Patagónia

Patagónia

Dielo: Patagónia
Autor: Dušan Mitana
Žáner: novela
Časopriestor: Bratislava, Karadžičova ulica, Krym, Savoy...
Kompozícia: novela má 13 kapitol
Téma: hľadanie svojho miesta v živote – generačný problém

Motívy:

láska - ako jedna z najväčších hodnôt, ktoré môžeme v živote dostať pocit osamelosti, nepochopenosti, prečo je spoločnosť iná
spôsob ako riešiť generačný problém - odchod od niečoho k niečomu – samota - zodpovednosť

Postavy:

Ivan Mráz: dvadsaťtri ročný mladý muž, ktorý nemá v živote cieľ, všetko chce skúsiť, pri ničom však nevie vydržať do konca, zamiluje sa do vydatej ženy Viery, s ktorou čaká dieťa

Viera Krížová: dvadsaťšesť ročná, vydatá žena za Ing. Arch. Berlanského, pracujúca pre vydavateľstvo v Bratislave, zaľúbi sa do Ivana

Ing. Arch. Berlanský: bývalý manžel Viery, úspešný architekt

Lea: bývalá inernátná láska Ivana Mráza, po tom ako sa dozvedela, že je sním tehotná, odišla

Dej:

Dej sa začína pred Štedrým dňom, keď išiel Ivan Mráz spolu s otcom do lesa ukradnúť jedličku, pretože kúpiť by ju bolo pohodlnejšie. Otec Ivana bol notorik, asi päťkrát si prepil miesto riaditeľa.
Na Štedrý deň oznámil rodičom, že odišiel zo školy, po štyroch semestroch psychológie, napriek tomu, že mal samé jednotky a rozhodol sa, že sa stane spisovateľom. Otec mu za to vynadal a vyhnal ho z domu. Ivan sa vrátil opäť do Bratislavy, z ktorej prišiel. Nasťahoval sa do domu na Karačovej ulici. Byt bol jednoizbový, steny vlhké, strop vysoký. Zoznámil sa s mladou farmaceutkou Leou. Rozišla sa s ním po tom, ako mu oznámila, že čaká jeho dieťa. Ešte v ten deň sa zoznámil s krásnou ženou, južný typ, no jej krása bola krásou severanky. Bez slova ju sledoval až k jej bytu, dozvedel sa, že sa volá Berlanská. Rozhodol sa, že ju na druhý deň navštívi. Dal sa ostrihať dohola, lebo si spomenul, že je zarastený. Po príchode zazvonil a otvoril mu inžinier architekt Berlanský. Po krátkom rozhovore sa v dverách zjavila Viera Krížová a pozvala ho do pracovne.

V pracovni jej povedal, že jej prišiel vyznať lásku, Viera sa zasmiala a odprevadila ho k dverám. Po mesiaci jej zavolal a dohodol si s ňou stretnutie v parku. Tu sa dostal do konfliktu s dvadsať ročným policajtom, lebo nemal oblečenú košelu, nakoniec ho zachránila Viera. Daroval jej knihu a rozhodli sa ísť do reštaurácie a napokon na pivo do prístavu, kde zaspal. Na ďalší deň zaklopal opitý na jej dvere, otvoril mu Berlanský, vošiel dnu, bolo tam veľa ľudi, napadlo ho, že Viera ma narodeniny, a tak jej začal blahoželať, neskôr sa dozvedel, že jej matka má meniny. Sám si nalial a zahrýzol do pohára, Berlanský sa nato nemohol dívať, a preto ho zbil a Viera ho vyviedla z bytu.Odišiel do staničnej reštaurácie na pivo, kde sa zoznámil s mužom, ktorý bol už štyri roky doma z vojny. Na ďalší deň sa Ivan dozvie, že Viera sa s Berlanským rozišla, a že čaká Ivanovo dieťa. Viera sa hneď nato, presťahovala k Ivanovi. Po čase navštevil Vieru jej otec, dozvedela sa, že si najal akýchsi detektívov, aby zistil, ako žije. Prišiel za ňou, aby jej dohovoril, aby sa vrátila k Berlanskému, ktorý čakal vonku. Viera mu povedala, že je šťastná, a že je rozhodnutá žiť s Ivanom, na to otec odišiel.

Keď Ivan vo svojom prízemnom byte na Karadžičovej rozmýšľa o budúcnosti svojej a Vierkinej, nevyhol sa úvahám o paradoxoch ľudského súžitia: „Boli sme si takí blízki, až ma to desilo. Obával som sa, čo sa stane, až si už nebudeme môcť byť bližší. Čím bližšie, tým ďalej?“ a vtedy na záver vyslovil onú vetu, že sa ocitli na začiatku cesty do Patagónie. Kniha sa končí symbolicky: vlak Ivana unáša tmou, za oknami povievajú červené závoje iskier a „každým otočením kolies som sa od niečoho vzďaľoval a k niečomu približoval.“Príbeh sa končí akoby v pohybe, na ceste medzi bydliskom Ivanových rodičov, kde sa dozvedel, že jeho otec zomrel na rakovinu žalúdka a Bratislavou. Končí sa v pohybe medzi dvoma svetmi, jedným z ktorého odchádza a druhým, kam prichádza. Odchádza (a prichádza) v úvahách o Patagónii, o paradoxoch žitia: Čím ďalej, tým bližšie.

Môj postreh k dielu: Patagónia je dielo nadnárodné a nadčasové, ale aj odrazom doby, v ktorej kniha vznikla a pôsobila. Patagónia ja akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“.