upraví v čase, keď čaká druhé dieťa. Pôrod sa však končí tragicky - Jula zomiera. Jozef to berie o to horšie, lebo až teraz pochopil, ako ho Jula mala rada a ako jej on ubližoval neverou s Marušou. Prijíma tento osud i to, že jeho neláska zabila Julu.
· Jeho údelom bolo znášať utrpenie a zdieľať osud nešťastného človeka. Au tor tým chce vysvetliť, že každému človeku je predurčené prijať osud, s ktorým sa narodí. Tak Jozefovi nebolo určené poznať šťastie, alebo ho poznať iba málo. Tragikou postavy je aj to, že šťastie mohol nájsť v Jule, ktorá mu bola oddaná celou dušou. Jozef po celý život hľadá šťastie a keď ho má pri sebe na dosah, neuvedomuje si to.
· Osud Jozefa Maka je často stotožňovaný s osudom Hronského, pretože i napriek tomu, že mal vlasť rád, osud mu nedoprial prežiť tu do konca a umrieť. Bola to osudová nevyhnutnosť.
· Idea románu je prostá vo svojej zložitosti. Je to humanizmus ľudského utrpenia. Jozef Mak je symbolom. Je nositeľom tohto utrpenia a zároveň aj jeho hrdinom.

Román pobáda čitateľov k zamysleniu sa nad životom, nad základnými hodnotami, ktoré ho tvoria. · Jozef Mak - jeho tragikou bola nešťastná láska k Maruši. Od malička sa stýkal s ponižovaním, a preto prehliadal Julu, ktorá bola prvou bytosťou, čo ho mala rada. Jozef bol uzavretý k okoliu, ignoroval ho. Jeho uzavretosť vyplýva z jeho krutého osudu. Je ku svetu nedôverčivý. Vinu potom kládol na Jana, ktorý mu Marušu prevzal. Jozef býval duchom neprítomný a Jula pritom vedela, že myslí na Marušu. Ich vzťah sa nakoniec vyjasní, ale keďže nebol nikdy naplnený, dovŕšený, spôsobil Julinu smrť.
· Jula - bola plachá, ale vo vzťahu k Jožovi si vytvára sebadôveru a lásku. Mala Jozefa rada, lebo k nemu cítila vďačnosť, z čoho vyplývala jej oddanosť k nemu. S Jožom mohla prežiť to, čo jej bolo od detstva odopierané a to lásku. V strachu, aby ju nestratila k Jozefovi, bála sa o ňu bojovať s Marušou. Jozef nebol schopný presvedčiť Julu o jeho vzťahu k nej, na následok čoho Jula zomiera. Autor tu využil osudovosť July, že sa nikdy nevydá. · Expresionistickým opisom autor dotvára náladu, vzťah dvoch ľudí. · nachádzame tu fatalizmus - podriaďovanie
tvorba pre deti a mládež Kremnické povesti, Zakopaný meč, Budatínski Frgáčovci
novela Sokoliar Tomáš
rozprávky Brondové rozprávky, Zlatý dážď, Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka
Peter Jilemnický
- pôsobil v Kostolci
- od tradičného realizmu s lyrickým odtieňom k socialistickému realizmu
- koncentračný tábor
- hospodárska škola
- Pravda
Kronika - povstalci v Čiernom Balogu
- poznačený ideológiou - vyhovujúce vtedajšej kritike
- krátke prózy - vplyv expresionizmu, poetizmu
- tvorba:
román Víťazný pád (oxymoron v názve)
· črty psychologického románu
· dej na Kysuciach, Maťo Horoň sa vracia z vojny, zabije svoju milú, ktorá mu bola neverná, zomiera mu otec, záplava mu berie dom, ale Maťo sa nevzdáva
· príroda očarúva človeka, no zároveň je jeho protivníkom
zbierka noviel Kompas v nás
· 6 relatívne samostatných próz - vnútorná premena človeka, ľudské šťastie vyplývajúce z pocitu vnútornej slobody, oslobodenie sa od majetku, láska
· O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého vôbec nepoznal - myšlienka ľudského šťastia a podmienky tohto šťastia:
- oslobodenie od majetku, sloboda ľudských citov, soc.

oslobodenie domova, porovnáva mentalitu, životný štýl
- špina, zlá hygiena, zastaralý spôsob hospodár., alkoholizmus
novela Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatiť cestu k láske
· Ukrajina, Evu chcú vydať za starého bohatého muža, ktorého neznášala
· uteká z domova, u stýka sa zaľúbi, čaká dieťa, ale potratí
· i napriek tomu žijú spolu, majú sa radi, nemôžu mať deti
román Pole neorané
prózy Devadesátdeviet koní bílych, Červená 7, Kinematografické poviedky

Ivan Horvath
- expresionistická próza
- tvorba:
zbierka noviel Človek na ulici
· obsahuje prózy o bratoch Jurgovcoch a novelu Laco a Bratislava
· Bratia Jurgovci pochádzali zo zemianskeho rodu - sú medzi nimi charakterové rozdiely. Azna predstavuje dobro, Tomáš - umelec, tulák.
· významnú úlohu zohráva príroda - úzky vzťah človek – príroda
· prózy sú poznamenané expresionizmom - subjektivizmus, hl. postavy nešťastné
· Laco a Bratislava - zachytáva premenu Bratislavy z malého mestečka na veľkomesto. Stáva sa centrom študentstva. Brat. je personifikovaná - pripisuje jej ľudské vlastnosti. Autor využíva impresionizmus a poetizmus. Impresionizmus - autor vyjadruje svoje nálady a zážitky so stretnutí s prírodou jednotlivých ročných období, snaží sa vplývať na zrakový a sluchový zmysel, diela sú plné slnečných lúčov, farieb, svetla, radosť zo života.

Gejza Vámoš
- jeho tvorba je poznamenaná expresionizmom (expresionistické diela končia poväčšine smrťou hlavnej postavy)
- tvorba:
Odlomená haluz
· obraz židovskej menšiny na Ponitrí v období R-U, počas 1. sv. vojny aj po vojne. Odlomenou haluzou sú odpadlíci od židovskej viery. Svoju kritiku zameral na dve strany: proti domácemu obyvateľstvu, ale aj proti žid. pocitu ukrivdenosti. Román končí v duchu ľudskej humanity, rovnoprávností.
· kompozícia románu je neprepracovaná. Odbočuje od témy. Používa expresívne slová, o mnohých témach hovorí otvorene.

Ján Hrušovský
- poznamenaný expresionizmom
- tvorba:
Muž s protézou
· denník poručíka Seeborna - neľudský, bezcitný - srdce mu mala nahradiť protéza
· pudové konanie, zobrazuje psychiku hlavnej postavy, chorobné vzťahy, o mnohých veciach hovorí otvorene, drsne. Dielo sa končí smrťou hlavných postáv
zbierka noviel Pompiliova Madona
· na hranici sna a skutočnosti, mnohé z nich vychádzajú z kontrastu (krása veľkoleposť - úbohosť človeka)
· postavami často ľudia z periférie spoločnosti

Tido Jozef Gašpar
- počas slov. štátu pracoval pre nemeckú propagandu, veľvyslanec vo Švajčiarsku
- jeho prózy sú expresívne, sentimentálne. Štýl je neprirodzený.
zb. Hana a iné novely - ženy, more, láska, sklamanie
zb. noviel Červený koráb - vojnové skúsenosti, námorníci

Spisovná výslovnosť v Slovenčine
Ortoepia je náuka o spisovnej výslovnosti.

V slovenčine pre spisovnú výslovnosť sú dôležité tieto javy:
1. znelostná asimilácia (spodobovanie)
- znelá spoluhláska sa vyslovuje ako neznelá:
a) na konci slova: hrad/hrat
b) pred neznelými spoluhláskami: dudca/sutca
- neznelá spoluhláska sa vyslovuje ako znelá
a) na konci slova pred slovom, ktoré sa začína na znelú spoluhlásku: koniec básne/koniedz básne
b) vo vnútri slova pred znelou spoluhláskou: kde/gde
2. výslovnosť spoluhlásky v
- na začiatku slova ako v:
pred samohláskami – variť
pred zvučnými samohláskami – vnuk
pred znelými spoluhláskami – vzbura
- vo vnútri slova pred samohláskami a slabičnými l,r ako v: hovoriť, tvoj, tvrdý
- na začiatku slova ako f:
pred neznelými spoluhláskami – včela/fčela
- ako obojperná hláska u:
na konci slova – hnev/hneu
vo vnútri slova po samohláske a pred zvučnou spoluhláskou dávno/dáuno
pred neznelou spoluhláskou – stovka/stouka
3. výslovnosť dvojhlások
- artikulácia je o niečo dlhšia ako dlhých samohlások
4. výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások
- (rr, ll, mm, jj, ss, šš, zz, a pod.) vyslovujú sa ako predĺžené spoluhlásky (dvojjazyčný, vyšší)
5. rytmický zákon
- krátenie dlhej slabiky po predchádzajúcej dlhej slabike (krásny)
6. mäkkosť a tvrdosť spoluhlások

16. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre, hlavné znaky a špecifické črty.

Slovenská poprevratová próza sa rozvíjala dvoma smermi:
1. Nadväzoval na tradície domáceho realizmu. Hlavný znakom bolo to, že sa snažil spoznávať sociálnu skutočnosť prostredníctvom typizácie postáv.
2. Silnejúca lyrizácia - 20. roky - 1/2 40. Rokov
- lyrizácia bola najsilnejšia počas II. svetovej vojny
- príčina lyrizácie - autori prestali veriť vo všemohúcu silu rozumu a snažili sa o obnovenie citovosti v próze
Začiatky lyrizácie sa prejavili už v 20. rokoch v tvorbe Mila Urbana, Jozefa Cígera Hronského a v 1. románe Petra Jilemnického - Víťazný pád. Podnet k lyrizácii dala francúzska a švajčiarska regionálna literatúra (Giono).
Jadro lyrizovanej prózy tvorila próza naturizmu - relatívne samostatného prúdu, ktorý sa vyčlenil v 2/2 30. rokov a vyvrcholil v 2. svetovej vojne. Predstaviteľmi boli Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, František Švantner a Margita Figuli.
Znaky lyrizovanej prózy:
- protipól realistickej a socialistickorealistickej literatúry (odklon od ideovosti, nebola spoločensky angažovaná, žiadne triedne videnie sveta, odklon od realistického zobrazovania skutočnosti)
- zaujíma sa o vnútorný svet postáv
- uprednostňuje sa subjektívny pohľad autora na život (autor vnáša do diela svoju vlastnú filozofiu a fantázijnu predstavu sveta)
- autor je častým rozprávačom udalostí
- dej sa odohráva na dedine, tradičné prostredie, ale s netradičným pohľadom autora
- hrdina - dedinský človek s osobitnou morálkou a osobitnou životnou filozofiou
- tento hrdina nebýva vždy zasadený do konkrétnej situácie na konkrétne miesto a v konkrétnom čase, veľmi často autori využívali prírodno-biologický čas.
- hrdina je stavaný do roviny fantázie a mýtov: 3 mýty - prírody, lásky, života
- významné miesto zohráva príroda - personifikovaná. Príroda sa stáva priamym účastníkom deja, zasahuje do osudov ľudí je liekom na ich bolesti
- kontrast dvoch svetov: "tam hore a tam dole"
"hore" - svet prírody morálne čistý
"dole" - svet civilizácie, svet morálne skazený
- základný konflikt - boj dobra a zla, dobro vždy víťazí - reakcia na II.

svetovú vojnu
Jazyk: - prvky tajuplnosti, rozprávkovosti
- oslabený dej, ťažisko sa presúva z príbehu na umelecké rozprávanie
- stiera sa hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv
- rozprávanie nadobúda metaforický a expresívny ráz
- žánre: novela, poviedka
Ľudo Ondrejov
tvorba:
Martin Nociar Jakubovie - vyjadruje odpor voči buržoázii
Zbojnícka mladosť
· hlavný hrdina - Jerguš Lapin je dieťa vrchárskej samoty
· autor zobrazuje Jergušove detstvo, uvádza mladého hrdinu do styku so svetom dospelých a svetom protikladov a odcudzenia
· jeho návrat na salaš za takýchto podmienok je gestom odporu a súčasne aj hľadaním istoty v prírode
· v druhej časti trilógie sleduje autor svojho hrdinu uprostred 1. svetovej vojny a krátko po nej
· v tretej časti autor rozvíja príbehy zo SNP, v ktorom Jerguš položil život.
Jerguš Lapin vrchárska trilógia
Na zemi sú tvoje hviezdy
· rozprávky z hôr príbehy z prírody, vyjadruje lásku k prírode
Africký zápisník cestopisné diela
Horami Sumatry
Príhody v divočine

Dobroslav Chrobak
Tvorba:
Les
· je to jeho prvá poviedka
· vychádzala v študentskom časopise v r.

1924-25
· podáva v nej svojský pohľad na dedinskú skutočnosť, alebo na dedinu ako takú
· základné miesto v jeho tvorbe majú momenty osudovosti a baladickosti
Knižne mu vyšli len dve diela:
Kamarát Jašek
· zbierka 8 noviel, ktorá vyvolala ostrú literárnu polemiku - preto, lebo vraj autor napodobňoval cudzie vzory
· na druhej strane však museli uznať, že každá novela je zasadená do konkrétneho Slovenského prostredia
· všetky novely sú prerozprávané kultivovaným spisovateľským jazykom
Drak sa vracia
· novela (jeho vrcholné dielo)
· táto novela je uvedená mottom:
Hľadanie stratenej cti,
lásky a dôvery ľudí,
tvorí vhodnú látku,
pre hrdinskú rozprávku.
· prostredie - konkrétny tatranský kraj
· časovo a sociálne nie je tento príbeh presne vymedzený
· hlavné postavy: Martin Lepiš – Drak
Šimon Jariabek
Eva Jariabková
· postava Draka je mysteriózna, opradená je tajomstvom a rozprávkovosťou
· základné konflikty: Drak --- dedina
Drak --- Šimon
· v oboch konfliktoch ide o to isté, získať späť stratenú česť a dôveru ľudí
· využitý motív trestu a viny

· Drak sa snaží dokázať, že on nie je čarodejník a že on nezapríčiňuje nešťastia
· chce sa zaradiť do kolektívu - nechce už byť samotár
· dôveru ľudí môže získať len dobrým verejným činom --- zachráni dobytok pred požiarom v lese
· úzky kontakt človeka s prírodou, ktorá reaguje presne tak ako človek - to, čo sa deje v Šimonovom vnútri to sa deje aj s prírodou
· základný postup, ktorý Chrobák uplatnil pri písaní novely bol taký, že nahromadil všetky prvky tajuplnosti a postupne ich vysvetľoval

Margita Figuli
- národná umelkyňa
tvorba:
Pokušenie - zbierka noviel s ľúbostnou tematikou
Babylon - román - odmieta fašizmus a dobyvačné vojny
Mladosť - spomienkový román na mladosť
Ariadnina niť - román venovaný mravnej výchove mládeže
Víchor v nás - román
Tri gaštanové kone
· novela, ľúbostná dráma so sociálnym pozadím
· námet - láska dvoch mladých ľudí, ich príbeh
· idea - láska porazí všetko zlo a peniaze
· námet nie je ničím nový, ale touto novelou priniesla nový uhol pohľadu na dedinu
· hlavné postavy : Magdaléna, tulák Peter, Jano Zápotočný - dedinský boháč, stará Maliarička
· postavy sú proti sebe stavané kontrastne - delia sa na základe majetku
· Magdaléna, hoci patrila k bohatým, bohatstvo nepokrivilo jej charakter
· hlavný je mravný konflikt so sociálnym pozadím
· dej sa odohráva na Orave, Leštiny
· čas nie je presne vymedzený - asi 30.r (kríza vysťahovalectvo, bieda)
· Zápotočný - najväčší boháč, charakter bol podmienený bohatstvom
- sebavedomí, samoľúby, surový k ľuďom aj zvieratám
- chcel mať vždy to najlepšie pre seba, nezniesol keď niekto odporoval jeho vôli
- kôň sa stáva vykonávateľom spravodlivosti
· Magdaléna - v túžbe po šťastí nerešpektuje vo vzťahu muža a ženy tradičné spájanie majetkov bez skutočných citov
· vzťah Petra a Magdalény je krásny, nadnesený, čistý, ale v podstate ani Peter ani Magdaléna o svoju lásku nebojovali a spoliehali sa na to, že ich láska prekoná všetky prekážky, zlo a násilie
· optimizmus novely je v tom, že láska dobro, ľudskosť prekoná zlo doby
· forma rozprávania - rozprávanie jednou priamo zainteresovanou postavou – Peter
· autorka tak dosiahla subjektivizovanie deja
· celá novela je rozprávkou o hľadaní dobra a ľudského šťastia
· prvky rozprávkovosti - dobro víťazí nad zlom, len dobré a len zlé postavy, zlo je potrestané, symbolika čísel, do deja zasahuje zviera

· príroda len rámcuje celý dej - výnimku tvorí len Petrov vzťah k zemi - Magdaléna=zem

František Švantner
- jeho tvorba sa delí na dve časti - dva odlišné celky
1. diela lyrizovanej prózy, ktorými vrcholí próza naturizmu v slovenskej literatúre: Malka,
Nevesta hôľ
· je výrazom autorovho zmyslového a osobného vzťahu k prírode a jeho subjektívneho vzťahu k svetu
· v románe nachádzame veľa fantazijnych prvkov, málo reálnych - prelínajú sa
· významné miesto v tomto románe má sen, fantázia, mýtus prírody
· odohráva sa niekde, kde tečie Hron
· vieme rozlíšiť len "miesto tam hore a miesto tam dole"
· tajomné postavy
Zuna - raz dedinské dievča, inokedy divožienka, víla
Tavo - raz ako človek - reálna postava, inokedy vlkolak
· Zuna je vychovaná prírodou a podľa toho aj koná, v závere románu záhadne mizne - príroda si ju berie k sebe
· krčmár - jediná reálna postava
· je zachovaná forma - ja rozprávanie, rozprávač je neznámy
· dej je zredukovaný na minimum
· vykreslený vzťah človeka a prírody - namiesto deja
· vďaka úplnej personifikácii príroda zastupuje medziľudské vzťahy
· človek - príroda: spätosť, ale aj kontrast
· je tu zachytená myšlienka, že človek nedostane nasilu od prírody nič, príroda si všetko vezme späť
· osobitosťou je to, že autor nenechá zvíťaziť dobro nad zlom, ale víťazí príroda a jej živly
· pri písaní postupoval autor od reálneho k neskutočnému
· dej sa čoraz viac stajomňuje a komplikuje
· hoci bol tento román zdanlivo vzdialený od vtedajších problémov, plnil závažné
humanizujúce poslanie
· hlboký citový život ľudí spojených s prírodou bol protikladom odľudštenej doby poznačenej vojnou
"Jeho román je ako prípitok
životu v čase, keď ostatní
holdovali smrti."

2. kládol dôraz na spoločenskú skutočnosť
novela Dáma
román Život bez konca
· inšpiroval sa zo zážitkov z detstva, ktoré prežil medzi horami a svojráznym obyvateľstvom, poznal jeho jazyk, ľudovú slovesnosť

Opis

- opis je jazyková prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky zobrazovaného predmetu alebo javu
- môže byť:
a) statický: opisuje objekt v stave pokoja
b) dynamický: opisuje objekt v pohybe alebo opisuje následnosť činností pri výrobe niečoho – opis pracovného postupu
- ak sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma pohybujúca sa osoba ide o opis s dejovým rámcom (dejový opis), je častý v reportáži a v umeleckej literatúre
- pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu býva často zmiešaný útvar statického a dynamického opisu (hybrid)
- opis môže byť:
a) praktický: je jednoduchý, používa termíny, ktoré môže pochopiť i laik
b) odborný: používa odbornú terminológiu daného oboru, postoj autora je objektívny, cieľom odborného opisu je poučiť prijímateľa o zobrazovanej veci, používa dvojčlenné vety a súvetia (najmä podraďovacie)
c) umelecký: oboznamuje čitateľa s vlastnosťou spoločenských a prírodných javov, s vlastnosťami postáv, využíva podstatné a prídavné mená (statický), slovesá (dynamický) a rôzne umelecké prostriedky
- kompozícia opisu závisí od jeho funkcie, kompozičný postup môže byť rôzny (opis zhora dolu, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam a pod.)
- jazykové prostriedky opisu: podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá, odborné termíny
- štylizácia opisu závisí od druhu opisu, je potrebné používať v jednom opise rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať následnosť činností
- opisný slohový postup sa využíva v návodoch, opisoch, posudkoch, charakteristikách, cestopisoch, reportáž a pod.
- cieľom opisu je poučiť prijímateľa o zobrazovanej veci alebo jave
- opis, ktorý vyjadruje príznačné črty postáv, ich duševné i telesné vlastnosti, sa nazýva charakteristika

17. Tradičné a moderné postupy v svetovej medzivojnovej literatúre.

Theodor Dreiser
- americká literatúra
- jeho umeleckou metódou tvorby je kritický realizmus až naturalizmus
- prozaik, dramatik a novinár
- tvorba:
román Sestra Carrie
· jeho prvý román
· zobrazil snahu o sebarealizáciu žien z nižšej spoločnosti, ktoré sa vzdávajú morálnych zábran
román Americká trafédia
· hlavná postava Clyde Griffith v túžbe urobiť kariéru, rozhodne sa odstrániť svoje dievča Robertu. Hoci mu pomohla náhoda (loď sa prevrhla a Roberta sa utopila), súd ho uznal vinným a odsúdil na trest smrti
· podstatný nie je sám zločin a zločinec, ale spoločnosť, v ktorej dôležitú úlohu hrajú peniaze, čo autor považuje za Americkú tragédiu

James Joyce
- anglická literatúra
- je autorom, ktorý prechádza od realizmu k symbolizmu a surrealizmu
- írsky spisovateľ píšucí po anglicky
- tvorba:
zbierka poviedok Dublinčania
· má autobiografické črty
· súcit s rodákmi, ktorí žijú ako v začarovanom kruhu, vyjadruje pomocou symbolov, lyrizmu, ale aj naturalizmu
experimentálny román Ulysses
· zobrazuje jeden deň zo života reklamného agenta Leopolda Blooma, ktorý putuje dublinom ako Odyseus, ale nazažije hrdinské dobrodružstvá. Stretáva sa s mladým Stephenom Dedalom, ktorý je obdobou Odyseovho syna Telemacha.

Blooma doma očakáva jeho žena Molly (ako antická Penelopa)
· autor sa snaží zachytiť prúd vedomia Blooma (surrealizmus), vnútorné monológy hrdinov s prvkami expresívnosti, momentálne asociácie hrdinov (impresionalizmus)
· román nemá fabulu

Thomas Mann
- nemecká literatúra
- tvorba:
román Budenbrookovci
· dostal zaň nobelovú cenu
· na troch generáciách zobrazuje morálny i ekonomický úpadok bohatej obchodníckej rodiny
trilógia Jozef a jeho bratia
· čerpá námet zo Starého zákona
· na postave Jozefa chcel zdôrazniť, že ani krása ani múdrosť nie sú pre ľudstvo podstatné, ale činnosť pre všetkých ľudí
· humanizmus stojí v kontraste proti antisemitizmu a rasizmu
moderný pikareskný román Spoveď bohštaplera Felixa Krulla
· pranieruje morálku meštiackej spoločnosti
román Doktor Faustus
· má hudobnú kompozíciu
· hrdina – hudobný skladateľ spriahne s diablom a uznáva len „čisté umenie“ vzdialené širokým vrstvám, preto musí skončiť tragicky

Franz Kafka
- nemecky píšuci pražský rodák
- jeho dielo sa stalo známym až po jeho smrti
- písal poviedky: Vidiecky lekár, Majster hladovky
román Proces
· autor rozpráva o zatknutí, vypočúvaní a odsúdení bankového úradníka, ktorý je nevinný
· hoci autor označil hrdinu menom K., nemožno za ním hľadať samotného autora
· hrdina je osamelý, snaží sa nadviazať kontakt s ľuďmi, ale jeho pokusy sú neúspešné, pretože každý myslí len na seba
· striedajú sa tu realistické črty s existencialistickými surrealistickými
· námet románu je obostrený rúčkou tajomstva
· hrdina sa nemôže brániť, pretože nevie, z čoho je obvinený. Prichádza k záveru, že je vinný už tým, že žije, V závere, v predvečer 31. narodenín, ho neznámi odvádzajú z bytu a v opustenom kameňolome popravia
román Zámok
· má tajomnú atmosféru
· zememerača K. povolajú do vidieckého zámku, aby tu pracoval. Do zámku, ktorého majiteľom je tajomný West-West sa nedostane pre byrokratické prieťahy. Žije v dedine, jej obyvatelia mu nedôverujú, pretože v ňom vidia votrelca. V závere románu vyčerpaný hrdina zomiera a na smrteľnej posteli obdrží povolenie na vstup do zámku.

Karel Čapek
- česká literatúra
- autor filozofických a vedeckofantastických diel
- tvorba:
fantastický román Továrna na absolutno
· zobrazil povojnový chaotický svet
· vynález prístroja, ktorý vyrába absolútno, zmení celý svet, vyvolá hospodársku krízu, vojny, túžbu po moci
· nakoniec zostatok armád (13 vojaci) sa rozhodnú skončiť vojnu a vrátiť sa domov
· prístroj je zničený a ľudia začínajú žiť normálnym životom
dráma R.U.R.
· zobrazil katastrófu, keď roboti ovládli svet, vyvraždili ľudí i sami medzi sebou sa vyhubili
· v závere dvaja roboti ožijú a tým zachránia život na zemi
utopický román Krakotit
· je to dráma inžiniera Prokopa, vynálezcu nebezbečnej trhaviny, ktorou môže zničiť svet. O jeho vynález sa zaujímajú mnohé mocnosti i jednotlivci. Keď mu ho ukradne priateľ zo šrúdií, Prokop ho chce varovať, prekonáva mnohé prekážky a nakoniec je svedkom obrovskej explózie továrne, v ktorej pracuje jeho bývalý priateľ.

Nakoniec prichádza hrdina k záveru, že človek nemá siahnuť vyššie, než na čo stačí a má robiť také veci, ktoré budú ľudstvu prospešné.
román Válka s mloky a dráma Bíla nemoc – námetom je hrozba rozpínavosti fašizmu
dráma Matka – vyzval na obranu vlasti proti fašizmu
- Čapek celou svojou tvorbou (i cestopismi, filozofickými štúdiami a novinárskymi článkami) reagoval na akútne problémy svojej doby

Pauza
- pauzami (prestávkami) sa člení súvislá reč na úseky – takty
- pauzy rozoznávame logické (významové) a fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa)

Tempo reči
- závisí od obsahu a funkcie prejavu
- primerané tempo reči je asi 100 slov za minútu

Melódia
- stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete
- rozoznávame tri druhy melódie:
a) klesavá (konkluzívna kadencia) – na konci oznamovacích, žiadacích, želacích a zvolacích viet – uspokojivá končiaca melódia
b) stúpavá (antikadencia) – na konci opytovacích viet bez opytovacích zámrn (Bol si tam?) a zisťovacích viet – neuspokojivá končiaca melódia
c) polostúpavá (polokadencia) – pred nekončiacou pauzov, napr. medzi vetami alebo na mieste čiarky – neuspokojivá nekončiaca melódia

Syntagmy
- tri základné druhy syntagiem:
1. priraďovacia (koordinatívna) syntagma – priraďovací sklad
2. určovacia (determinatívna) syntagma – určovací sklad
3. prisudzovacia (predikatívna) syntagma – prisudzovací sklad
- formy, ktorými sa slová do skladov spájajú:
1. zhoda
· podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu skladu v rode, čísle a páde
· zhoda je v prisudzovacom sklade (Žiak píše.) a v určovacom sklade (vysoký dom)
2. väzba
· podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen
· vyjadruje vzťah medzi slovesom (menej prídavným menom) a ich objektom – podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou (spíliť strom, vyrovnaný s osudom)
· väzba nastáva len v určovacom sklade
3. primkýnanie
· tesné a pevné vzájomné postavenie nadradeného a podradeného člena skladu (príchod hostí, rúbe v lese)

18. Vývinové tendencie v slovenskej prźe po roku 1945.

fázy:
1. Doznievanie starších tendencií z medzivojnového obdobia - naturizmus
- Švantner - Život bez konca
- Hečko - Červené víno
- zrastenosť jednotlivca s pôdou, život naplnený vierou v Boha
2. socialistický realizmus
- zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev (Tranoscius), likvidácia časopisov (Elán, Tvorba) ŕ centrálne riadenie literatúry, umelecká úroveň klesá
- zanikajú rozdiely medzi autormi, pretože všetci píšu univerzálnou metódou v rámci ohraničeného okruhu tém (industrializovaná literatúra - budovateľské úspechy, združstevňovanie, spriemyselňovanie), mnohí spisovatelia sa vnútorne pretvárajú, odkláňajú sa od doterajšieho pôsobenia
- „odmäk“ - 1954 Sklený vrch (Bednár), odhalenie kultu osobnosti (1956) - výraznejšia zmena nastala až začiatkom 60-tych rokov. Reformný pohyb príslušníkov tzv. strednej generácie (Mináč, Mňačko, (Karvaš)) len postupne prechádzal do takého tvorivého štádia, v ktorom už nešlo len o kritiku jednotlivostí, ale o kritiku spol. a politického systému
3. 1954 - 1964
- vychádza Mináčova Generácia, Tatarkove Rozhovory bez konca, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú.. Vyvrcholením je Ťažkého román Amenmária. Samí dobrí vojaci. Zo spisovateľov publicistov stál na začiatku reformného pohybu Mňačko (Oneskorené reportáže). V tomto čase sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu, na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov, čomu dovtedy bránil princíp jednotného socialistického „frontu“ literatúry.

- začali vychádzať: Mladá tvorba, Revue svetovej literatúry, Romboid

Dominik Tatarka
- študoval v NT, TN/ Prahe, Paríži
- redaktor v Pravde, NO, scenárista, SS profesor
- Charta 77
- tvorba
novela Panna zázračnica
· prvky nadrealizmu, alegorické odsúdenie režimu SR, bohémske prostredie BA, hlavná postava Anabella - múza umelcov
Prútené kreslá
· autobiografické črty
· Bartolomej Slzička prišiel študovať do Paríža, sprevádza ho Daniela, nakoniec mu vyzná lásku - láska k žene
Farská republika (1948)- kritika pomerov SR
Démon súhlasu
· Bartolomej Boleráz - rozum a názory versus súhlas, pokrytectvo

František Hečko
- poľnohospodárska škola KE
- tvorba:
zbierky Vysťahovalci, Na pravé poludnie, Slovanské verše
román Drevená dedina
· obdobie 1945 - 1948 - združstevňovanie
· medziľudské vzťahy prispôsoboval ideológii
· vrchol socialistického realizmu
· jednoznačný sociálny kľúč - za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti bohatí roľníci
· socializmus ako historická nevyhnutnosť
román Červené víno
· jeden z najslávnejších a najobľúbenejších slovenských románov, autobiografický, generačný, spoločenský a sociálny román
· skladá sa z 3 častí: Živly, Hrdinka a Hrdinča, Marek a Lucia
· dej sa odohráva na Slovensku vo Vinohradskom kraji
· Dej: Urban Habdža so ženou Kristínou a malým synom Markom odchádzajú z rodičovského domu. Darí sa im vo Vinohrade, majú dobrú úrodu, narodí sa im dcéra Magdaléna. Na Kristínu nemôže zabudnúť jej bývalý nápadník Silvester Bolebruch. Jeho služobník Pančucha tiež robí Habdžovi zle, kde lem môže. Celá rodina sa na nich hnevá, pomáha im len prababička. Vypukne vojna, Urban musí narukovať, Marek zostáva s mamou doma. Musia sa sami starať o vinohrad. Michal Habdža sa zľutuje nad svojou rodinou a pošle im zásoby jedla na celú zimu. Má veľmi rád Marka a vodí v ňom budúceho dediča. Končí sa vojna a Urban sa vracia. Michal Habdža zomiera. Marek sa stáva dedičom celého habdžovského majetku. Jožko Bolebruch má rád Magdalénu. Mark sa zaľúbi do Lucky Bolebruchovej. Marek zmaturoval a odišiel na vojnu, Kristína umiera. Urban sa opustí, nebaví ho už ani robota. Spadne z rebríka a zabije sa. Syroty zostanú s dlžobami, je vypísaná dražba. Dom kúpi Silvester Bolebruch, takže medzi Markom a Luciou vystúpi napätie. Mark odíde pracovať na Majer, Lucka sa má vidať za inžiniera a z trucu súhlasí. Mark nevie na ňu zabudnúť a napíše jej list. Lucka ho dostane až v deň svadby a v poslednej chvíli sa rozhodne pre Marka a ide v svadobných šarách za ním na Majer. Lucka čaká dieťa, odchádzajú bývať do Slivníka.

Ladislav Mňačko
- SNP - koncentrák
- reportér v Pravde
- 1968 emigroval do Rakúska
- tvorba:
román Ako chutí moc
· politický pamflet, život funkcionára od SNP až po smrť
· ústrednou myčlienkou románu je presvedčenie o deštruktívnej povahe akejkoľvek neoprávnenej moci
Smrť sa volá Engelchen
· autobiografické črty, motív viny:
· partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch.

Súdruh Munchhausen - satira, spomienky baróna na pobyt v ČSSR
Oneskorené reportáže
· 11 príbehov
· svedectvo v procesoch s nespravodlivo odsúdenými obeťami Stalinovského režimu

Rudolf Jašík
- pochádzal z Kisúc, narodil sa v Turzovke
- pôsobil v mnohých straníckych a štátnických funkciách
- za jeho života vyšli len dva romány, ostatné po smrti
román Námestie svätej Alžbety
· protivojnový román, ktorý odsudzuje vojnu a jej zverstvá na tragickom príbehu lásky dvoch mladých ľudí
· autor si vybral tému židovskej otázky a jej riešenie vo vojnovej slovenskej republike
· dej sa odohráva v meste
· autor zachytáva príchod Nemcov, aktivity funkcionárov SHĽS, aktivizovanie hlinkovej gardy, prijatie zákonov proti židom, 1.internácia židov, udavačstvo, zbedačovanie, zneužívanie úradnej moci, aj náznak formovania protifašistického odboja
· celým dielom sa vlečie biblická symbolika, je to vidieť v názvoch niektorých kapitol
· Dej: Igor Hamar je mladý, 18-ročný chlapec, ktorý žije len s matkou, ktorá ma rakovinu, otec zomrel. Príležitostne pracuje, pomáha holičovi Flórikovi, robí nosiča na stanici, pomáha Stankovi a maximu roznášať uhlie. Jediným svetlým bodom v jeho živote je Eva, kamarátka z detstva. Ich priateľstvo pomali prerastie v lásku. Eva je dcéra Samka, živnostníka. Holič flórik túži po vlastnom salóne na hlavnej ulici. Po príchode Nemcov si vyvesí nápis „Židov neholím, ani nestrihám.“, neskôr sa stane úradníkom HSĽS. Igor sa s Evou stretáva na námestí sv. Alžbety, jeden deň mu Eva oznamuje, že do mesta prišli Nemci a od zajtra musia židia nosiť žltú hviezdu. Igor robí nosiča na stanici, jeden deň pomôže s kuframi mladej vdove pani Erne, s ktorou odíde do jej domu a ráno sa zobudia v jednej posteli. Eva ho márne čakala na zvyčajnom mieste. Igor sa rozhodne, že jej to nikdy nepovie a chce si ju zobrať za ženu. Evu chce chrániť od potupy a obuvník Maguš mu poradí, že farár krstí židov za 10 000Sk. Igor sa snaží zohnať peniaze, nakoniec peniaze zoženie od Maxiho, ale farár už nechce pokrstiť Evu ani za peniaze. Maguš Igorovi navrhne, aby šiel do hôr k jeho bratovi a potom sa vrátil po Evu. V jedno ráno Igor odchádza z mesta, Maxi ho vedie na stanicu, po ceste zistia, že Nemci berú židov. Zobrali aj Evu a všetkých zatvorili do školy, na druhý deň ich odvážajú k transportu. Na stanici, pri záchrane mŕtveho 5-ročného chlapca, zastrelia Evu. Zomiera aj Igorova matka a Eviny rodičia, spolu s jej bratom sa otrávia od zúfalstva. Igor zabije holiča Flórika, je to pomsta za to, že prenasledoval židov.

román Mŕtvi nespievajú
· nedokončená trilógia
· dve línie deja: východný front - domov
· hlavní hrdinovia sú priatelia cestár Lukan a učiteľ Kľak. Syn učiteľa Kľaka, keď zmaturoval, chcel skúsiť ľahký život odchádza na vojnu - dôstojník. Je tam aj Lukanov syn, s ktorým sa priatelia. Až tu si uvedomujú nezmyselnosť vojny, kľak začína piť, ale ani to ho pred vojnou nezachráni. Pýta sa, prečo vlastne Slováci bojujú proti ZSSR. Poručík Kľak sa dostáva do konfliktu s nadporučíkom Haičom, uvedomelým fašistom. Vojaci sa rozhodnú, že nebudú viac bojovať a idú domov. Kľako sa postaví na ich čelo, bojujú proti Nemcom.
· 2. línia - Kľako, Lukan a stranícky pracovník Driňa organizujú ilegálnu činnosť. Kľak je ideový vodca dediny.
· autor v tomto diele podáva drastický obraz slovenského štátu, zaoberá sa aj židovskou otázkou
· čakanie na obrat vo vojne, jednota slov.

vojakov, postupne prichádzajú na to, že obhajujú cudzie záujmy
román Na brehu priezračnej rieky
novela Povesť o bielych kameňoch
· pod vplyvom naturizmu
· 1. chlapec, ktorému zomrela matka - všetci tvrdia, že smrť bola pre ňu vykúpením, on sa s tým nedokáže zmieriť
· 2. Starec zabíja hady a je ich - cíti sa vydedencom spoločnosti (ako chlapec) - končí sa smrťou starca - had ho pohryzie do tváre
zb. noviel Čierne a biele kruhy

Vladimír Mináč
- účastník SNP, bol v koncentračnom tábore
- predseda Matice Slovenskej, poslanec federálneho zhromaždenia
- hlavnými témami jeho tvorby bola vojna a SNP
- poukazoval na to, že nie všetci ľudia sa zúčastnili SNP dobrovoľne, za to ho kritizovali
- tvorba:
románová trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, Živí&mŕtvi, Zvony zvonia na deň)
· život spol. spoločnosti počas vojny, SNP a prvých rokoch po vojne, postupné odhaľovanie a kryštalizovanie ľudských charakterov
· trilógia má expresionistický podklad, spočívajúci v úsilí autora stvárniť alebo vyjadriť vnútorné zážitky a predstavy aj za cenu istého skreslenia skutočnosti, no s tendenciou zvýrazniť samotnú umeleckú výpoveď o nej. Tento expresionistický podklad spočíva konkrétne v tom, že je postavená na protiklade Marka Uhrína a Labudu. Duchovný princíp ako princíp snahy a utrpenia stelesňuje postava Marka Uhrína, ktorý prekonáva svoje vrodené pudové sklony, práve tak ako ich kpt. Labuda využíva. Je tu aj typické opovrhovanie „tela“ duchovným princípom: Labudovo ironické správanie voči Markovi, jeho prirodzený egoizmus. Labudovi v 3. časti zostáva len trpký pocit zbytočnosti najmä preto, že to už nebol „chlap“ ako predtým. Naproti tomu Marek Uhrín je vývinovou románovou postavou, pretože stelesňuje sebaprekonanie.
· Dlhý čas čakania - slov. štát, fašizmus, ľudské osudy - končí sa vypuknutím SNP
Tri druhy postáv - podľa vzťahu k fašizmu:
1. Dištancujú sa, žijú v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kpt. Labuda, Oľga, Ema)
2. spojenie s fašizmom (architekt Ferkodič, starý Uhrín)
3. odporcovia (Janko Krap, jeho otec, robotníci)
· Živí a mŕtvi - zrýchlenie deja
Ř neľudské činy nacistov, vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v SNP (továrnik Krempašský). Kladné postavy - Janko Krap, komisár Bende. Problematický: Marek Uhrín (váhavý)-jeho protipólom je povstalecký kpt. Labuda.
· Zvony zvonia na deň - február 1946 - február 1948
Ř postavy konfrontuje s najdôležitejšími spol. javmi. Niektorí sa uplatnili, iní prežívajú pocit zbytočnosti (Labuda) a rezignácie.

román Smrť chodí po horách - osobný zážitok SNP - vplyv Heminghwaya
Dúchanie do pahrieb
· úvaha nad zmyslom národného osudu Slovákov, ich miesto v Európe, viera v prežitie národa aj v ťažkých podmienkach.

Alfonz Bednár
- pôsobil ako stredoškolský profesor, redaktor, scenárista, prekladateľ
- tvorba:
román Sklený vrch
· denník úradníčky Emy Klasovej
· 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
· Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z Bratislavy do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú. · v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Balom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa pohádali a rozišli sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob). · Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára - Solana odíde inde. Eva nešťastne zahynie, Solana práve dočítal jej denník. · autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP
zbierka noviel Hodiny a minúty
· 5 noviel (Hodiny a minúty, Kolíska, Zrub z kameňa, Rozostavaný dom, Cudzí)
· téma SNP
· konflikt minulosti s prítomnosťou
· pravdu skresľoval bezkonfliktným zobrazením, vytváraním ilúzie o živote
novela Kolíska
· Majerský, Černek, Zita Černeková - dedina Lieskové 1945 a 1952
· Majerský sa ako bohatý gazda zoznámil so Zitou. Zviedol ju a potom opustil. Zita sa vydáva za Černeka. Počas SNP sa Majerský a Černek stretnú a ukrývajú sa pred Nemcami. Majerský odchádza do dediny. Ukryje sa u Zity. Prichádzajú Nemci, ktorí ho hľadajú. Majerský uteká z domu, postrelí 5 Nemcov, chytia ho. · 1952 - súdia Majerského, lebo nechce vstúpiť do družstva. Černek svedčí proti nemu. Zito ho prosí, aby sa ho zastal. Majerského odsúdia na 12 rokov. Poviedka končí tým, že prichádza Majerského syn, ktorý sa pýta, ako to všetko bolo. románová epopeja Hromový zub

Ladislav Ťažký
- pôsobil v kultúre, politike, pracoval ako redaktor, profesionálny spisovateľ
- po roku 1961 pre svoje politické postoje bol vylúčený z KSČ a nesmel publikovať
- tvorba:
poviedky Vojenský zbeh - 1. svetová vojna
román Amenmária (Samí dobrí vojaci)
· autobiografia, vina, svedomie, morálne „testovanie“ slov. vojakov na východnom fronte (2. vojna) - „neslávny úsek slov. dejín.“
· konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou, charakterom a túžbami mladého muža
· nepravidelné denníkové zápisky
· hl. hrdina Matúš Zraz sa stáva dospelým mužom v absurdnej mašinérii príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte i v zázemí.

Uprostred nej je neskúsenosť, naivita a úprimnosť Matúša vystavená skúške charakteru.
román Evanjelium čatára Matúša
· voľné pokračovanie Amenmárie
· ďalšie osudy „stratenej divízie“ po vypuknutí SNP - Nemci ich odzbrojili a odsunuli do zajateckých táborov v RUM a AUS. - putovanie hlavného hrdinu
trojnovela Kŕdeľ divých Adamov (Divý Adam, Dunajské hroby, Hriešnica žaluje tmu)
· Divý Adam - Rakúsko
· Franto, Mária, syn Jano Svitek
· Jano sa dal k SS, chcel byť Nemcom, nie Čechom
· Franto syna nenávidí, provokuje SS, Jano si ho neváži
· Franto s Máriou odchádzajú do Bratislavy
· Franta idú súdiť za provokácie, oslobodia ho, lebo má syna v SS („dal mu dobrú výchovu“)
· Franto príde domov s Esesákmi, otec mu dá facku, SS ho začnú mlátiť, hodia ho do Dunaja. Jano si uvedomí („som sviňa SS“), skočí za otcom do rieky, ten sa nechce dať zachrániť, po vytiahnutí z vody sa so synom nerozpráva
· Jano odchádza naspäť k SS, nevie, čo má robiť
Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela? - najnovšie diela

Vincent Šikula
- konzervatórium - hra na lesnom rohu
- svojou tvorbou si získal povesť pútavého a vnímavého rozprávača
- tvorba:
Na koncertoch sa netlieska
Možno si postavím bungalow
románová trilógia Majstri, Muškát, Vilma
· Muškát - SNP ŕ koniec vojny
· hl. postava Imrich, jeho mladosť v rodinnom prostredí, kde bol podporovaný otcom a bratmi. Tragickým momentom v jeho živote je SNP, zažije jeho porazeneckú fázu. Vracia sa zlomený, otrasený, zomiera.
· Vilma nevedela, že Imro šiel k partizánom, aj napriek veľkej láske a obetavosti, nevie ho uzdraviť
novela S Rozárkou
· rozprávač Ondrejko sa má starať o duševne zaostalú sestru Rozárku. Ondrejko sa usiluje splniť túto úlohu, chce preniknúť do duševného sveta sestry, napr. cez rozprávanie rozprávok, no nedarí sa mu to a Rozárka končí v ústave. Ondrejko zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania. biografický román Matej
· o Maťovi Hrebendovi, kolportérovi kníh v 19. storočí
tvorba pre deti a mládež Pán horár má za klobúkom mydelničku
Druhé prázdniny so strýcom Rafaelom

Ladislav Ballek
- významný predstaviteľ modernej slovenskej prózy
- v súčasnosti je slovenským veľvyslancom v Prahe
- tvorba:
1. obdobie: javil sa ako tradičný autor, nadväzuje na lyrizačné tendencie
novely Útek na zelenú lúku
Púť červená ako ľalia
Biely vrabec
2. obdobie: písal autobiografické prózy
zbierka próz Južná pošta
· téma detstvo
· je to umelecký dokument o postupnom dozrievaní a raste mladého chlapca, ktorý poznáva svet dospelých
romány o polánku Agáty
Pomocník
· hl. postavy: mäsiar Štefan, Eva - žena, Eva - dcéra, Volent Lančarič - pomocník
· Štefanovo mäsiarstvo vyhorelo, dostal nové, ku ktorému patril aj pomocník Volent.

Štefan si ho nechal - Volent vďačný
· aj vďaka Volentovým kšeftom bohatli, zo ženy a dcéry sa stali „dámy“, nemali radi Štefana, lebo sa neprispôsoboval novým pomerom, bol neschopný, nebol spoločenský
· Volent s Evou založili ilegálnu chovnú stanicu v horách (proti Štefanovej vôli)
· Eva s Volentom nakoniec vyhnali Štefana z domu: „Si nula, všetko dokázal Volent.“) Štefan sa stáva pomocníkom mäsiara na dedine. Eva st. si našla nového muža - odstrčila Volenta, ktorý prichádza za Štefanom. Z Evy sa stala pobehlica, z pomsti jej dcéra zviedla Volenta. Keď to povedala matke, tá dostala záchvat a musela odísť na liečenie. Eva ml. sa vydala za Volenta, nakoniec ho zavreli. Štefan prišiel k Eve ml. - žije s dvoma dcérami. Zmierili sa.
posledné romány Lesné divadlo
Čudný spáč

Peter Jaroš
- popredný slovenský prozaik, ktorý začal publikovať v 60-tych rokoch
- tvorba:
novela Popoludnie na terase
próza Urob mi more
· opisuje psychológiu postáv, príbeh vysokoškolákov na prázdninovej praxi v kameňolomre
próza Menuet
poviedková kniha Návrat so sochou
Krvaviny
Pacho, hybský zbojník
· využíva postupy modernej prózy, absurdnosť, prelínanie reality a fantázie
- jeho diela ovplyvňuje asketizmus a nový román
- ďalšie obdobie jeho tvorby bolo ovplyvnené magickým realizmom
román Tisícročná včela
· jeden z najúspešnejších slovenských románov
· filmové spracovanie Jakubiska získalo medzinárodné spracovanie
· dej sa odohráva v Liptovskej obci Hybe, odtiaľ pochádza autor
· v románe nájdeme podrobné dejiny tejto obce až po vznik ČSFR
· Hybania boli chýrni murári, ktorí pomáhali vybudovať nové mestá v Rakúsko-Uhorsku
· autor ich prirovnáva k včele, ktorá usilovne znáša med, aby zachovala rod
· uvádza informácie o roku 1948, o pomaďarčovaní, odchody za prácou do Ameriky, vznik SR
· je to dedinský generačný román s historickým pohľadom na obdobie 2. polovice 19. stor. do roku 1918
· v románe vystupujú tri generácie Pichandovcov

19. Prejavy vlastenectva v jednotlivých obdobiach tvorby Kostru, Horova a Plávka.
Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:
1. skupina, ktorá pokračovala v literárnych smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč, katolícka moderna, nadrealisti, Davisti)
2. nové literárne smery - básnici domova (Kostra, Horov, Plávka)
- Mihálik, Rúfus, Válek
- Trnavská skupina (Mihalkovič, Stacho)
- Buzássy, Moravčík, Stražay

Ján Kostra
- G ZA, architektúra AA
- žurnalista, spolok Detvan, SŠ profesor
- výraznou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
- básnická tvorba je bohatá a tematicky rôznorodá
- najčastejšie motívy: domov, detstvo, príroda, aktuálne spol.

a politické problémy
- lexicky najjednoduchší ŕ najčítanejší
- tvorba:
1. obdobie
zbierka Hniezda
· vplyv poetizmu a symbolizmu
· nepokračoval v sociálnej problematike (publikované v časopisoch), do popredia sa dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy
zbierka Moja rodná
· Mníchovská zrada, básnik sa začína obávať o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne a tým sa mení hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostáva láska k domovu a vlasti. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach subjektu básní sa opiera o historicky konkrétny základ. - ČS ohrozené nemeckým nacizmom. · lyrické vyznanie lásky „vernej hrude kamenistej“, domovu dáva vlastnosti ženy: „A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, šatôčku vyšívala v pokornej pýche svojej panenskej, ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály milencových úst.“
· opisuje chudobné Slovensko, dáva mu kontrastné vlastnosti: „pastierka jahniat najbelších .. práčka podkasaná, .. ty bosá kráľovná moja .. svätica slnkom opálená.“
· hovorí, že ľudia zabúdajú na svoju vlasť, odchádzajú za niečím príťažlivejším, ale nakoniec sa vrátia
poéma Ave Eva
· prepracoval sa v nej od estetického k etickému hodnoteniu ženy. Je to báseň erotická, ale jej význam a hodnota sa nevyčerpáva. · „etický vzťah k žene, súcit s jej osudom práve uprostred hrôz desivej vojny, no nadovšetko objektívna a spoločenská platnosť ženského života, inšpirácia ženskou krásou, panenstvom a materstvom v ľudskej kultúre
2. obdobie
zbierka Javorový list
· na základe vlastných skúseností konfrontoval súčasnosť s minulosťou a odsúdil vyčíňanie fašistov za 2. vojny, konfrontácia života v západných a východných krajinách - napísaná voľným veršom
zbierka Každý deň
· výsledok hlbokého zamýšľania sa nad medziľudskými vzťahmi. - vo svojej poézii Kostra nikdy nestratil zreteľ na človeka, ktorý sa tu realizoval cez závažné citové, myšlienkové a vmorálne hodnoty
- takého človeka má Kostra na mysli aj v posledných zbierkach, s ním sa spája posolstvo ľudskosti, oň opiera svoju vieru ako sa to odráža aj v básni Každý deň stretnúť človeka. zbierka Šípky a slnečnice
zbierky Ozubený čas, Puknutá váza, Presila smútku - atmosféra vojny, strata istoty
Len raz - autobiografické dielo, zamýšľa sa nad poslaním poézie
- ideové a estetické novatorstvo Kostrovej poézie vidíme predovšetkým v témach, konfliktoch lyrického hrdinu, socialistickom svetonázore

Pavol Horov
- Pavol Horovčák, G Michalovce, učiteľ, vydavateľstvo
- proti vojne a neľudskosti sveta využíval dve istoty: rodný Zemplín a matka
- od začiatku tvorby voľný verš
- prekladateľ BUL, RUS
- tvorba:
zbierka Zradné vody spodné
· sympatia k nadrealizmu, ale nie jednoznačný,
· 1. Mimóza (intímna a prírodná lyrika), 2. Na sklonku (aktuálne spol.

udalosti)
· vplyv Novomeského, viac ako o osobné bolesti a smútky sa zaujímal o problémy doby (ale aj intímna a prírodná lyrika)
zbierka Nioba, matka naša
· antický motív - matka zošalie zo smrti svojich synov - Nioba - symbol matky (matka zem, krajina, láska, domov...) - princíp síl, zabezpečujúcich život v protiklade k silám smrti
· útočiskom pred vojnovou hrôzou sa stali hodnoty späté s detstvom, rodiskom a matkou
· -vnútorný konflikt, napätie medzi silami ničiacimi a silami, ktoré život obnovujú
Návraty - Zemplín, zmysel života, plynutie času, smrť
17 sonetov Nápisy na hroby - pochmúrna doba (strata otca v 1. vojne)
zbierka Defilé
· vojna, SNP, oslobodenie, masaker v Tokajíku 1944 - noc, nálada noci ako vládkyne zla, zabíjania, mŕtvych a smrti
Moje poludnie, Slnce nad nami - budovateľské nadšenie
zbierka Vysoké letné nebe
· je poéziou návratu domov, do rodného kraja
· melodický verš a vysoko kultivovaný tvar básne nesú v sebe básnikovu istotu a vyznanie z hlbokej lásky k rodnému kraju i k životu
· podáva obrazy rodného Zemplína a dáva kraju neopakovateľnú podobu. Báseň je výpoveďou o premenách a nachádzame v nej spomienky na detstvo
· využíva retrospektívu a poukazuje na skutočnosť, že matka vždy nesúhlasila s jeho názormi, ale napriek tomu nebol zlým človekom
· túžba človeka po sebaprekonávaní, konfrontácia starého a nového sveta, zamýšľa sa nad tým, čo pre čl. znamená domov, opisuje sviatočný i pracovný deň

Koráby z Janova
· nový motív: cudzina - konfrontácia s domovom, aj konfrontácia budúcnosti a prítomnosti

Anrej Plávka
- G LM, nedoštudoval právo v Prahe, funkcie YMCA (Kresťanské združ. mladých mužov), vydavateľstvá,..
- v porovnaní s ostatnými viac nadväzoval na národné tradície
- básnickými postupmi sa približuje skôr štúrovcom a Hviezdoslavovi, než súčasníkom - štylistické prostriedky
- od ľúbivej poézie k moderne
- témy:
1. ľúbostné básne - Z noci i z rána (vplyv ľudových tradícií)
2. vzťah k domovu a matke zbierka Tri prúty Liptova
· 3 prúty - príroda, ľud, história
· prelínanie lyrických a epických prvkov, jedinečná oslava rázovitého rodného kraja a ľudí zrastených s ním celý život, najmä otca, matky...
· pôvodne 3 spevy, uvedené troma básňami: Návrat (liptovská príroda a ľud), Pri kozube (história - 1848), Pieseň krásy (zrastenosti ľudu s tvrdou prírodou)
· v roku 1957 ju básnik znovu vydal o rozšírenú časť Po rokoch pod názvom Liptovská píšťala
3. SNP - zbierka Ohne na horách
· SNP chápe ako obranu domova, no zároveň ako otváranie jeho perspektívy, nového života a nových medziľudských vzťahov
4.

človek - zbierka Zrelosť

Publicistický štýl
- mal by mať vzdelávaciu funkciu; publicistikou rozumieme aktuálne písomné a ústne prejavy určené pre širšiu verejnosť (najviac v tlači)
- žánre:
Spravodajské (správa (rozšírená správa), interview, riport, referát, oznam)
· sú krátke, aktualizované, adresné
Analitické (úvodník, komentár, rozbor, recenzia, poznámka, esej)
· majú popri oznamovacej funkcii aj presvedčovaciu
· majú blízko k výkladovému slohovému postupu
Beletristické (reportáž, fejtón, glosa, črta)
· sa často zábavnou formou obracajú k čítateľovi
· využívajú pestré výrazové prostriedky
- pre publicistický štýl uplatňovaný v tlači sú významné kompozičné prostriedky, najmä titulok, plastickosť písma a typografická úprava textu
- titulok v novinách musí byť zrozumiteľný a informačne nasýtený, niekedy sa dopĺňa podtitulkom
- plastickosť textu sa dosahuje rôznymi druhmi a hrúbkou písma
- vo väčšine žánron sa z gramatických prostriedkov využíva 3. os. sg. alebo pl., min. čas a dokon. vid slovies

20. Tradičné a moderné prvky v poézii Válka, Rúfusa a Mihálika.

Mihálik, Válek a Rúfus patria do obdobia po 2. sv. vojne a do literatúry vstupujú v polovici a na konci 5O r. V období po 2. vojne sa začal formovať socializmus. Individualizmus a subjektivizmus ustupuje kolektívnemu prístupu k budovaniu socialistickej spoločnosti. Začali sa zhodnocovať pokrokové a revolučné tradície, zjavilo sa nové vlastenectvo inšpirované hrdinstvom ľudu za vojny a v SNP. Umocňoval sa kult domova a súdržnosť a spisovatelia sa snažili tvoriť metódou socialistického realizmu. Autorom šlo o zachytenie celistvého pohľadu na skutočnosť, všímanie si vecí všedného života.
Základnou témou je téma záujmov o človeka a jeho každodenné problémy, ktoré súvisia so spoločnosťou, v ktorej žijú. Ich básne sú prejavom nespokojnosti so spol. a zároveň prejavom snahy po jej zmene, ako aj snaha poľudštiť medziľudské vzťahy.

Rozoberajú otázky humanizácie spoločnosti - nadväzujú na Kostru.
Ďalšie skupiny básnikov:
Trnavská skupina: Stacho (Dvojramenné čisté telo), Buzássy (Škola kynická), Šimonovič, Feldek
Osamelí bežci: Štrbka (Trtistan tára - dadaizmus, Krátke detstvo Kopijníkov)
Pop poézia: Štrasser, Hevier, Filan, Peteraj

Milan Rúfus
- jeho literárne dielo je veľmi bohaté, básnikovu poéziu preložili do mnohých jazykov
- pracoval ako vysokoškolský profesor literatúry
- tvorba:
Až dozrieme
· optimizmus predošlej generácie vystriedal smútkom a tragizmom, ktoré vznikli z obavy o budúcnosť človeka vo svete plnom násilia a krutosti
· prehĺbil pohľad na človeka v celom jeho tragickom rozmere
· zobrazuje motív domova, detstva a lásky
· až dozrieme, to si uvedomíme až vtedy, keď dozrieme
· potom pochopíme zmysel aj tých predtým nepodstatných vecí
· dozrieť znamená pochopiť
Na chotári malá jeseň sedí
· motív lásky k rodičom a k dedine
· každoročne s príchodom jesene básnik pociťuje volanie domova, lebo jeseň vyvoláva spomienky na matku, rodisko
· autor v prvých veršoch charakterizuje vlastný obraz jesene
· s jeseňou prichádza pochmúrny čas a spomienky na matku, ktorá je smutná z odchodu jej syna
· autor spája motív domova s motívom vzťahu k ľuďom, nemôžeme povedať, čo je dôležitejšie
· vzťah k ľuďom je veľmi citový, pôsobivý
zbierka Zvony
· zhrnuté výpovede o najzákladnejších otázkach ľudstva
· človek práce (nie socialistický) zápasiaci s každodenným údelom
· detstvo - určujúci faktor v živote, spätosť človeka s prírodou, ľudská bolesť, vyplývajúca zo straty blízkeho človeka
Kolíska
· touto básnickou zbierkou chcel zachrániť detstvo, detský svet, lebo má pocit, že deti sa príliš rýchlo ženú do dospelosti
Kolíska spieva deťom
· kolíska je symbolom útleho detstva, dieťa je chránené pred zlom, nie je schopné vnímať svet
· deti by nikdy nemali poznať zlo, nespravodlivosť
· kolíska by mala stále prevádzať detský svet
Deti - autor sa opäť prihovára dospelým, aby zachránili deti a ich svet
Kniha rozprávok - analýza podstaty krásy, význam v živote človeka
Modlitbičky, Nové modlitbičky

- eseje:
Človek, čas a tvorba
stať Sobotné večery
· vyznáva sa zo svojho vzťahu k rozprávkam
· sám na nich vyrastal, rozprávala mu ich stará mať, bol nimi unesený
· aj on vnímal nie obsahovú stránku, ale zvukovú
· naznačuje rozdielnosť medzi svetom detí a dospelých
· v detstve sa tvorí väzba medzi človekom a rozprávkami
· podľa autora je rozprávková báseň napísaná v šťastnej chvíli zdokonalená stáročiami
· je tou orechovou škrupinkou, v ktorej je uložený život
stať Slovo básnika - definuje tu vzťah k básni. „Báseň je spojenectvo, aliancia pravdy a krásy, mohutné bratstvo, ktoré nás robí lepšími. Tam, kde holá pravda pre svoju neosobnú vecnosť nepreniká, tam, kde číra krása pre svoju jednostrannosť nevystihuje, tam musí prísť báseň, ktorá obidve vstrebáva a vytvára z nich jednotu. Nájsť mieru tejto hodnoty a zároveň jednoty, tomu sa hovorí umenie. Umenie je nenahraditeľnou súčasťou duševných bohatstiev ľudstva.“
- pre deti:
Mechúrik Koščúrik
Medovníkový domček
Lupienky
Zvieratníček

Vojtech Mihálik
- básnik, filozof, redaktor
- tvorba:
básnická zbierka Anjeli
· meditatívny charakter, zamýšľa sa nad problémami ľudského utrpenia, poznania a lásky
Plebejská košeľa
· vyzdvihuje sociálnu problematiku, rieši problémy sociálneho postavenia
· plebejci (soc. vrstva v rímskej spol.) bojovali s vrstvou Patricijskou za svoje práva
· autor definuje Plebejcov ako vrstvu, ku ktorej sa osud postavil nepriaznivo
· neustále porážky ju však zoceľujú a vedú do ďalších bojov za jej práva
· báseň je optimistická a vyjadruje vieru v jej víťazstvo
· autor je človek jemným citom a sociálnym cítením
Vzbúrený Jób
· filozoficko-reflexívna zbierka
· problémom je orientácia básnika na ľudský život
· skúma ho v polohe trpiaceho Jóba, ktorý pokorne prijíma trpký údel a v polohe Jóba, ktorý sa odmieta podriadiť osudu, bojuje
· autor vychádza z filozofického princípu: boj protikladov, boj proti pokore
· je to konfrontácia dvoch diametrálnych vzťahov
· Jób vyzdvihuje význam práce pre rozvoj spoločnosti a myslenia a vrcholí vzburou človeka proti bohu
Tŕpky
· lyricko-epické básne
· je to cyklus malých ľudských drám, príbehy zo života (najmä žien)
· myšlienku vychádzať z pamäte človeka využil v básni Pamäť - konfrontuje svet muža a ženy
· smutné položenie žien je dôsledok bezohľadnosti, egoizmu a malomeštiackych prežitkov z minulosti
Zaostalé ženy
· zamýšľa sa nad trpkým údelom vydatej ženy
· manželstvom zakopáva svoje sny a túžby, podriaďuje sa osudu ženy slúžiacej mužovi, ktorý žije ďalej voľne, slobodne, neuvedomujúc si spolupatričnosť
· ale bojom za zrovnoprávnenie preberajú na seba ešte ďalšie povinnosti. (básnikova dilema)
báseň Sadli si k stolu a rátajú
· všednosť manželstva, ktoré je potom postavené iba na materiálnych zväzkoch
Krájanie
· manželstvo nakoniec speje k rozchodu
· manžel opustí manželku, ak je nespokojný
Siroty žijúcich rodičov - naráža na problémy detí, ktoré jediné prežívajú citlivo rozchod rodičov.

Panny sa strácajú v bránach
· tieto deti sú doživotne poznačené rozchodom rodičov, predčasne dospievajú a ničia si život ako vlastní rodičia. Starenky - učiteľky - báseň o učiteľkách.
Sonety pre tvoju samotu
· zahŕňa sto – najmä ľúbostných – sonetov
· sonety, vychádzajúc z vlastného priznania autora, predstavujú jeho „citový dejepis“, pretože sonet sa mu javil ako možnosť najintímnejšej výpovede
Posledná prvá láska
V Trinástej komnate
Velebný pán z Maduníc
· túto poslednú básnickú knižku autor zasvätil pamiatke Jána Hollého
- Mihálik bol vynikajúcim prekladateľom, obsiahly knižný výber z prekladateľskej tvorby vyšiel pod názvom Preklady

Miroslav Válek
- Zväz slov. spisovateľov, KSS, minister kultúry
- prekladateľ (POL, RUS, GER, FRA, ENG), národný umelec
- mestský život, pesimistický pohľad na lásku (na rozdiel od Rúfusa)
- hľadal pre poéziu nové tematické východiská i vyjadrovacie možnosti, usilujúc sa prenikať k ľudskej intimite
- tvorba:
Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj - inak nazvané aj ako „Tri knihy nepokoja"
zbierka Dotyky
· výpoveď o problémoch a citoch súdobého človeka, odmietol schematizmus 50. rokov
· báseň Nepochopiteľné veci
Ř autor si všíma problémy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou súčasníka
Ř reaguje na to, že nepochopiteľné veci rozumom sú uznávané
Ř preto uprednostňuje lásku, lebo aj tá sa stáva nepochopiteľnou vtedy, ak milovanú osobu môžeme aj nenávidieť
· báseň Dotyky - báseň má tri časti
l. časť:
Ř dotyky a vzájomný kontakt sú súčasťou života
Ř najnežnejším a najkrajším dotykom je láska, ktorú spája autor s mladosťou - so študentskými rokmi
Ř prázdniny trávi na vidieku
Ř láska, ktorá vznikla v škole v meste sa mu na čas stáva vzdialená a on bláznivo zamilovaný si nevie ani predstaviť, že tú dobu strávi bez svojej dievčiny
Ř robí všetko preto, aby boli spolu. Píše jej listy, telefonuje, telegrafuje, chce ju mať pri sebe
2. časť:
Ř ona je z mesta a má voči dedine predsudky
Ř on jej ozrejmuje, že dedina už nie je dedinou. Už je moderná, stavajú sa nové domy, ulice
Ř dedinčania si vedia po práci oddýchnuť, chce jej vysvetliť, že dedina je miesto, kde nájde niečo, po čom zatúži - pokoj, kľud
3.

časť:
Ř autor vníma aj ďalšie problémy, ako je snaha prelomiť bariéru medzi mestom a dedinou
Ř je to proces násilný
Ř dedina si má zachovať vlastnú tvár a tradície a tým sa nenaruší prirodzený život
Ř Válek je mladšou generáciou a vyjadruje sa ako vnuk starej generácie
· do prvej časti Dotykov = NITE, patria aj básne z textov Mira Žbirku, ako: Smutná ranná električka - autor sa vracia k láske, ktorá má rôzne podoby
zbierka Príťažlivosť
· ohrozenie Zeme a ľudstva - tragická historická skúsenosť núti dnešného človeka hľadať opory a istoty v zemi, domove, ale najmä v spoločnosti
· báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať
Ř básnikov návrat do minulosti (študentských čias), ktorú konfrontuje s prítomnosťou, konštatuje, že život je plný tragédií, spomína na prvé lásky
· báseň Vzducholoď
· báseň Robinson
zbierka Milovanie v husej koži
· prejavuje sa tu básnikova schopnosť prepájať individuálnu, až intímnu problematiku lyrického subjektu so spoločenským rozmerom
· báseň Skaza Titanicu
Ř autor reaguhe na zavraždenie amerického prezidenta J.F.Kennedyho
Ř autorov pohľad na svet, jeho usporiadanie , ľudstvo, je znepokojujúci, často vyjadruje obavu z budúcnosti
Ř na vyjadrenie rozporuplnosti súdobého sveta i človeka autor často používa iróniu (aj sebairóniu), sarkazmus, čo prehlbuje jeho skepsu
zbierka Nepokoj
básnická skladba Slovo
· venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“
· hoci z formálneho hľadiska v mnohých pasážach básnik dosahuje preňho príznačnú precíznosž, nemožno ju pokladať za hodnotné dielo, pretože sa v nej jednoznačne prihlasuje k ideológii totalitne vládnucej politickej strany
básnický cyklus Z vody
poézia pre deti: Veľká cestovná horúčka pre malých i veľkých, Do Tramtárie a i.

Slovná zásoba v slovenskom jazyku
Lexikológia (gréc. lexis – slovo, logos – náuka) je jazykovedná disciplína, ktorá skúma slovnú zásobu jazyka.
Slovo je základná formálna a významová jednotka jazyka. Slovo má:
a) lexikálny (vecný) význam: pomenúva osoby, predmety, javy, zvieratá a pod.
b) gramatický význam: slovné tvary a gramatické kategórie
c) ustálený význam: dub je strom
d) ustálenú formu: vždy píšeme dub a nie bud
S lexikológiou súvisí sémantika, ktorá skúma význam slov, spojení slov a viet a vzťahy medzi slovom a jeho významom.

Schematický trojuholník

pojem (dub je listnatý strom)

slovo (dub) vec (objekt)
Čím má slovo bohatší obsah a menší rozsah, tým má určitejší význam.

21. Slovenská dramatická tvorba po roku 1945, konflikty súčasného človeka v tvorbe Králika, Bukovčana, Záhradníka, Soloviča.

Súčasná slovenská dráma obnovuje vnútornú organickosť a vývinovú kontinuitu slovenskej dramatickej tvorby s predchádzajúcim obdobím. Zaznamenala i výrazné úspechy. Mladí autori riešia najmä aktuálne problémy svojej doby, ale tie majú často nadčasovú platnosť a tak sa stávajú hodnotným prínosom do slovenskej literatúry. Okrem divadelných hier sú to pôvodné rozhlasové hry, televízne inscenácie hier a filmové scenáre. V súčasnosti najmä televízne inscenácie hier sú prostriedkom vnikania divadelnej tvorby do vedomia našich ľudí.
Konflikty súčasného človeka najvýraznejšie zobrazili títo autori:

Štefan Králik
- vstupuje do diania v 50-tych rokoch
- spočiatku podľahol schematizmu, ale neskôr s ním a s jeho zásluhou prichádza nový prúd
- jeho prvé hry zobrazujú život na dedine, našli ohlas medzi ochotníkmi
- tvorba:
hra Posledná prekážka
· z lekárskeho prostredia
· rieši rozpor medzi láskou a povinnosťou poskytnúť lekársku pomoc
· autor dodržiava trojitý jednotný typ pre antickú hru:
jednota miesta: v ordinácii
času: od 19.00 do 22.00
deja: podstatou je jedna dejová línia
- Králik nadviazal na kriticko-realistický odkaz Tajovského, psychologicky prehĺbený
- postoj k životu, možnosti a hranice slobodného ľudského konania stoja v popredí záujmu jeho hier Hra bez lásky, Hra o slobode
hra Buky podpolianske
Horúci deň
Svätá Barbora
· hra z baníckeho prostredia, v období začiatku 1. svetovej vojny
Margaret zo zámku
· hl.

postava Margaret, dcéra chudobného rybára, z ktorej sa stala slávna speváčka a vydala sa za syna amerického miliardára Crovna, mali spolu syna, ale Margaret začína vyvíjať také aktivity, v dôsledku ktorých sa znepáči svokrovi. Svokor sa stal miliardárom tak, že prevážal tankami a tanky prechádzali aj cez územie, kde kedysi žila Margaret. Tanky znečisťujú vodu a Margaret sa rozhodne proti tomu bojovať. Jej muž ju prosí, aby prestala, keď nechce, unesú jej dieťa, ale ani to ju nezastraší a tak najmú vraha, ktorý ju nakoniec zabije
· hl. myšlienkou bola kritika kapitalistickej spoločnosti, v ktorej rozhodujú peniaze
Krásna neznáma
· SNP – problém jednoznačne sa postaviť proti spoločenskému zlu (fašizmu) a pridať sa na stranu pravdy

Ivan Bukovčan
- do literatúry vstupuje v 50-tych rokoch
- tvorba:
hra Surové drevo
Diablova nevesta
Hľadanie v oblakoch
Pštrosí večierok
· kritické spytovanie svedomia bývalých maturantov (po 25 rokoch) pre ľahostajnosť voči krivdám na svojom profesorovi, zisťujú ako sa zmenili, ale vzdialili od ideálov mladosti
Kým kohút nezaspieva
· námet čerpá z SNP
· hraničná situácia, keď 1 z 10 rukojemníkov má pre záchranu ostatných dobrovoľne zomrieť
Prvý deň karnevalu
Fatamorgána
· názov preto, lebo táto divadelná hra je realistickou utópiou , absurdným pokusom strojom vypočítať hodnotu človeka
· autor vyjadruje myšlienku, že každý človek 20. storočia je zodpovedný za svoje konanie
Zažeň vlka
· rodina, ktorej mladší syn Ján ilegálne odišiel do zahraničia, sa dostala do zložitej situácie
komorná tragifraška Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica
· vykresľuje rodinnú tragédiu, ktorá vyplýva zo skrývania sa manžela pred neoprávneným trestným stíhaním (obvinený, že kúpeľný prameň prestal vyvierať).

Žena, ktorej muž sa 5 rokov skrýval na pôjde, si nájde milenca.
· tragikomédia vrcholí, keď milenec nájde domnelého mŕtveho muža na pôjde šialeného
· autor pomocou grotesky odsudzuje ľudskú rezignáciu
satirická hra Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom
· odsúdil mentalitu americkej konzumnej spoločnosti
komorná dráma Sneh nad limbou

Osvald Záhradník
- vstúpil do literatúry začiatkom 70-tych rokov
- tvorba:
hra Sólo pre bicie (hodiny)
· vyjadruje túžbu ľudí po harmónii v medziľudských vzťahoch, ktorú vyjadrujú nielen penzisti, ale aj mladý ľudia
hry Prekroč svoj tieň, Čas do brieždenia – téma povstania
hra Sonatína pre páva – o dôležitých dobrých vzťahoch medzi ľuďmi
hra Omyl chirurga Moresiniho
· hra z obdobia talianskej renesancie
· je alegóriou na súčasnosť, pretože hrdina zrádza svoje ideály, aby si zachránil život
hra Poloostrovy vianočné – rieši etické problémy
hra Prominent na úrazovke – námetom sú spoločenské deformácie totalitnej spoločnosti

Ján Solovič
- bol veľmi známi, potom sa stiahol do úzadia
- do literatúry vstúpil rozhlasovou hrou, postupne sa vypracoval na poprednú osobnosť súčasného divadla a drámy, rozhlasovej a televíznej hry
- tvorba:
tragikomédia Žobrácke dobrodružstvo
· zobrazil dvoch holičov, ktorí chceli zabiť a okradnúť žobráka
· v závere zistia, že žobrák peniaze zahadzoval do Dunaja a pri sebe nosil len bezcenné papieriky
- v tomto období vydal Občiansku trilógiu
· autor ju nazval občianskou drámou, pretože sa v nej zaoberá rôznymi spoločenskými problémami
· 1. hra Meridián
Ř autor na postave železničiara Benedika vykresľuje typ poctivého pracovitého človeka, ktorému vždy leží na srdci spoločenské dobro a celý svoj život sa usiluje o uskutočňovanie tých mravných a spoločenských ideálov, za ktoré bojoval v SNP. Stretáva sa však s nepochopením a jeho konanie a presvedčenie je v rozpore s konaním iných postáv, ktoré sa snažia o osobnú kariéru, prospechárstvo a pod. Toto vidí aj u svojho staršieho syna vysokoškoláka Iľju. Mladší syn Miki je pokračovateľom otcových názorov, je nekompromisný, vždy uprednostňuje záujmy spoločnosti pred vlastnými. V závere, keď ho rodina najviac potrebuje, zomiera.
· 2. hra Strieborný jaguár
Ř schematizmus sa tu prehlbuje
Ř prítomnosť tety Mary z Ameriky vyostruje konflikt medzi bratmi, pretože Miki sa stáva kritikom staršieho brata, architekta, ktorého obviňuje, že sa spreneveril zásadám otca
· 3. hra Zlatý dážď
Ř dej sa odvíja od problému znečistenia vody v mestečku, kde je Miki predsedom národného výboru
Ř tu je v popredí otázka naliehavého riešenia kalamitnej situácie, okolo ktorej sa opäť prejavujú niektoré záporné javy, ako je napr. priekupníctvo so spoločenským majetkom, uprednostňovanie osobných záujmov pred spoločenskými a pod.
Ř Miki, aby zabránil ďalšej katastrofe, použije vlastné prostriedky na zakúpenie vodovodného potrubia
Ř Miki síce uprednostňuje spoločenské dobro, ale stretáva sa s nepochopením okolia
Ř záver hry vyznieva burcujúco do radov divákov – poslucháčov, keď je Miki za svoj skutok trestaný
· v celej trilógii sú typické znaky socialistického realizmu (straníckosť, ľudovosť, komunistická zásadovosť)
hra Pozor na anjelov – hovorí o záchrane historických architektonických pamiatok
hry Kde leží naša bieda
Zhasnuté slnko
Zvon bez veže
Peter a Pavel
Cudzie slová
- neustále pribúdajú do jazyka
- neologizmy: novoutvorené slová v národnom jazyku na označovanie nových javov, pojmov
- internacionalizmy: slová používané vo viacerých nepríbuzných jazykoch
- kalky: prebraté slová aj s pravopisom (doslovné preklady) – geografia/zemepis

Jazyk a spoločnosť
Jazyk je nástroj myslenia. Teda funguje v procese poznávania, má poznávaciu funkciu. Jazykovými prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, city a pocity obyčajne preto, aby sme o nich upovedomili nie seba, ale niekoho iného. V takýchto prípadoch funguje jazyk ako prostriedok, nástroj dorozumievania. Má dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu.

Pri tejto funkcii sa uplatňujú dve základné zložky: jazykovými výrazmi pomenúvame pojmy a cez ne aj objekty, ale okrem toho musíme vyjadrovať aj vzťahy medzi týmito pomenovaniami (na to slúžia gramatické prostriedky). Napokon môžeme jazykovými prostriedkami vyjadriť aj svoj subjektívny, citový vzťah k pomenovaným objektom – na to slúžia expresívne prostriedky. Jazyk má teda aj výrazovú (expresívnu) funkciu.

Jazykovedné disciplíny
- jazykoveda je náuka o jazyku
- disciplíny:
a) hystoricko-porovnávacia jazykoveda: skúma vývin jazyka, resp. jazykovo vzájomných vzťahoch, obmedzuje sa na skúmanie príbuzných jazykov
b) konfrontačná jazykoveda: skúma vzťahy medzi jazykmi z hľadiska súčasného stavu, môže porovnávať príbuzné i nepríbuzné jazyky
c) štruktúrna jazykoveda: skúma jazyk ako štruktúrovaný jav, ako súbor prvkov, medzi ktorými sú isté vzťahy
d) dialektológia: skúma členenie národného jazyka na nárečia (dialekty), všetky roviny nárečí
e) jazykový zemepis, areálna lingvistika: skúma rozloženie jazykových javov v priestore
f) sociolingvistika: skúma spoločenské aspekty jazyka, vzťah jazyka a spoločnosti, členenie jazyka na sociálne nárečia (napr. slangy)
g) psycholingvistika: skúma také otázky, ako jr priebeh hovorenia, vnímanie a porozumenie jazykového prejavu, neoňurofyziologické procesy pri hovorení
h) matematická jazykoveda: používa na výskum jazykových javov matematické metódy
i) komputačná (počítačová) lingvistika: využíva možnosti počítačov
- na lepšie poznanie a osvetlenie podstaty a fungovanie jazyka sa vyčleňujú tzv. jazykové roviny:
zvuková rovina: túto rovinu skúma fonetika a fonológia
tvarová rovina: skúma morfológia
slovníková (lexikálna) rovina: skúma lexikológia
syntaktická (skladobná) rovina: skúma syntax (skladba)

22. Nové tendencie v taliansky, francúzsky a rusky písanej literatúre po roku 1945.

Francúzska literatúra
- patrí medzi najvýznamnejšie súčasné národné literatúry
- vyrastá z bohatých kultúrnych tradícií minulých storočí, keď vytvárala a aj v súčasnej literatúre vytvára nové literárne smery a inšpiruje nimi svetovú literatúru
- 2.

svetová vojna zasiahla do myslenia i literatúry
- nielen jednotlivci, ale celý národ bojoval proti neľudskému fašizmu, za humanizmus a spoločenskú spravodlivosť

Antoine de Saint Exupéry
- aktívne sa zapojil do boja a na frontoch zahynul, jeho telo sa dodnes nenašlo
- tvorba:
novela Letec
román Pošta na juh
· dej románu sa odohráva na letisku v saharskej púšti v období začiatku letectva
· hrdina, dopravný pilot, sa po sklamaní v láske sústredí len na svoju prácu
· v závere románu zomiera po núdzovom pristáti v púšti
· autor spája dobrodružstvo s ľudskou odvahou a túžbou po činorodom živote
román Zem ľudí
· striedajú sa tu autorove zážitky, spomienky a reportáže s filozofickými úvahami o zmysle ľudskej existencie
· v úvahách vyzýva ľudstvo k tolerancii, k úcte k človeku, k zachovaniu a rozvíjaniu života na zemi
predchnutá kniha Malý princ
· je humanistickým posolstvom
· najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých na svete
· autor ju štylizoval ako rozprávanie pilota, ktorý havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte. Pri oprave poruchy prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. Rozpráva pilotovi o svojej planéte i o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval. Na svojej púti navštívil 5 planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami (kráľom, chvastúňom, pijanom, biznismenom, geografom, pracovitým lampárom), ktoré predstavujú ľudské vlastnosti. Na zemi sa zoznámil s líškou, ktorá mu vysvetlí tajomstvá lásky a vtedy spoznáva, čo preňho znamená jeho milovaná ruža. Pomôže nájsť letcovi studňu, a keď sa tomu podarí opraviť pokazený motor, princ opúšťa zem.

Dá sa uštipnúť žltému hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži.
· autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu, materializmu stavia priateľstvo, družnosť, lásku
· využíva pri tom kontrasty život – smrť , oáza – púšť, priateľstvo – osamelosť
· knihu doplnil vlastnými ilustráciami
· jeho ďalšie diela nedosahujú úroveň predchádzajúcich diel
- Exupéryho próza predstavuje výzvu ľudstvu, aby zachovalo našu krásnu planétu
- tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlastným príkladom statočnosti, získal si popularitu na celom svete

Paul Eluard
- bol pred vojnou surrealistom, ale počas vojny písal odbojovú poéziu (báseň Sloboda)
- na povojnové udalosti reagoval v poéme Neprerušená poézia a v zbierke Básne pre všetkých
- témou jeho básní bola láska k žene a k ľuďom (zbierka Fénix)

Jaques Prévert
- chcel poéziu priblížiť širokým vrstvám
- využíval hovorový jazyk (zbierky Slová, Príbehy, Veci)
- mnohé jeho verše boli zhudobnené

Existencializmus
§ uplatnil sa v próze
§ v centre pozornosti stojí človek, izolovaný a osamotený, komplikovaný vo vzťahoch k svetu, ale pritom zodpovedný v sociálnom zmysle
§ často sa ocitá v „hraničnej situácii“ a vtedy koná na základe vlastnej vôle
§ snaží sa dosiahnuť osobnú nezávislosť a slobodu
§ existencialisti zobrazovali tienisté stránky ľudského jestvovania, čím boli blízky naturalistom
§ jeho filozofia je založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej situácii

Jean Paul Sartre
- hlavný predstaviteľ literárneho existencializmu
- bol filozof, prozaik a dramatik
- hlásal, že literatúra má byť angažovaná
- svoje filozofické náhľady prezentoval v diele Bytie a ničota
- názory na existencializmus prezentoval v populárno-vedeckom spise Existencializmus je humanizmus
Cesty k slobode
· nedokončená tetralógia, kde zobrazil udalosti rokov 1938-1940
· hlavná postava, profesor filozofie, skúma problém slobody v danom období
· hľadá zmysel vlastnej existencie, proti svojej vôli bojuje na fronte, čo je len výrazom protestu proti dovtedajšej existencii
zbierka poviedok Múr
· zobrazil výnimočných jedincov. ktorý sa uzatvárajú do seba
· pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie, ale aj protestu proti morálke spoločnosti stavajú „múr“ medzi sebou a okolitým svetom
· v rovnomennej poviedke sa dej odohráva počas španielskej občianskej vojny
· zajatci, ktorí čakajú na popravu, postavení tvárou k smrti, si uvedomujú zmysel ľudského života i nezmyselnosť zomierania

Albert Camus
- prozaik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny
- vytvoril typ absurdného hrdinu
filozofická esej Mýtus o Sizyfovi
· prichádza k záveru, že človek žijúci v absurdnom svete má slobodnú vôľu prijať absurdno alebo vnútorne sa búriť proti nemu, čo je prejavom slobody, ale neprináša človeku pocit šťastia
román Cudzinec
· hrdinom románu je bezvýznamný úradník v Alžírsku, ktorý v retrospektíve rozpráva udalosti spojené s jeho osobou. Pochová matku, prežije ľúbostné dobrodružstvo, na pobreží sa dostane do potýčky s neznámymi Arabmi a jedného z nich zabije.

Odsúdia ho na smrť a vtedy sa zrazu cíti slobodný
· hrdina je pasívny človek a v ľudskej spoločnosti sa cíti byť cudzincom, pretože sa jej nedokáže prispôsobiť
román Mor
· je fiktívnou kronikou o neskutočných udalostiach v Alžírsku
· lekár, tlmočník autorových názorov zaznamená symptómy a priebeh morovej epidémie v meste
· mor je alegóriou na fašizmus (hnedý mor), ale aj na individuálny mor (pýcha, nenávisť, klamstvo), ktorý nosí v sebe každý človek
· autor zdôrazňuje, že človek musí proti nemu bojovať a obetovať sa pre iných
román Pád
· má autobiografické črty
· hlavná postava vedie dialóg s imaginárnym partnerom, skrytým v jeho vnútri, a tak odhaľuje pád nádejí povojnovej generácie
- posmrtne bol vydaný autobiografický román Prvý človek

Nový román – antiromán
§ vzniká vo Francúzsku v 50-tych rokoch
§ polemizuje s realitou, odmieta tradičný románový dej, literárneho hrdinu, popiera funkciu citu
§ rozprávač objektívne hodnotí a zaznamenáva pozorované udalosti
§ odmieta vnútorný monológ a vyzdvihuje význam monológov

Alain Robbe-Grillet
- zakladateľ antirománu
román Gumy
· autor ho komponoval ako paródiu detektívky
· v prológu autor predstavil vraha, obeť i okolnosti zločinu – pokus o vraždu profesora, ktorý sa z obavy pred ďalším útokom nechá vyhlásiť za mŕtveho a skrýva sa
· jadro tvoria rôzne interpretácie domnelej vraždy a vyšetrovanie detektíva, ktorý nakoniec sám, v domnienke, že mieri na vraha, zastrelí profesora
· v epilógu sa sujet opäť vracia k opisu všedného dňa a tým evokuje nevšímavosť sveta voči jednotlivcovi
· celý dej sa odohráva počas 24 hodín
román Žiarlivosť
· názov je dvojznačný, znamená zhubnú vášeň, ale aj žalúziu, cez ktorú v bungalowe anonymný rozprávač vníma zmeny na malom priestore
· žiarlivý manžel takto sleduje konanie svojej ženy
· za odľudšteným textom sa skrýva možná dráma ľudskej vášne, ktorú autor nerozvinul
§ ďalší autori antirománu: Michel Butor, Francoise Saganová, Nathalie Sarautová, Claude Simon

Talianska literatúra
- veľký význam pre umelecké formovanie súčasnej talianskej literatúry mal boj talianskeho ľudu proti Mussoliniho fašistickej diktatúre počas 2. svetovej vojny
- roku 1946 bola vyhlásená Talianska republika a roku 1947 demokratická ústava
- do spoločenského diania sa zapájali aj umelci, ktorý chceli zbaviť umenie abstraktnosti a venovať pozornosť povojnovej skutočnosti
Neorealizmus
§ sformoval sa na začiatku 50-tych rokov v literatúre, ale aj vo filme (z gréc. neos – nový a lat. realis – skutočný)
§ nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska
§ hrdinami sa stávajú jednoduchá ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojim starosťami a problémami
§ spisovatelia sa stávajú kritický k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie
§ preslávil sa v literatúre (Moravia, Roselini), vo filme (Pusolini, De Sica)
Vasco Pratolini
romány Príbehy chudobných milencov, Metello

Pier Paolo Pasolini
romány Pasáci, Búrlivý život

Alberto Moravia
- hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu
- prozaik, dramatik, novinár
román Ľahostajní
Nuda
Vrchárka
Rimanka
· psychologický román
· rímske prostredie
· dej sa odohráva v posledných rokoch fašizmu
· hl. postava Adriana, chudobné dievča plné ideálov, túžby vydať sa, mať deti, žiť čestným životom. Podľahne však negatívnemu prostrediu, túžbe po peniazoch a stane sa prostitútkou. Zásluhu na tom má jej matka, priateľka i šéf polície Astarita. Adriana chápe matku, pretože trpí núdzou a vidí, že prvé peniaze, ktoré zarobí, spôsobia matke akési uspokojenie.
· autor neodsudzuje ani šéfa polície, chápe jeho skrytú bolesť, podobne súcití aj so študentom Giacomom. Adriana sa zaľúbi do tohto slabošského bohatého študenta, ktorý na polícii zo strachu prezradí členov antifašistickej skupiny. Pre výčitky svedomia spácha samovraždu. Adrianu zachraňuje vedomie materstva a chce, aby dieťa bolo šťastné
· v závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť
· Rimanka predstavuje, podobne ako ostatné Moraviove prózy, introspektívny román, v ktorom si hrdina uvedomuje okolitú skutočnosť a vyjadruje ju vo svojich myšlienkach a citoch
· autor využíva rozprávanie v 1. osobe, a tám zdôrazňuje autentickosť výpovede

Ruská literatúra
- tragédia 2.

svetovej vojny bola pre ruské i neruské národy taká veľká, že i niekoľko rokov po vojne sa spisovatelia vracali k tejto tematike
- keďže povolený bol len jeden umelecký smer socialistický realizmus, mnohé diela tých čias vyznievajú schematicky
- tí autori, ktorí nechceli skrášľovať skutočnosť nesmeli publikovať, boli perzekvovaní (Pasternák, Solženicyn)
Boris Pasternak
- básnik, prozaik a prekladateľ
- prírodnú a ľúbostnú tematiku spájal s reflexiami
- pomocou metafor, kontrastov a paradoxov vyjadril myšlienku jednoty človeka a prírody
- vtedajšia kritika jeho poéziu odsudzovala a vytýkala jej nezrozumiteľnosť, zložitosť, intelektuálnosť, pretože nevyjadrovala revolučné nadšenie
zbierka Život je mojou sestrou
kratšie prózy Vzdušné cesty
román Doktor Živago
· autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903-1929
· na bohatej scenérii historických udalostí (1.svetová vojna, februárová a októbrová revolúcia roku 1917, občianska vojna, obdobie novej ekonomickej politiky) stoja v popredí hlavné postavy Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila
· udalosti sú prepletené mýtom lásky, bojom človeka o vlastný plnohodnotný život
· kompozícia románu je klasická
· široký historický a geografický priestor (od Karpát po Sibír), množstvo postáv, rozdrobené rozprávania, ktoré vytvárajú samostatné scény, sceľujú bezprostrednosť autorovho pohľadu
· v románe sú kresťanské motívy
· osudy Živaga, ktorého autor zobrazil od detstva až po smrť, sú typické pre tisíce ľudí tých čias
· Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal 10 osirel. Ujali sa ho príbuzní a vyštudoval medicínu. Jeho kariéru pretrhla 1.svetová vojna, ktorá ho priviedla až do Karpát. Po zranení sa vracia do Moskvy, pracuje v nemocnici, no keď sa bieda a hlad stupňuje, odchádza s rodinou na Ural. Keď si po strastiplnej ceste začal zvykať na jednoduchý, pokojný život na dedine, zajali ho partizáni. Musel zostať medzi nimi, hoci nesúhlasil s ich myšlienkami boľševickej propagandy. Po úteku z partizánskeho oddielu sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Pracuje, aby nebol podozrivý, ale jeho túžba po rodine sa nesplní, pretože dostane od ženy list, v ktorom mu oznamuje, že emigruje do Francúzska. Vracia sa na Ural, kde sa stretáva so svojou bývalou tajnou láskou Larisou. Ich spoločné šťastie bolo krátke, pretože Larisa ho opúšťa, aby sa zachránila a spolu s dcérou odchádza do Vladivostoku. Stretnutia Larisi a Živaga boli vždy krátke, ale predsa na seba nemohli zabudnúť. Ich láska bola taká veľká, že sa stala neskutočnou. Po strate ženy i Larisi Živago stráca zmysel života. Vracia sa do Moskvy, živorí a hoci sa znovu pokúša založiť si rodinu, nič sa mu už nedarí. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pri jeho rakve sa znovu objavuje Larisa, ktorá náhodou prišla do Moskvy.

Niekoľko dní po pohrebe Larisa zmyzla.
· román sa končí epilógom, v ktorom sa roku 1943 postavy – dôstojníci vyjadrujú k vojne a stalinským pracovníkom tábora
· dejové udalosti dopĺňajú krásne opisy prírody, filozofické úvahy a to všetko autor vytvoril vynikajúcim jazykom básnika

Alexander Solženicyn
- počas 2.svetovej vojny bojoval v červenej armáde, falošne ho obvinili z protisovietskej činnosti a odsúdili na 8 rokov väzenia v pracovnom tábore na Sibíri, nasledovali 3 roky vyhnanstva, roku 1956 bol rehabilitovaný
novela Jeden deň Ivana Denisoviča
· jedna z najznámejších noviel vo svetovej literatúre
· novela nezachytáva len spomienky a trpké skúsenosti z pracovných táborov, nie je len dokumentom toho, čo autor sám zažil, ale aj svedectvom o období kultu osobnosti
· opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky
· drsnou pravdivosťou vyvoláva v čitateľovi pocit rozhorčenia a súčasne súcitu voči ľuďom, ktorí sa v tábore ocitli, často ani nevediac prečo
· Ivana Denisoviča odsúdili za vlastizradu, aj keď bol nevinný
· ponižovanie jednotlivca je v tábore zákonom
· podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy
poviedky Príbeh na stanici Krečetovka, Miliónová chalupa, Vo vyššom záujme
Súostrovie Gulag
· dielo vzbudilo celosvetovú pozornosť
- Solženicyna zbavili štátneho občianstva a bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu
- odišiel aj s rodinou do USA, kde napísal diela
Rakovina
Červené koleso
· červeným kolesom nazýva červenú diktatúru, ktorá dlávi všetko, čo sa jej postaví do cesty
· citlivejšie, zraniteľnejšie zabíja, odolnejšie deformuje

Ďalší autori: Rasputin, Ajtmatov, Jevtušenko, Roždestvenský

23. Charakterizujte situáciu v anglicky a nemecky písanej literatúre po roku 1945.

Svetová próza a poézia
Americká literatúra
- z hľadiska histórie sú Spojené štáty mladou krajinou, preto sa vedeli zbaviť pút predsudkov a zaužívaných konvencií starej Európy
- nenapodobňovali jej kultivovanosť a vkus
- Amerika sa stala krajinou neobmedzených možností, ktorá sa dravo derie dopredu
- jednotlivec je tu často bezmocný a nemôže ovplyvniť chod udalostí, ostáva mu iba vnútorná vzbura, skepsa, beznádej
- veľa autorov reagovalo na tieto problémy, ale najväčšiu pozornosť im venovali predstavitelia realizmu

John Steinbeck
- začal písať ešte pred 2. svetovou vojnou, ale najlepšie diela napísal po vojne
- zdrojom jeho inšpirácie bola príroda, život prostých obyvateľov Kalifornie
román Zlatý kalich
zbierka poviedok Nebeské pastviny
román O myšiach a ľuďoch
· obraz života bezdomovcov, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, ktoré by mohli nazvať domovom
· realistický obraz života o biede ľudí v bohatej Kalifornii
román Ovocie hnevu
· sociálno-kritický román, za ktorý dostal v roku 1940
· prestížnu Pulitzerovú cenu
· je to rozsiahla próza o osudoch troch generácii rodiny Joadovcov, ktorí podobne ako tisícky drobných farmárov počas hospodárskej krízy prišla o farmu v Oklahome. Po opustení farmy, zlákaní sľubmi, odchádzajú za prácou do Kalifornie. Cestou sa stretávajú s opovrhnutím domáceho obyvateľstva, ale aj s porozumením a pomocou im podobných ľudí. Utrpenie z cesty zmierňujú predstavy o krajine, kde je všetkého dosť. Po strastiplnej ceste (starí rodičia zomierajú) sa ocitnú v utečeneckom tábore. Prácu nenachádzajú, pretože v Kalifornii je tiež bieda a poľnohospodársky robotníci štrajkujú. Na broskyňových plantážach ich štrajkujúci považujú za štrajkokazov. Keď šerifovia prídu zatknúť vodcov štrajkujúcich, syn Toma Joada jedného z nich zabije. Podarí sa mu ujsť a skrýva sa pred políciou. Rodina putuje ďalej za vidinou zárobku pri zbere bavlny. Dcére sa narodí mŕtve dieťa, povodeň ich vyženie z vagóna, kde našli útočisko, preto putujú ďalej.

V schátranej stodole nachádzajú umierajúceho starca s malým dieťaťom, ktoré Rose zachraňuje pred smrťou svojím materským mliekom.
· hoci je osud Joadovcov tragický, záver románu je symbolický – najchudobnejší zachraňujú život dieťaťa, zo zúfalstva vyviera nádej, vôľa žiť
· autor dosahuje umeleckú účinnosť jednoduchými výrazovými prostriedkami
· používa realistickú metódu rozprávania a epickú líniu len zriedkavo prerušuje autorskými úvahami o sociálnych problémoch
· autorovu reč prerušujú dialógy postáv, ktoré majú živý, hovorový a niekedy až humorný charakter
román Na východ od raja
· na podklade biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi vykresľuje osudy troch generácii jednej rodiny v čase osídľovania Kalifornie od občianskej vojny až po 1. svetovú vojnu

Jerome David Salinger
- venuje sa najmä problémom detí a mládeže
psychologický román Kto chytá v žite
· príbeh rozpráva s odstupom jedného roka v sanatóriu sedemnásťročný hrdina Holden. Vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa skoro tri dni túla predvianočným New Yorkom. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Nie je naivný, snaži sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel vykonať, o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel v živote robiť. Sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti, Keď sa niektoré z nich, zabrané do hry, priblíži k strmine, Holdenovou úlohou je vrátiť ho nazad, do žitného poľa. Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi. Holden sa nakoniec svojho sna vzdáva, vzdáva sa donkichotského idealizmu, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človek nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo.
· hrdinove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých
· jej revoltu vyjadruje autor aj výberom jazykových prostriedkov, reč hlavnej postavy je živá, hovorová s množstvom slangových výrazov, časti i vulgarizmov, ktorou dokumentuje svoju vnútornú vzburu typickú pre tisícky mladých Američanov
poviedková tvorba Deväť poviedok

John Updike
- nadväzuje na Steinbeckov realistický obraz Ameriky
román Trh v chudobinci
román Králik, bež
· realisticky zobrazil pasivitu mladých ľudí
· hl. postava Harry je typickým rebelom 60-tych rokov
· z uznávaného basketbalistu, prezývaného Králik, sa po skončení kariéry stáva priemerný človek, ktorý nevie čeliť rodinným starostiam. Utečie od ženy a dieťaťa k milenke, pretože verí, že s ňou nebude mať jednotvárny život. Keď sa dozvie, že jeho žena s ním čaká dieťa, vracia sa k nej, ale po hádkach ju znova opúšťa. Jeho situácia sa mu javí ako bezvýchodisková, ale sám svojou slabošskou náturou nedokáže proti tomu nič robíť
· osudy Králika rozvíja v románoch Návrat Králika
Králik je bohatý
Králik na odpočinku
psychologický román Kentaur – s mytologickými prvkami
román Dvojice

Norman Mailer
- básnik, prozaik, dramatik
- bojoval v 2.

svetovej vojne v Tichomorí
román Nahí a mŕtvi
· dej románu je prerušovaný retrospektívami zo života jednotlivých postáv amerických vojakov bojujúcich v Tichomorí počas 2. svetovej vojny
· autor zobrazuje postavy v hraničných situáciách, ich bezmocnosť, často bezradnosť
· cesta prieskumnej jednotky do japonského tyla bola zbytočná, pretože boje sa medzitým skončlil. Zbytočné boli straty na ľudských životoch, zbytočné muky, ktoré museli živí pretrpieť
román Americký sen
Katova pieseň
Harlot a jeho prízrak
Oswald, americká záhada
Picassov portrét mladého muža

Joseph Heller
- popredný satirik
román Hlava XXII
· dej románu sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny po obsadení južného Talianska spojencami, na malom ostrove v stredozemnom mori je americká letecká základňa
· ústrednou postavou je kapitán Yossarian, ktorý nechce zomrieť nesmrteľnou smrťou, uvedomuje si svoje bezvýchodiskové postavenie v tupej vojnovej mašinérii, keď sa neprihliada na ľudí, len na plnenie príkazov
· román má 42 kapitol pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód
· voľné pokračovanie je román Záverečná

román Bombardovali sme New Haven
Niečo sa stalo
Zisk nad zlato

Beatnici
§ mladá generácia básnikov sa začala formovať na začiatku 50-tych rokov
§ beat generation vznikla vo San Franciscu, kde bolo najlepšie vidieť biedu Ameriky
§ básnikov spájal ich spoločný životný pocit plný rozporností, odmietanie spoločenských konvencií a hlásenie neobmedzenej slobody jednotlivca

Allen Ginsberg
- debutoval básnickou skladbou Zavýjanie, ktorá sa stala manifestom mladej generácie
- od odmietania modernej civilizácie, cez vyjadrenie vnútorného nepokoja až k nihilizmu sa dostáva v zbierkach Kadiš a iné básne, Sendvič reality, Pád Ameriky
§ beatníci písali verše predovšetkým na verejné recitovanie a často spolupracovali s džezovými hudoníkmi, preto ich básne vystihovali aj rytmus džezovej hudby
§ autori sa neusilovali o harmóniu a krásu, hlásali neviazanosť všetkých zmyslov
§ ich názory sú plné neurčitého mysticizmu, revolty a hoci chceli byť originálny, inšpirovali sa Waltom Whitmanom, ktorý vytvoril voľný verš, blízko hovoriacej reči, i Jeffersom

Lawrence Ferlinghetti
- vo svojom vydavateľstve vydával diela beatníkov a neskôr sám začal písať beatnicku poéziu
- jeho verše predstavujú kritiku spoločnosti
- k najvýznamnejším zbierkam patria Obrazy zašlého sveta, Vychádzajúc zo San Francisca, Krajina žitia a umierania

Jack Kerouac
- materiál mu poskytli zážitky z potuliek po Amerike
- okrem beatnických veršov ( Mexiko City Blues) písal aj romány
- prvý román Na ceste predstavuje prúd pocitov a dojmov bez logických súvislostí a gramatických zásad – tzv.

automatické písanie
- jeho postavy žijú nekomfortným životom a hľadaním zenbudhistickej pravdy (romány Dharmovi tuláci, Doktor Sax, Duluozove márnosti)
§ hoci v 70-tych rokoch mali už beatnici vrchol za sebou, beatnicke hnutie zasiahli i Európu
§ mladí ľudia, ktorí revoltovali proti spoločnosti, pretože im nevedela poskytnúť nijaký ideál, hľadali útechu v nihilizme, anarchizme a v mystike orientálnych uční
§ dnes americkí príslušníci beat generation píšu a správajú sa inak, aktivizujú sa v ekologickom hnutí, nachádzajú zmysel v aktívnej, fyzickej práci

Nemecká literatúra
- nemecká literatúra sa po 2. svetovej vojne vyvíjala v zložitej situácii, navyše s komplexom viny za vojnové hrôzy
- väčšina spisovateľov pociťovala porážku fašistického Nemecka ako zánik jednej epochy
- komplex viny nútil spisovateľov vracať sa do minulosti a odhaľovať jej pozostatky i v prítomnosti
- mnohý pociťovali depresiu a strach pred budúcnosťou, preto existencializmus, ktorý prichádzal z Francúzska, našiel v radoch inteligencie značný ohlas
- súčasne vládla medzi spisovateľmi rôznorodosť politických a estetických názorov
- ani Skupina 47, ktorá združovala väčšinu známych spisovateľov, nebola jednotnou literárnou školou, skôr voľným združením názorovo blízkych autorov
Henrich Böll
- bol nositeľom Nobelovej ceny
- pozornosť venoval povojnovému Nemecku a jeho chaotickým pomerom
- v generačnom románe Biliard o pol desiatej hrdina Robert hľadá zmysel života a nachádza ho v rozhovoroch s hotelovým poslíkom
- v románe Klaunove názory sa prelína minulosť s prítomnosťou, na ktorú nemôže zabudnúť malý klaun
- posledný román Ženy v údolí Rýna, je plný smútku a rozčarovania zo života

Günter Grass
- autor groteskných románov
- o živote v povojnovom Nemecku hovorí v románe Plechový bubienok, jeho hrdina trpaslík, kritizuje spoločenské problémy a morálku spoločnosti
- novela Mačka a myš je groteskou kultu hrdinstva v období fašizmu

Anglická literatúra
- mladá generácia autorov, ktorá vstupovala d literatúry po 2. svetovej vojne, si uvedomovala vtedajšiu bezvýchodiskovosť literatúry, prejavoval sa u nich hnev, nihilistická kritika, ktorou bezmocne bili do všetkého, z čoho mali strach
- literárni kritici dali tejto skupine názov „rozhnevaní mladí muži“
- ich hnev sa prejavoval v nihilizme, ktorým odmietali skomercionalizovanú spoločnosť
John Osborne
- významný predstaviteľ tejto skupiny
- v hre Obzri sa v hneve predstavuje mladého muža s univerzitným diplomom, ktorý sa priženil do vyššej spoločnosti, ale nemôže nájsť uplatnenie v zamestnaní. Svoji nemohúcnosť zakrýva hrubosťou k žene. Protestuje proti pokrytectvu, ale nie je schopný zmeniť svoj život

John Wain
- stal sa populárnym už prvým satirickým románom Ponáhľaj sa dolu, zobrazil v ňom život a spoločenský úpadok absolventa univerzity, ktorý si nemôže nájsť primerané zamestnanie.

Odmieta sa stotožniť s akoukoľvek spoločenskou vrstvou, nemá pred sebou žiaden cieľ.
- v ďalších románoch prevládajú humoristické až groteskné prvky (romány Život v prítomnosti, Súperi)

John Braine
- v románoch Miesto hore, Život hore zobrazil mladého Joe Lamptona, karieristu z chudobnej rodiny, ktorý sa ožení s milionárovou dcérou. Skoro však zistí, že peniaze mu neprinášajú šťastie, pretože v rodine panuje pokrytectvo a nevera.
- v románe Na zaplakanie Joe opúšťa bohatý Londýn a vracia sa do svojho chudobného prostredia

George Orwell
- publicista a prozaik
- autor vynikajúcich reportáži a esejí, napr. Poprava obesením, Spodina a vyvrheli Paríža a Londýna
- vydal knihu Hold Katalánsku, v ktorej spracoval vlastné vojnové zážitky
román Zvieracia farma
· priniesol mu svetovú slávu
· parodoval politické udalosti v Rusku od roku1917 do roku 1943
· politická satira na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk
· zvieratá sa zbavia nadvlády ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovný. Z nádherných ideálov revolúcie sa však stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili korýt a teda aj vlády. Postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan: „všetky zvieratá sú si rovné“ sa zmenil na: „ale niektorí sú si rovnejší“. Aby sa prasce udržali pri moci zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá. Zavedú kasty.
· autor upozorňoval na hrozby, ktoré sa šíria z východu a na ktoré sa v nadšení zabúdalo
román Tisícdeväťstoosemdesiatštyri
· v utopickom románe vyjadril svoje obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti
· hrdinaWinston Smith sa odlišuje od ostatných obyvateľov utopickej veľmoci Oceánie, v ktorej všetko ovláda jediná „štátostrana“. Vedie si denník a zamiluje sa, za čo je neskôr – ako za najťažšie zločiny – zatknutá a uväznený. Po ťažkom mučení „myšlienkovou políciou sa vzdáva akejkoľvek slobodnej myšlienky.
Svetová dráma

Americká dráma
§ čerpá z realistických tradícií
Tennessee Williams
- básnik, prozaik a hlavne dramatik
psychologická dráma Zostup Orfea
spoločensko-kritická hra Sklenený zverinec
hra Električka zvaná Túžba
· dej sa odohráva v New Orliense
· po tej istej trase premávajú dve električky: Túžba a Cintorín
· hl. postava nervovo chorá Blanche, žije v spomienkach na minulosť a túži po úprimnej láske. Jej švagor Stanley, drsný realista, ju psychicky trýzni, vysmieva sa jej a ničí jej ilúzie. Nakoniec ju odvezú do ústavu pre choromysľných, pretože ani sestra nechce uveriť, že ju švagor znásilnil. Opäť víťazí pokrytectvo, hrubá sila a prázdny život.
· hra bola autorovým triumfom
hra Vytetovaná ruža
hra Mačka na horúcej plechovej streche
· epický príbeh hry je stručný
· v bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec.

Už pred jeho smrťou najbližší príbuzní intrigujú, aby získali čo najväčší podiel z dedičstva. Proti nim stojí osamelá Maggie, manželka najmladšieho syna. Hoci ju ostatní podceňujú, pretože pochádza z chudobnej rodiny, je cieľavedomá, vie presadiť svoju vôľu a v túžbe po majetku bezohľadne ide za svojím cieľom, i keď musí medzi príbuznými tancovať ako mačka na horúcej plechovej streche. Nakoniec si svoju životaschopnosťou získa rešpekt a sympatie svokra i lásku manžela.
- vo Williamsových drámach bolo veľa násilia, alkoholizmu, drogovej závislosti a smrti, čo si uvedomoval aj autor a snažil sa tomu čeliť, ale spoločnosť si podobné hry vyžadovala

Arthur Miller
- významný psychoanalytik súčasnosti
- manžel Merilin Monroovej
dráma Smrť obchodného cestujúceho
· je to analýza priemerného Američana
· hl. postava, obchodný cestujúci Willy Loman, po celý život vyznával len materiálne hodnoty
· autor ho predstavuje ako zostarnutého človeka, ktorý už nie je schopný presadiť sa vo svojej profesii, preto stráca miesto v zamestnaní. Vtedy si uvedomuje, že celý keho život bol len pretvárkou, sebaklamom, odcudzením sa žene i synom. Keď pochopí, že vinníkom je on sám, rozhodne sa skoncovať so životom. Uskutoční dokonalú samovraždu – predstieranú dopravnú nehodu, aby aspoň po smrti finančne zabezpečil rodinu životnou poistkou. Syn Biff odmieta peniaze i otcov model úspešného života, ale jeho brat Happy, chce pokračovať v otcových šľapajách.
· v hre sa striedajú časové roviny (minulosť, prítomnosť), autor využíva moderné postupy filmovej poetiky, na základe ktorých chápe drámu jednotlivca ako obraz zložitých spoločenských vzťahov
hra Skúška ohňom
dráma Po páde - autobiografická
hra Rozbité sklo
- Miller po celý svoj život hlása slobodu prejavu, je proti rasizmi, diktatúre, fašizmu

Absurdná dráma
§ vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia
§ charakterizovala ju nihilistická koncepcia života i človeka
§ vychádzala z existencialistickej filozofie
§ bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec
§ predstavitelia absurdnej drámy zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv.

antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry
§ hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami
§ jazyk neslúži na dorozumievanie, pretože monológy sú nelogické, reč v dialógoch nenadväzuje na jednotlivé repliky
§ niektorí dramatici zabsurdňovali tragédiu tým, že ju menili na grotesku, ktorú chápali ako obrátenú formu tradična, aby takto odhalilo rozpory sveta
Samuel Beckett
- prozaik a dramatik
- písal anglicky a francúzsky
- v próze využíval prvky antirománu, v dráme prvky absurdnej drámy
dráma Čakanie na Godota
· nemá dejovú líniu
· na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladmír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica – pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje, že pán Godot príde až zajtra. Druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza.
· divák sa nedozvie, kto je Godot
· podľa niektorých kritikov Boh (z angl. God), podľa iných alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje
· postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku
- v roku 1969 dostal Nobelovú cenu za celoživotnú tvorbu
- drámy: Koniec hry, Búrlivé ticho

Švajčiarska dráma
Fridrich Dürrenmatt
- švajčiarska povojnová dráma, sám autor bol však Nemec
- pôsobil ako grafik, divadelný kritik, režisér
- vyštudoval filozofiu
- bol ovplyvnený tvorbou Kafku a Brechta
- východiskom jeho tvorby sa stal expresionizmus
- najvýznamnejšie divadelné hry: Slepec
Návšteva starej dámy
Herkules a Audiášov chliev
Je napísané
Fyzici
· je to komédia v dvoch dejstvách
· obsahuje detektívnu zápletku
· dej sa odohráva v psychiatrickej liečebni
· je to divadelná hra s presným miestom, časom a dejom
· autor sa snaží vyjadriť napínavé podobenstvo o súčasnej vede a politike
· v súkromnom sanatóriu starej panny lekárky Matildy von Zahn, ktorá je aj šéflekárkou ústavu, sa liečia 3 „šialení fyzici“ Newton, Einstein a Möbius. Každý z nich postupne zavraždí jednu ošetrovateľku. Príčinou vraždenia je to, že budú prezradení, že v skutočnosti nie sú blázni. V skutočnosti sú všetci notmálny. Newton a Einstein sú v skutočnosti nielen fyzici, ale predovšetkým agenti dvoch mocností, ktoré stoja proti sebe. Do sanatória prišli preto, aby sa spojili s geniálnym fyzikom Möbiusom a každý z nich ho chcel získať pre svoju krajinu. Möbius v sanatóriu žije už 15 rokov a jeho výskumy by umožnili ovládnuť svet, ale aj ohroziť ľudstvo. Všetci sa napokon dohodnú a zvolia si doživotný pobyt v blázinci. Uvedomujú si možné zneužitie.

Ich obeť je však zbytočná, pretože šéflekárka sa pomiatla, získa kópie Möbiusových záznamov, založí trust, ktorého cieľom je získať nadvládu nad celým svetom.

Epické divadlo
§ dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača, alebo jednotlivých postáv
§ aby autor divákov odpútal od prežívania deja, využíva songy a neobvyklé inscenačné techniky
§ cieľom je vzbudiť v divákovi nielen emocionálne, ale aj racionálne pocity, aby uvažoval nad reagovaním postáv
§ vzniká v polovici 30. rokov
Bertolt Brecht
- nemecký básnik, prozaik a dramatik
hra Žobrácka opera – kritika spoločnosti
- po nástupe fašizmu odišiel do USA
epická dráma Matka Guráž a jej deti
· matka stráca vo vojne dvoch synov a nakoniec i nemú dcéru a predsa nechápe, že vojna ju pripravila o všetko
historická dráma Život Galileiho
· Galileo odvoláva svoje myslenie heliocentrizmu
· posledné roky života dožíva v domácom väzení a má výčitky svedomia
epická dráma Kaukazský kriedový kruh

24. Obraz človeka v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť, porovnanie jednotlivých literárnych periód.

viď MO č.1

Úvaha
- je to útvar výkladového slohového postupu, v ktorom autor zaujíma subjektívny postoj k spoločenským, alebo filizofickým problémom
- východisko úvahy sú známe poznatky, životné skúsenosti, bezprostredné zážitky, autor ich hodnotí zo svojho hľadiska – argumentuje, dôvodí a poukazuje na súvislosť vecí
- úvaha sa vyskytuje:
· v náučnom štýle: populárno-náučné články, príručky
· v publicistickom štýle: úvodníky, komentáre, recenzie
· v esejistickom štýle: rozoberajú sa filozofické otázky, umelecké diela
· v lyrike: reflexívne žánre
· v epike: exkurzy (odbočenia od témy) v reči rozprávača i postáv
- cieľom úvahy je priviesť čitateľa (poslucháča) k uvažovaniu o danom probléme, ukázať mu správny postup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka
- kompozícia úvahy nemá taký výrazný podiel ako výklad, hoci pozostáva z úvodu, jadra a záveru
- úvod používa autor na vzbudenie záujmu o riešenie otázky
- v jadre rozoberá a osvetľuje príslušný problém
- v závere vyslovuje autor konečné stanovisko
- pre úvahu sú charakteristické rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, gradácie, nedokončené vety
- podnet, ktorý autora viedol k úvahe, sa nazýva motto, niekedy sa používa ako nadpis úvahy alebo sa uvádza pod ním
- aforizmus je úvaha, v ktorej sa jednou vetou a vtipne vyslovuje hlboká pravda, postreh autora
- príslovie je jednou vetou vyjadrená životná ľudová múdrosť, má poučný charakter
- aforizmy sú mravným hodnotením situácie a príslovia sú skôr radami pre človeka
- pravidlo je vtipné a obrazné hodnotenie udalosti, skutočnosti, bez mravného zacielenia, jeho zmysel je vždy obrazný

25. Ľudovít Štúr (1815 – 1856)

Narodil sa 28.10.1815 na Uhrovci ako syn učiteľa Samuela Štúra.

Základné školské vzdelanie nadobudol pod otcovým vedením v rodisku a roku 1827 odišiel na nižšie gymnázium do Rábu, kde si osvojil maďarčinu a nemčinu. u tamojšieho profesora Leopolda Petza získal prvé vedomosti o slovenskej minulosti. V se ptembri 1829 začal študovať na bratislavskom lýceu. Tam upútal na seba pozornosť ako talentovaný žiak a stal sa aj horlivým členom Spoločnosti česko-slovenskej, v ktorej sa prihlásil i s prvými literárnymi pokusmi. Pre zlé hmotné pomery v rodine opustil v januári 1834 školu a prijal pisárske miesto na zayovskom panstve v Uhrovci. V septembri toho istého roku sa však znova vrátil do Bratislavy, V čom ho povzbudil aj list od Sama Chalúpku, ktorý vybadal jeho vlohy a rátal s ním pri úlohách v národnom hnutí. Štúr sa čoskoro stal zapisovateľom Spoločnosti, hneď nato jej tajomníkom (v decembri 1834) a napokon tzv. miestopredsedom, čiže jej vedúcim funkcionárom. Pôvodné jazykové cvičenia v Spoločnosti rozšíril na vzdelávanie a výchovu členov, zahrňujúc do jej programu aj prednášky o dejinách, literatúre a jazykoch slovanských národov. Organizoval vychádzky mládeže do bratislavského okolia, pri ktorých podával historické výklady , recitovali sa básne slovanských básnikov a spievali národné piesne. Pamätným sa stal najmä výlet na Devín 24.4.1836, ktorý prešiel do dejín ako „národný krst“. Jeho účastníci si pripíjali k vlastným menám i slovenské prímenia, čo sa v radoch mládeže stalo trvalou tradíciou. S priateľom Ctiborom Zochom Štúr zredigoval a vydal tlačou almanach študentských prác Plody sboru učencu řeči česko-slovanské prešporského (1836) a pripravoval i zborník City vděčnosti (1837) na oslavu významných slovanských osobností, ktorý však nevyšiel. Za jeho vedenia sa zintenzívnil aj korešpondenčný styk s domácimi a slovanskými predstaviteľmi národných hnutí i so študentskými spolkami na iných školách. Členom Spoločnosti dával inštrukcie na prácu cez prázdniny, ako majú nadväzovať kontakty s roztratenými vlastencami, študovať národné tradície a pozorovať život slovenského ľudu. V lete 1836 sám vykonal dvojtýždňovú cestu po Nitrianskej stolici, keď navštívil i Jána Hollého v Maduniciach. Po zrušení Spoločnosti ( v apríli 1837) preniesol jej činnosť ako námestník profesora Juraja Palkoviča na katedru pri lýceu. Cez prázdniny 1837 bol vychovávateľom u Prónayovcov na Romhányi, kde ho vyhľadali aj cestujúci český vlastenci. Na spiatočnej ceste sa v Pešti zoznámil so Srbmi, členmi Matice srbskej. Cestovanie mu vnuklo myšlienku zriadiť cestovateľský odbor, ktorý by z nazbieraných prostriedkov poskytol mládeži možnosť poznávať slovanských bratov a ich národný život.

Takéto cesty vykonalo od roku 1838 niekoľko bratislavských študentov.
V septembri 1838 odišiel na dvojročné štúdium do Halle, zastaviac sa na dlhší čas v Prahe u P.J.Šafárika, ktorý mu radil, aby sa v Halle venoval predovšetkým štúdiu jazykovedy, histórie a politiky, a zároveň mu dal odporúčanie k vynikajúcemu jazykovedcovi Augustovi Fridrichovi Pottovi a poveril ho aj istými odbornými úlohami. Štúr využil pobyt v Halle popri usilovnom štúdiu i na rozširovanie poznatkov o slovanskom svete. Zoznámil sa s Rusom I.I.Sreznevským a na jar 1839 sa vybral na cestu po území Lužických Srbov, nadväzujúc s ich predstaviteľmi priateľské styky. Podľa jeho rád si lužickosrbskí študenti zreorganizovali spoločnosť v Budyšíne, pričom im pomohol rozvinúť styky s inými Slovanmi a zveľadiť Slovanskú knižnicu.
Na ceste z Nemecka sa Štúr znova zastavil v Prahe. V kruhu českých vlastencov sa zrodila myšlienka, že obsadí bratislavskú katedru ako riadny profesor, bude si vymáhať povolenie na politické noviny a vynasnaží sa dostať ako poslanec do uhorského snemu, v čom sa mu z českej strany prisľúbila všestranná pomoc. Z Prahy odcestoval ešte do Hradca Králové, kde sa s tlačiarom a nakladateľom Janom Hostivítom Pospíšilom radil o zriadení vydavateľstva na Slovensku. Po návrate do Bratislavy ho čakali boje s grófom K. Zayom najmä v súvislosti s bratislavskou katedrou. Zay ako generálny inšpektor ev. cirkví a škôl v Uhorsku hneď v nástupnej reči (v septembri 1840) oznámil svoj plán na úplné pomaďarčenie Uhorka prostredníctvom cirkví, Štúra vyhlásil za známeho pansláva a bratislavskú katedru za parenisko panslavizmu. Štúr síce rozvinul široké obranné akcie pomocou politických článkov a brožúr i v rámci Slovenského prestolného prosbopisu (jún 1842), ale všetko začalo bez výsledku. Bratislavský cirkevný konvent mu pod Zayovým vplyvom zakázal v októbri 1843 prednášať na katedre a 31.decembra ho zbavili aj námestníckej funkcie. Štúrovi oddaná mládež opustila začiatkom marca 1844 bratislavské lýceum a prešla zväčša do Levoče.
V politických zápasoch sa postupne kryštalizovala aj otázka spisovného jazyka. Už v júli 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža na schôdzke v Hlbokom rozhodli pre slovenčinu, ktorú vyhlásili za úradný jazyk spolku Tatrín, založeného v Liptovskom Mikuláši v auguste 1844 na vydávanie slovenských kníh a na podporovanie slovenskej študujúcej mládeže. Začiatkom roku 1845 dostal konečne povolenie vydávať Slovenskje národňje noviny s prílohou Orol tatranskí , ktoré začali vychádzať v slovenčine od 1. augusta 1845 v Bratislave za Štúrovej redakcie. Medzitým pripravoval aj spisy o novom spisovnom jazyku a jeho gramatike. Slovenčina narazila na tvrdý odpor najmä Jána Kollára, s ktorým Štúr musel zvádzať urputné boje. V októbri 1847 si ho mesto Zvolen vyvolilo za svojho snemového poslanca.

Túto funkciu vykonával až do revolučných udalostí, poslednú reč na bratislavskom sneme povedal 13. marca 1848. V apríli sa zúčastnil na rokovaniach vo Viedni a v Prahe a bol i pri osnovaní Žiadosti slovenského národa, vyhlásených v Liptovskom Mikuláši 11. mája 1848. Keď sa na ceste z mikulášskej manifestácie dozvedel, že úrady vydali na neho, Hodžu a Hurbana zatykač, prešiel cez Modru a Jabloňové (za pomoci J.Galbavého) na Moravu a potom do Prahy, kde bol účastníkom Slovanského zjazdu. Po vypuknutí revolúcie odcestoval z Prahy do Záhrebu, navštívil i M.Obrenovića v Rohiči a znova sa vrátil do Viedne. Odtiaľ postupoval so slovenskými dobrovoľníkmi na Slovensko ( 18. septembra 1848) a s nimi sa ako člen Slovenskej národnej rady zúčastnil na všetkých troch výpravách.
Po revolúcii sa štúr sklamaný utiahol do Uhrovca a žil tam bez plateného zamestnania. Keď mu umrel brat Karol (1851), presťahoval sa do Modry a prevzal starostlivosť o jeho sedem sirôt. V Modre žil pod policajným dozorom. Pred verejnosťou vystúpil pri odhaľovaní náhrobného pomníka J.Hollého na Dobrej Vode (v máji 1854), pri tejto príležitosti zložil nápis na pomník, ako aj pieseň spievanú na slávnosti. Okrem toho bol pri kodifikovaní spisovnej slovenčiny v Bratislave v októbri 1851, sledoval reorganizáciu slovenského školstva, prispieval do Hurbanových Slovenských pohľadov a venoval sa písaniu a vydávaniu svojich diel. Pred Vianocami 1855 sa na poľovačke v modranskom chotári nešťastne postrelil a 12. januára 1856 zraneniu podľahol. Pochovali ho v Modre 16.januára.
Štúrovu tvorbu možno rozdeliť:
1. Štúr básnik
V celej Štúrovej básnickej tvorbe bola jedným z hlavných inšpiračných zdrojov slovenská ľudová pieseň a prostredníctvom nej čerpal i z ľudovej slovanskej epiky, najmä z juhoslovanskej. Poéziou chcel zapaľovať mládež za ideály slobody a spravodlivosti.

Zbierka básní Spevy a piesne
· oddiel spevov obsahoval dve epické skladby Svätoboj a Matúš z Trenčína, ktoré nesú stopy básnikovho sklamania po revolúcii, no sú aj manifestom pevnej viery, že po všetkých stroskotaných pokusoch o slobodu národa povstanú noví bohatieri a „dni slávy novej sa zaskvejú"
2. Štúr jazykovedec
Od schválenia spisovnej slovenčiny pracoval na spisoch
Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
· zdôvodnil myšlienku zaviesť slovenčinu ako spisovný jazyk
· slovenčina je krásna, čistá, bohatá, plnozvučná a preto hodná literárneho pestovania
Nauka reči slovenskej
· vypracoval na požiadanie Tatrína odbornú sústavu slovenčiny
3.

Štúr a ľudová slovesnosť
Výsledkom Štúrovho štúdia slovenskej ľudovej slovesnosti, ktorou sa sústavne zaoberal, je spis O národných povestiach a piesňach slovanských
· dielo vyšlo v Prahe po česky, ale osnované bolo v slovenčine
· vychádzajúc z Heglovej idealistickej filozofie dejín, bol presvedčený, že tak ako sa v histórii preslávili Indovia stavbami veľkolepých chrámov, Egypťania pyramídami, Gréci sochárstvom, Románi maliarstvom a Germáni hudbou, Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej bohatým žriedlom sú ich ľudové piesne a povesti
4. Štúr a otázka zjednotenia slovanských kmeňov
V revolučných udalostiach sa zrodilo aj Štúrovo posledné dielo Slovanstvo a svet budúcnosti
· bol to akýsi jeho filozoficko-politický testament, poznačený sklamaním z výsledkov revolúcie 1848-49, keď zvažoval súčasné i historické udalosti, revidoval vlastné náhľady a činy a zamýšľal sa nad perspektívami do budúcnosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vypracované maturitné otázky zo slovenského jazyka