Ľudovít Vladimír Rizner

- zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf, historik

* 10.03.1849 Zemianske Podhradie
† 07.10.1913 Zemianske Podhradie

Motto:

Čo je láska k matke alebo k otcovi ? Čo je láska k sestre alebo k bratovi? Čo je láska devy k milému svojemu? Nič!, Nič! - proti láske k národu mojemu.

Vzdelanie:

- 1861 Evanjelické lýceum, Bratislava
- gymnázium v Modre
- gymnázium v Revúcej

Životopis

Ľudovít Vladimír Rizner bol slovenský pedagóg, spisovateľ, redaktor, etnograf, ale tiež jazykovedec a historik. Pochádzal zo Zemianského Podhradia, kde prežil celý svoj život. Narodil sa v roku 1849 v rodine učiteľa Karola Ernesta Riznera a Márie Kadlečíkovej.

Ľudovít Vladimír Rizner vychodil ľudovú školu u svojho otca v Zemianskom Podhradí. Od roku 1861 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, pokračoval na gymnáziu v Modre a na Vyššom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Štúdium však z rodinných a finančných dôvodov nemohol dokončiť.
V roku 1869 začal pracovať ako pomocný učiteľ v rodisku, kde pomáhol svojmu chorému otcovi. V roku 1870, po smrti svojho otca, sa stal Ľudovít Vladimír Rizner jeho nástupcom. Musel zanechať štúdium na revúckom gymnáziu, ale v roku 1873 zložil na "Trnavskej praeparandii" učiteľskú skúšku. Medzitým sa dňa 29. januára 1872 ako 22 ročný oženil v Zemianskom Podhradí s Alžbetou Poláčkovou, mali štyri deti.

Naďalej pokračoval vo výkone učiteľského povolania. Okrem predpísanej učebnej látky dopĺňal a obohacoval svojich žiakov novými poznatkami najmä zo zemepisu a histórie. Sám si vyrábal aj pomôcky. Študoval, čítal, kupoval slovenské knihy, cez prázdniny navštevoval známejšie knižnice, dopisoval si s mnohými bibliografmi v zahraničí. Bol nadšeným stúpencom učiteľa národov Jána Amosa Komenského. Počas svojho života a predovšetkým učiteľského pôsobenia v rodnej obci bol prenasledovaný maďarskou cirkevnou vrchnosťou pre tzv. panslavizmus.

Ľudovít Rizner sa okrem učiteľského povolania venoval viacerým aktivitám. Zakladal knižnice, hospodárske spolky, staral sa o hospodárske a o vedomostné pozdvihnutie nielen školákov, ale aj rodičov. Bol aj literárne činný, viedol a redigoval hospodársky časopis Obzor, ľudovýchovnú edíciu Knižnica slovenského ľudu a prispieval do slovenských a českých kalendárov, dobových časopisov a encyklopédií, tiež do mnohých vedeckých publikácií, ako napríklad Ottov slovník náučný. Vytvoril veľa vedeckých prác a dal základ oblastiam, ktoré mali možnosť sa rozvinúť až začiatkom 20. storočia.

Jeho najdôležitejším dielom je retrospektívna Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900, ku ktorej pripojil archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu. Tvoril aj literárne, vydal zbierku veršov Od srdca k srdcu. Skladal poviedky, básničky pre mládež i dospelých. Jeho pracovitosť bola príkladná. Z ďalších významnejších diel možno spomenúť Dialektický sborník Bošáckej doliny a Materiál k topografickému slovníku. Knižne vyšiela aj jeho Denník.

Ľudovít Rizner mal veľký vplyv na profilovanie Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej, svojej netere. Zomrel 7. októbra 1913 v Zemianskom Podhradí. Jeho meno dnes nesie Mestská knižnica v Novom meste nad Váhom

Tvorba:

- Bibliografia písomníctva slovenského (slovník)
- Od srdca k srdcu (zbierka veršov)
- Dialektický sborník Bošáckej doliny
- Materiál k topografickému slovníku
- Denník