Bertolt Brecht
* 10. február 1898, Augsburg – † 14. august 1956, Berlín
Bertolt Brecht sa stal výraznou osobnosťou literatúry 20. storočia ako spisovateľ, básnik, esejista, no najmä ako dramatik a režisér. Bol zakladateľom politicky angažovaného, tzv. epického divadla.
Narodil sa vo februári 1898 v Augsburgu v rodine riaditeľa továrne. Študoval medicínu a prírodné vedy na univerzite v Mníchove. Školu nedokončil, počas 1. svetovej vojny pracoval ako medik v lazarete. Hrôzy vojny naňho hlboko zapôsobili a napísal niekoľko protivojnových básní a songov, najznámejšia je Legenda o mŕtvom vojakovi. Jeho prvá hra o návrate vojaka z vojny Bubnovanie v noci bola ocenená v súťaži a Brecht dostal ponuku pracovať ako dramaturg a režisér v Nemeckom divadle v Berlíne. Vo svojich hrách vyjadroval stanovisko k najrozličnejším problémom doby. Hľadal odpovede na najpálčivejšie otázky: vojna – mier, pravda – lož, ľudskosť – vykorisťovanie. Usiluje sa presvedčiť čitateľa a diváka o sile revolučnej pravdy.
Už koncom 20. rokov formuloval princípy epického divadla. Epické divadlo dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv. Svoje „epické divadlo“ Bertolt chápal tak, že chcel vzbudiť v divákovi nie len emocionálne, ale najmä racionálne pocity, primäť ho k premýšľaniu. Preto, aby odpútal diváka od prežívania deja, využíval rôzne techniky (songy, film, zmena kulís pred očami diváka a pod.). Mení sa aj herecký výraz – herec už neprežíva postavu, ale ju predstavuje. „Epické“ znamená popretie „dramatického“, tak ako ho vyjadrovalo meštiacke iluzívne divadlo vo svojej záverečnej fáze.
Druhá etapa Brechtovej tvorby sa začína v roku 1933, keď sa Hitler zmocnil vlády v Nemecku a Brechtove hry zakázali uvádzať. Tak ako mnohí ďalší nemeckí spisovatelia, musel emigrovať. Odišiel najskôr do Švajčiarska, odtiaľ do Dánska, Švédska a Fínska. V Moskve začal spolu s L. Feuchtwangerom vydávať literárny emigrantský časopis Slovo (Das Wort). V rokoch 1941 – 1947 žil v USA. Po návrate do Európy Brecht založil v Berlíne marxistické divadlo Berliner Ensamble a stal sa jeho riaditeľom. V roku 1954 dostal medzinárodnú Leninovu cenu „Za upevnenie mieru medzi národmi“. Bertolt Brecht sa tiež zamýšľal nad nebezpečenstvom vojny a zneužitia vedy. Veril v rozum človeka a v to, že človek vynálezy nezneužije ale využije vo svoj prospech. Bol tiež názoru, že vedci sú zodpovední za svoje objavy aj za to, čo sa bude diať.
Tvorba:
Život Galileiho
Žobrácka opera
Dobrý človek zo Sečuanu
Kaukazský kriedový kruh
Pán Puntilla a jeho sluha Matti
Matka Guráž a jej deti
• divadelná hra
• kompozícia – 12 kapitol, pričom každá začína krátkym opisom o čom kapitola bude, dej prerušovaný piesňami a titulkami na odpútanie, uvoľnenie a stratu napätia
• autor opisuje obdobie 30-ročnej vojny (1618-1648)
• téma – autor poukazuje na zničujúce následky vojny a zomieranie nevinných,hlavná postava nemá domov a vo vojne stráca všetky tri deti a pri tom si neuvedomuje,že vojna ju pripravila o všetko
• idea - autor cez osud markytánky Anny Firlingovej (Matka Guráž) vyslovuje odpor k vojne, a ako matky prichádzajú o svoje deti
• postavy:
- Matka Guráž - vlastným menom Anna Fierlingová, markytánka (predajca potravín a nápojov vojsku), žije z vojny a bez nej si život nevie predstaviť, nemá domov, má hrubé spôsoby, je tvrdá, rázna, vynaliezavá, jej deti majú rôznych otcov ale jej to nevadí
- Kattrin – nemá dcéra, bola citlivá, mala rada deti, poslúchala svoju matku, dúfala, že vojna raz skončí
- Eilif – starší syn, najprv putoval s matkou, potom vojak
- Švajčiar – mladší syn, stal sa colmajstrom
- Kuchár, Strážmajster, Verbovník, Poľny kurát, Yvette, Obrist, Pisár
• dej:
Dej sa odohráva v Nemecku počas tridsaťročnej vojny. Dej je o luteránskej Matke Guráž, ktorá má 2 synov a 1 dcéru. Synovia sú urastení a dcéra je nemá. Táto žena putuje krajinami aj so svojou rodinou a kočom, ktorý je ich jediným majetkom a predáva kožené výrobky, varí jedlo a má najlepšiu pálenku. Jedného dňa ju zastaví verbovník s pomocníkom a chcú naverbovať jedného jej syna, Eilifa. Matka Guráž nechce syna odovzdať vojne ale nakoniec verbovník nenápadne odchádza s Eilifom počas horlivej hádky medzi Matkou Guráž so strážmajstrom. Matka guráž pokračuje ďalej so svojím kočom a 2 deťmi.
Keď putuje Poľskom, stretáva opäť svojho syna Eilifa. Sedí s hlavným veliteľom v jeho stane a veliteľ ho chváli. Eilif zabil kvôli dobytku 4 sedliakov. Keď sedliaci Eilifa zrazili na zem, začal sa smiať a začal balamutiť sedliakov že od nich kúpi dobytok. Vyčkal správnu chvíľu, schmatol meč a zabil ich. Týmto činom sa Eilif stal u veliteľa obľúbeným, lebo vedel zohnať jedlo. Ďalší dej sa odohráva o 3 roky neskôr keď sa s časťami Fínskeho regimentu dostanú do zajatia. Jej druhý syn prezívaný Švajčiar sa stal colmajstrom. Zvrat vo vojne dá dokopy Matku Guráž, poľného kuráta a kuchára, ktorého stretla v minulosti a ktorý varil Eilifovmu veliteľovi.
Poľný tábor prepadli katolíci a syn Matky Guráže Švajčiar chce u Matky schovať plukovú kasu so žoldom. To sa mu však vymstí, katolíci ho zajmú a zastrelia. Matka Guráž chce zachrániť aspoň seba a dcéru a preto keď jej vojaci prinesú mŕtve telo jej syna aby ho identifikovala, neprizná sa k nemu. Jeho telo hodia na smetisko s poznámkou že nemá nikoho kto by ho poznal. Po dvoch rokoch vojna zasahuje stále nové územia. Matka Guráž, poľný kurát a jej dcéra prechádzajú Poľskom, Moravou, Bavorskom a Talianskom. Vojna sa chýli ku koncu a Matka Guráž sa rozhoduje či kúpiť ďalší tovar, ale nie je si istá, lebo sa vojna chýli ku koncu.
Nakoniec pošle svoju dcéru Kattrin kúpiť tovar do mesta. Kattrin sa vráti zranená ale s tovarom. Niekto ju na ceste späť prepadne a zraní na hlave a na oku. Tým sa jej vyhliadky na normálny život po boku muža, ako jej sľubovala matka, stratia v nedohľadne. Matka obviňuje vojnu zo zohavenia svojej dcéry aj z toho, že dcéra je nemá a že jej vlastne zničili celý život. Napriek všetkému sa ďalej pretĺka s vozom, zohavenou dcérou a poľným kurátorom. Až mier zničí obchod Matky Guráž. Napriek tomu sa teší, aj keď kvôli mieru skrachovala. Poľný kurát vymení uniformu za kňazské rúcho a opustí Matku Guráž. Do cesty sa jej opäť pripletie kuchár, ktorý sa vracia z vojny a ostane s ňou. Syn Eilif sa vracia k Matke a cestou robí to, čo ho naučila vojna. Zabíja bezbranných sedliakov a berie im dobytok. Keďže v mieri je to vražda, stojí ho to život. Matka Guráž sa to nikdy nedozvie. Vzápätí sa vojna vráti. Veľká náboženská vojna trvá už 16 rokov.
Nemecko stratilo viac než polovicu obyvateľstva. Mor zabíja to, čo ostalo po vraždení. Obchody sa nedaria a Matke Guráž neostáva iné ako žobranie. Kuchára prepustili zo služby a po matke zdedí malú krčmu. Navrhne Matke guráž, aby s ním išla a otvorila krčmu. Podmienkou však je, že nemá zohavená Kattrin nemôže ísť s nimi. Matka Guráž svoju dcéru neopustí a ich cesty sa rozídu. Matka Guráž s vozom a dcérou sa zastaví pri sedliackom dome. Keď ide nakúpiť tovar do blízkeho města, vojaci prepadnú dom a prinútia mladého sedliaka aby im ukázal cestu do mesta. Mesto je ponorené do tmy a všetci obyvatelia spia. Vojaci sa pripravujú na útok na spiace mesto. Zúfalá Kattrin pri predstave smrti toľkých ľudí žijúcich v meste vylezie na strechu a začne bubnovať na bubon. Vojaci sa vrátia a Kattrin zastrelia. Mesto sa však na jej bubnovanie zobudí a tým ho zachráni. Matka Guráž stratí aj 3. dieťa. Napriek tejto strate sa zapriahne do voza a tiahne s ďalším regimentom preč.
