Predstavitelia prechodnej generácie

Štefan Krčméry (1892 - 1955) bol všestrannou a neobyčajne aktívnou osobnosťou v slovenskej literatúre. Narodil sa v Mošovciach, po štúdiách v Banskej Bystrici a Bratislave sa snažil získať ešte väčší prehľad v Paríži, Ženeve a Prahe. Neskôr pôsobil ako tajomník Matice slovenskej v Martine, v rokoch 1922 - 1932 redigoval Slovenské pohľady. V literárnom živote bol činný ako básnik, ideológ, učiteľ, organizátor, literárny vedec a prekladateľ, jeho básnickej tvorbe prináleží významné miesto v slovenskej poézii. Z verejného života ho predčasne vyradila choroba.

Vydal 3 základné zbierky: Keď sa sloboda rodila (1920), Herbarium (1929) a Piesne a balady (1930), Slovo čisté. Ich obsah nevznikal postupne, ale spravidla v dlhšom časovom rozpätí (napr. zbierka Herbárium vznikala súbežne s 1. zbierkou, ale jej žánrovo-druhová podoba je odlišná). V 1. zbierke zhrnul básnik prevažne občiansku lyriku z „prevratných čias“, naopak, v 2. zbierke sa už vyrovnáva s vnútornými pocitmi a problémami (osobná lyrika). Prevažne racionálny obsah Krčméryho občianskej lyriky bol umocňovaný všeobecne známou symbolikou a rétorickými štylistickými postupmi (vo svojej dobe tak plnil spoločenské poslanie).

Keď sa sloboda rodila

Je to svojrázny básnický dokument o dobe a osobnosti autora. V básni Návšteva u Hviezdoslava (1917) vyslovil predtuchu nových čias, vyjadril tiež neochvejnú vieru v príchod slobody a veľkú úctu k Hviezdoslavovi. Videl v ňom stelesnenie najvyšších umeleckých a etických hodnôt. Okrem toho bola zdrojom jeho inšpirácie aj filozofia - zvlášť naňho zapôsobil francúzsky filozof Henri Bergson, ktorý hlásal idealistické učenie o životnom eláne a tvorivom vývoji. Básnik v zbierke uplatňoval realistickú umeleckú metódu, ktorú vypracoval ešte Hviezdoslav a Vajanský.

Herbarium

V tejto zbierke zobrazil svoj rozorvaný životný pocit a mučivé vnútorné sebaanalýzy. Využíva tu podnety zo slovenskej moderny a európskeho symbolizmu. Účinok zbierky sa však oslabil jej oneskoreným vydaním.

Piesne a balady

Zbierka, v ktorej autor prešiel k harmonickejšiemu videniu a chápaniu sveta. Priniesol myšlienkovo vyzreté a tvarovo kultivované svedectvo o dobe a nástojčivých otázkach národného bytia, ale tiež svojské výpovede o prírode a o zmysle romantického ideálu.

Štefan Krčméry - básnik
DANA KRŠÁKOVÁ, Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava

Štefan Krčméry (1892 - 1955) býva v literárnohistorických syntézach označovaný ako medzigeneračný autor, resp. ako autor tzv. prechodnej generácie, ktorá udržiavala kontinuitu medzi literárnou i spoločenskou (národnou) situáciou pred a po 1. svetovej vojne. V oblasti poetiky išlo u neho o využívanie podnetov predchádzajúcich typov poetiky (realista s modernistickým školením), v ideovej oblasti o príklon k tradicionalizmu, s dôrazom na tradíciu, národnú svojbytnosť a špecifickosť. Jeho knižná prvotina Keď sa sloboda rodila (1920) bola aktuálnou reakciou na spoločenskú situáciu 1. svetovej vojny a vznik Československej republiky. Išlo o typ vlasteneckej poézie, navyše v duchu pretrvávajúceho obrazu slovenského básnika ako predstaviteľa národa. Krčméry ňou vysunul do popredia objektívnu polohu svojej básnickej tvorby a národný princíp, no tým v podstate narušil linearitu svojho autorského portrétu.
Časovo staršie básne intímneho ladenia (z rokov 1911 - 1921), s uplatnením širokého motivického registra modernistickej náladovosti, vydal až v roku 1929 v zbierke Herbarium. Treťou knihou Piesne a balady (1930) sa opätovne vrátil k tradičnejšej poetike a k objektívnemu typu poézie, s príklonom k epickej látke. Posledná zbierka Pozdrav odmlčaného básnika (1944) už neznamenala výraznejší posun, skôr opakovanie inde naznačených či využitých postupov, aj s prvkami sociálnej citlivosti. Poézia Štefana Krčméryho nemá jednotnú líniu, je rozbiehavá, ako boli široké a rozbiehavé aktivity a záujmy jej tvorcu. Autorom naozaj pôsobivej poézie bol Krčméry vtedy, keď dal prednosť osobnej, intímnej výpovedi pred realistickým dokumentom, didaktizujúcou baladou či sociálnym pátosom. V tomto zmysle je vrcholom jeho básnického diela zbierka Herbarium.