Šport (Kritika) - Doping

Problém dopingu existuje od doby, kedy sa šport stal spoločenským fenoménom. Prvé zaznamenané prípady v súvislosti s antickými olympijskými hrami popisujú Philostratus a Galerius. Došlo k ním v 3. storočí p. n. l. Neuveriteľný počet malých sošiek Jupitera nájdených v okolí športovísk svedčia o tom, že atléti porušovali pravidlá a týmto spôsobom žiadali bohov o odpustenie.

Na hrách XVII. Olympiády v Ríme zomrel dánsky cyklista. Podľa expertov bral silné dávky amfetamínu a derivátu kysel. nikotínovej dávané vlastným trénerom. Doping rástol, začal ohrozovať všetky športy a podkopávať základy olympijských ideálov a myslenia. Športový svet, znepokojený rýchlym rastom dopingu, sa pokúšal formovať jeho účinky a stanoviť limity. Ako zisťujeme, samozrejme bez výsledku.

MOV vyhlásil princípy, ktoré zdôvodňujú boj proti dopingu:

- Ochrana zdravia športovcov,
- obrana lekárskej a športovej etiky,
- rovnaká šanca pre všetkých pretekárov.

Pripojený bol zoznam zakázaných látok a testovacích metód. Akýkoľvek čin proti týmto princípom, alebo porušenie zoznamu je dopingový prípad. Pokiaľ si prajeme zadržať užívanie dopingu ako prostriedku zvyšovania výkonnosti, je dôležité najprv hľadať príčiny! Neľútostivá súťaž v dnešnom športe vedúca k víťaznej sláve a finančným výhodám nútia športovca siahať po všetkých možných prostriedkoch k zlepšeniu výkonnosti. Viem, že zákazmi, kontrolami, postihmi sa doping zo sveta vyhubiť nedá, ale každý by si určite rozmyslel „sypať“, ak by mu hrozil doživotný zákaz štartu na súťažiach tej ktorej federácie. Ale veď ide o peniaze. Prečo sú také jemné tresty za postih? Napríklad taký efedrín, za ktorý môže doplatiť človek smrťou sú zákazy od 2 týždňov do 2 mesiacov. Keby platil doživotný zákaz u jasne dokázaných prípadoch, tak by ľudia zodpovedný za doping nemali začo žiť. Koľko krát sa stalo, že športovec nevedel čo berie. Buď tie prípravky boli písané v zahraničných jazykoch, alebo boli povymieňané etikety. Na vine nie sú vždy alebo len športovci, ale hlavne ľudia, ktorí o tom vedia, a tvária sa, že všetko je v poriadku.

Koľko ľudí a hlavne športovcov – vrcholových vie toho dosť o dopingu? Je protidopingová propagácia dostačujúca?
Nejde tu len o pár príznakov, o ktorých sa vie ako napr. vyrážky, zväčšené ochlpenie, mutácia hlasu, ale hlavne o vnútorné procesy v organizme, ako napr. stvrdnutie pečene, porušená hormonálna regulácia, tráviaci systém, psychické poruchy nehovoriac o smrti, o ktorých sa nehovorí, alebo skôr mlčí.

Ak by športovec nevedel, čo berie, nie je možné aby sám, alebo pomocou lekára nezistil tieto príznaky. Z toho vyplýva, že tí ktorí chcú brať zakázané látky, tak ich berú a nemôžu sa vyhovárať na nikoho. Rozhodnutie je na každom jedincovi samotnom. A stále aktuálny prípad tragickej smrti Andreasa Münzera varuje: je tu najvyšší čas sa zamyslieť nad sebou.

Jeden môj kamarát s tým začal, vedel o tom a robil to cielene aby nabral silovú hmotu. Dopadlo to tak že sa začali objavovať typické príznaky ako som spomínal. Tieto zakázané látky vždy alebo poväčšinou zanechajú stopy. U môjho kamaráta to skončilo tak, že má zdeformované svalstvo. A v kulturistike to preňho znamenalo koniec. Tieto látky športovcov priťahujú aj kvôli peniazom.