Zobrazenie prírody a jej hodnôt v tvorbe slovenských autorov

Zobrazenie prírody v tvorbe slovenských autorov

P. O. Hviezdoslav

- bol predstaviteľom opisného realizmu v slovenskej literatúre. K hlavným motívom jeho básní patria: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca, kritika spoločnosti, filozofické otázky, oravská príroda, vlastné duševné a životné krízy.

Hájnikova žena

- je najznámejšou a najkrajšou skladbou Hviezdoslava. Je to lyricko-epická básnická skladba, skladá sa z 15 kapitol. Jej dej sa odohráva v prostredí krásnej oravskej prírody.

Hlavné postavy deja sú hájnik Michal Čajka, jeho žena Hanka a šlachtic Artuš Villáni.

Hviezdoslav v Hájnikovej žene postavil proti sebe dva svety - ľudový a panský. Hanka a Michal sú predstaviteľmi ľudu. Básnik stojí na ich strane, vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť. V postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich príživníctvo a pýchu.

Hlavným kompozičným prostriedkom skladby je kontrast - kontrast medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálkou ľudu a šlachty. Dej často prerušuje úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad rozdielmi medzi svetom pánov a ľudu. Úvod i záver skladby je oslavou prírody. Známe sú najmä úvodné verše skladby, ktoré majú názov Pozdrav. V Pozdrave vyjadruje Hviezdoslav svoj obdiv prírode, ktorá človeka uzdravuje, oživuje, pomáha mu zabudnúť na žiaľ a obnovuje jeho nádeje.

Dej:

Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villániho o miesto po otcovi. Pán sním súhlasí, Michal sa ožení a so svojou ženou Hankou sa nasťahujú do hájovne. Mladí zaľúbenci žijú uprostred krásnej prírody šťastne a spokojne. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni, syn starého Villániho. Artušovi sa zapáči Hanka a začne ju prenasledovať. Hanka ho však odmieta, a preto si Artuš vymyslí podlý plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma, a vyberie sa za Hankou do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu neprezradí pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, ale aj oni sa od nej odvrátia. Otec jej neustále vyhadzuje Michalovu vinu na oči. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. Odíde z domu a túla sa po okolí.

Po roku príde deň posledného vyjednávania. Keď obhajca prednesie Michalovu obhajobu, zrazu vstúpi do sály Hanka. Prizná sa, že Artuša zabila ona, nie Michal. Súd ich oboch oslobodí a Michal si odvádza svoju pomätenú ženu.
Raz v noci po silnej búrke zachráni Michal život starému pánovi Villámu. Villáni im odpustí a Michal s Hankou sa znovu vrátia do hájovne. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V lese i v hájovni opäť zavládne pokoj a mier.

Martin Kukučín

- bol tiež predstavitelom opisného realizmu v slovenskej literatúre. Bol majstrom realistickej poviedky. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na povahy a osudy dedinských ľudí. Mnohé z poviedok predstavujú vrchol realizmu v slovenskej literatúre.
Dom v stráni

- je to jeho najväčším a najvýznamnejším dielom z čias jeho chorvátskeho pobytu. V dvojzväzkovom románe riešil problém vzťahov medzi sedliactvom a statkárstvom, resp. buržoáziou.

Dej sa odohráva v Dalmácii, na ostrove Brač. V centre príbehu stoja dve rodiny - rodina starého težaka Mateho Beraca a rodina statkárky šory Anzuly Dubčicovej. Tieto dve rodiny predstavujú dve protikladné spoločenské vrstvy - Mate Berac sedliacku triedu a šora Anzula zemiansku triedu.

Dej:

Vzťah oboch rodín naruší láska Nika Dubčica ku Katici Beracovej, Mateho dcére. Proti láske mladých sa postavia obe rodiny, ale najmä Katicin otec, Mate Berac. Mate sa nevie zmieriť s tým, že jeho krásna dcéra sa zalúbila do panského šviháka. Tvrdí, že medzi pánom a sedliačkov nemôže byť opravdivá láska. Aj šore Anzule je ľúto, že jej syn chodí s obyčajnou sedliačkov. Ona mu už dávno vybrala nevestu z ich spoločenskej triedy, Doricu, a ešte stále dúfa, že Niko zmení svoje rozhodnutie, a predsa sa ožení s Doricou. Napriek tomu sa však rozhodne, že keď si to Niko bude naozaj želať, prijme Katicu za svoju nevestu. Presvedčí aj Mateho, aby sa nestaval proti Nikovi a Katici. Dohodnú sa, že im dovolia schádzať sa a lepšie sa spoznať.

Láske Nika a Katice už teda nič nestojí v ceste. Šora Anzula sa však ešte pred sobášom chce presvedčiť,  či je medzi mladými ozajstná láska. Pripraví hostinu, kde si Niko všimne, že Katica nie je tá pravá pre neho. Opúšťa Katicu, kvôli Dorice. Katica sľúbi umierajúcemu Matemu pri jeho smrteľnej posteli, že sa vydá za Paška Bobicu, sedliackeho chlapca, s ktorým sa kvôli Nikovi rozišla.

Sen Nika a Katice sa nemohol uskutočniť, pretože nad láskou zvíťazil rozum. Museli sa rozísť, pretože ani láska nedokázala prekonať priepasť medzi protikladnými spoločenskými vrstvami.
Hlavnou postavou románu je Katicin otec, Mate Berac, predstaviteľ sedliactva. Pôdu považuje za svoju matku. Keď sa blíži jeho smrť, rozlúči sa s pôdou, s poliami a vinicami. Vyvrcholením románu je Mateho umieranie.

Základným motívom románu je láska a smrť. Člení sa na štyri časti, od vzniku lásky medzi Nikom a Katicou až po jej zánik. Štyri časti diela symbolizujú ročné obdobia, čím autor zdôraznil večný kolobeh života.

Božena Slančíková-Timrava

- bola predstaviteľkou kritického realizmu v slovenskej literatúre. Písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia. Zaujímal ju najmä človek a jeho vnútro.

Ťapákovci

- novela je jedným z vrcholných diel Boženy Slančíkovej-Timravy. Patrí medzi najkritickejšie diela v slovenskej literatúre. Spisovateľka v tejto novele prináša iný pohľad na sedliacky, konzervatívny život slovenskej dediny, ako ostatní autori.
Dej novely sa odohráva v dedinskom prostredí. Rodina Ťapákovcov žije pohromade v nezdravom prostredí, sú zaostalí, so všetkým spokojní a dodržiavajú staré zvyky. Žijú tu štyria bratia s manželkami a deťmi, najmladší, ešte slobodný brat a ich sestra mrzáčka Anča. V popredí novely stoja dve ženské postavy - Iľa, manželka najstaršieho brata, Paľa, a jej švagriná Anča. Obidve sú silné osobnosti, v rodine ich prezývajú Iľa-kráľovná a Anča-zmija.

Dej:

Iľa je vzdelanejšia, ako ostatné švagriné. Pracuje v dedine, ako babica a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa šestnásti pokope. Ťapákovci si však z nej robia iba posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča -zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.

Anča je jednou z najtragickejších postáv Boženy Slančíkovej-Timravy. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou. Prežíva hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomyslieť, aby ju niekto mal rád.

Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplneného domu Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí - príjme miesto slúžky u rechtorky. Nakoniec sa Paľo rozhodne postaviť si v dedine nový dom.

Všetci sú šťastní, iba mrzáčka Anča ľutuje, že sa vôbec narodila.