Dušan Mitana

* 9.12.1946 Moravské Lieskové

Život

Dušan Mitana, slovenský scenárista, prozaik, esejista a básnik, sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom v robotníckej rodine. V rodisku vychodil aj základnú školu. Ako desaťročné zázračné dieťa začína Mitana prispievať do novín. Stredoškolské štúdia absolvoval na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Autor priznáva, že bol maniak do čítania a čítal absolútne všetko, čo mu prišlo pod ruku. Myslí si, že práve to bola vec, ktorá ho rozhodne ovplyvnila.

Po ukončení všeobecnovzdelávacej školy rok pracoval ako robotník v rodnej obci. V roku 1965 sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ale po dvoch semestroch školu zanechal a prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde sa venoval filmovej a televíznej dramaturgii. Pritiahli ho sem najmä umelecké sklony a záujem o literatúru. Sám Mitana z vlastného hľadiska považuje vtedajšie roky za najšťastnejšie obdobie svojho života. Dôvodom jeho tvrdenia môže byť aj fakt, že akurát počas krátkeho štúdia novinárstva spoznal svoju budúcu manželku Evu Kristovú a hneď sa do nej zamiloval. Neskôr s ňou má dve dcéry.

Ešte počas vysokoškolského štúdia, presnejšie v roku 1967, začal pracovať ako externý redaktor Mladej tvorby. Po úspešnom ukončení univerzity v roku 1972 sa Mitana zamestnal ako redaktor literárneho mesačníka Romboid. Lenže ako konfliktný a neprispôsobivý typ tu dlho nevydržal. Po dvoch rokoch v serióznom zamestnaní sa teda tento nádejný novinár dobrovoľne rozhodol pre kariéru umelca na 'voľnej nohe'. Odvtedy žije v Bratislave.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.

Tvorba

- svoje poviedky začal uverejňovať v 2 pol. 60. rokov v Mladej tvorbe, prispieval aj do Slovenských pohľadov a Romboidu
- debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970) - príbehy vychádzajú z bežných životných situácií a obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom.

Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca aj jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné.
- ďalším dielom je novela Patagónia (1972), ktorej hlavnými témami sú vzopretie sa mladého človeka proti vžitým konvenciám, boj so spoločnosťou a hľadanie vlastnej, nekonfliktnej cesty životom. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“.

- zaujímavým dielom je zbierka 9 poviedok a noviel Nočné správy (1976), kde sa do popredia znovu dostáva absurdita a ireálno
- spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu
- súborné vydanie poviedok pod názvom Na prahu (1987)
- ďalším dielom je experimentálny román Hľadanie strateného autora (1991), s použitím žánrovej koláže a hypertextu ( medzitextové nadväzovanie)
- zbierka poviedok Slovenský poker (1993) plná skeptického humoru a napätých situácií
- je autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996) i niekoľkých filmových a televíznych scenárov Škola lásky, Dynamit, Plukovník Chabert
- Pocity pouličného našinca (1998) - výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 – 1998
- Môj rodný cintorín (2000) - kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.

Znaky diel

- vyznačujú sa kontrastným spojením všedného príbehu s prvkami napätia, zveličenia = hyperboly, predstáv a snov
- častý je boj hlavného hrdinu proti spoločnosti, jej zákonom a zaužívaným konvenciám a snaha o nájdenie východiska z každodenných problémov, či cesty životom
- prvky postmodernizmu – odmieta všetko, čo sa dá vysvetliť racionálne
- väčšina diel je napísaná v 1. osobe
- diela sú napísané veľmi jednoduchým jazykom typickým pre žurnalistov
- významnú úlohu hrá zmysel pre humor, iróniu, či grotesku
- lyrizujúce pasáže, reflexie