Dušan Mitana - Nočné správy: Ihla

Dušan Mitana

* 9.12.1946 Moravské Lieskové

Život

Dušan Mitana, slovenský scenárista, prozaik, esejista a básnik, sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom v robotníckej rodine. V rodisku vychodil aj základnú školu. Ako desaťročné zázračné dieťa začína Mitana prispievať do novín. Stredoškolské štúdia absolvoval na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Autor priznáva, že bol maniak do čítania a čítal absolútne všetko, čo mu prišlo pod ruku. Myslí si, že práve to bola vec, ktorá ho rozhodne ovplyvnila.

Po ukončení všeobecnovzdelávacej školy rok pracoval ako robotník v rodnej obci. V roku 1965 sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ale po dvoch semestroch školu zanechal a prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde sa venoval filmovej a televíznej dramaturgii. Pritiahli ho sem najmä umelecké sklony a záujem o literatúru. Sám Mitana z vlastného hľadiska považuje vtedajšie roky za najšťastnejšie obdobie svojho života. Dôvodom jeho tvrdenia môže byť aj fakt, že akurát počas krátkeho štúdia novinárstva spoznal svoju budúcu manželku Evu Kristovú a hneď sa do nej zamiloval. Neskôr s ňou má dve dcéry.

Ešte počas vysokoškolského štúdia, presnejšie v roku 1967, začal pracovať ako externý redaktor Mladej tvorby. Po úspešnom ukončení univerzity v roku 1972 sa Mitana zamestnal ako redaktor literárneho mesačníka Romboid. Lenže ako konfliktný a neprispôsobivý typ tu dlho nevydržal. Po dvoch rokoch v serióznom zamestnaní sa teda tento nádejný novinár dobrovoľne rozhodol pre kariéru umelca na 'voľnej nohe'. Odvtedy žije v Bratislave.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.

Tvorba

- svoje poviedky začal uverejňovať v 2 pol. 60. rokov v Mladej tvorbe, prispieval aj do Slovenských pohľadov a Romboidu
- debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970) - príbehy vychádzajú z bežných životných situácií a obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom.

Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca aj jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné.
- ďalším dielom je novela Patagónia (1972), ktorej hlavnými témami sú vzopretie sa mladého človeka proti vžitým konvenciám, boj so spoločnosťou a hľadanie vlastnej, nekonfliktnej cesty životom. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“.

- zaujímavým dielom je zbierka 9 poviedok a noviel Nočné správy (1976), kde sa do popredia znovu dostáva absurdita a ireálno
- spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu
- súborné vydanie poviedok pod názvom Na prahu (1987)
- ďalším dielom je experimentálny román Hľadanie strateného autora (1991), s použitím žánrovej koláže a hypertextu ( medzitextové nadväzovanie)
- zbierka poviedok Slovenský poker (1993) plná skeptického humoru a napätých situácií
- je autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996) i niekoľkých filmových a televíznych scenárov Škola lásky, Dynamit, Plukovník Chabert
- Pocity pouličného našinca (1998) - výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 – 1998
- Môj rodný cintorín (2000) - kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.

Znaky diel

- vyznačujú sa kontrastným spojením všedného príbehu s prvkami napätia, zveličenia = hyperboly, predstáv a snov
- častý je boj hlavného hrdinu proti spoločnosti, jej zákonom a zaužívaným konvenciám a snaha o nájdenie východiska z každodenných problémov, či cesty životom
- prvky postmodernizmu – odmieta všetko, čo sa dá vysvetliť racionálne
- väčšina diel je napísaná v 1. osobe
- diela sú napísané veľmi jednoduchým jazykom typickým pre žurnalistov
- významnú úlohu hrá zmysel pre humor, iróniu, či grotesku
- lyrizujúce pasáže, reflexie
- hlavný hrdina je často neprispôsobivý mladý človek, ktorý je trochu asociálny a ťažko zaraditeľný
- vyhrotenie bežných životných situácií až do absurdnej podoby
- vychádzajú vždy z reálnych a bežných životných situácií, obsahujú iracionálne motívy, ktoré ich menia na poviedky s tajomstvom
- tajomstvo tu nie je východiskom príbehov, ktoré sa napokon objasní, ale prostriedkom gradácie či pointy - poviedky je preto možné interpretovať viacerými spôsobmi, sú otvorené a nejasné
- prvky magického realizmu - prelína sa fantazijné s realistickým, všedné s bizarným, racionálne s iracionálnym, tragédia s komickosťou
- častý je motív ťažko dešifrovateľných záhad, prvky detektívnosti

Nočné správy

- zbierka poviedok (1976)
- patria sem: Ihla, Vôňa húb, Diablov trilok, Zem je guľatá, Tajomstvo Štedrého večera, Prechádzka zimnou krajinou, Muškáty, Nočné správy a Na prahu
- hlavným hrdinom je často ženatý muž zmietajúci sa v každodenných konfliktoch, nielen vo vzťahu k spoločnosti, ale aj vo vzťahu k vlastnej žene, ich spoločný život je problematický, ich vzťah kolíše medzi porozumením a podráždenosťou

- využíva absurditu, ireálno, tajomstvo, nevysvetliteľné záhady, magický realizmus
- úzkosti a starosti hrdinu súvisia s konkrétnym životom, k vlastnej rodine pociťuje zodpovednosť
- v poviedkach zasahuje osudovosť, preto pôsobia snovo a tajomne
- typický otvorený koniec – poskytuje čitateľom viac riešení, čitateľ je nútený o probléme ďalej uvažovať
- prvky magického realizmu – prelína sa realita s výmyslom, život so smrťou, tragédia s komickosťou (protiklady)
- nočné správy – každodenné brutálne vraždy, smrť, hrôzy

Ihla

Príbeh o mladom mužovi, kt. nepoznal svojho otca, lebo ich opustil, keď mal 2 roky, matka mu zomrela v 3 rokoch a odvtedy prešiel rôznymi rodinami a príbuznými, kt. mu vraveli o otcovi len to najhoršie. Keby neboli z otca robili najväčšieho zločinca, akého zem nosila, bol by preňho ostal cudzím človekom. Nečudo, že ho chcel spoznať. Jeho otec bol farárom a písal pekné básne, no začal piť a tak sa neskôr ocitol v bani. Poslal mu list bez adresy, v kt. mu hovorí o tom, ako ho splodil a to je podľa neho jeho právom napísať mu. Hovorí o tzv. spasiteľskom komplexe, ktorý z neho urobil alkoholika a priviedol ho do bane a tiež, že Boh stvoril človeka v opilosti. Rozpráva mu o jeho dedovi, kt. chcel lietať a tak skočil zo strechy, lebo chcel zistiť, či mu narastú krídla a tiež o jeho otcovi, kt. bol krajčírom a ukončil svoj život tým, že si sadol na ihlu (tá sa mu dostala do krvného obehu a potom do srdca ). Tvrdí, že ihla je ihla, a že chlapi v jeho rodine vždy umierali na to, čo mali najradšej. Nakoniec sa muž dozvedel, že jeho otec umrel pri banskom nešťastí prostredníctvom listu, kt. prišiel na jeho adresu, opäť bez spätnej adresy...